20.7.2023 10:28:06
S profesorom Ing. Ľudovítom Parilákom, CSc., riaditeľom ŽP VVC, s.r.o.

Cieľom dosiahnutie maximálnej sofistikácie výroby a technologických postupov



Prvého augusta uplynul rok od vytvorenia dcérskej spoločnosti ŽP Výskumno – vývojové centrum, s. r. o. Darí sa vám plniť predstavy a ciele vytýčené pred dvanástimi mesiacmi?
- Rok je dostatočná doba na to, aby sme sa mohli obrátiť späť a pozrieť, čo sme za ten čas urobili. Musím povedať, že z hľadiska vývoja a výskumu šlo o proces kontinuálny a že pred rokom nedošlo k transformácii, iba k organizačnej zmene prechodu z oddelenia na samostatnú spoločnosť. Z uvedeného vyplynula potreba riešiť organizačné, personálne i ekonomické záležitosti. Preorientovali sme sa na samostatnú činnosť s cieľom dosiahnutia efektivity v riešení výskumných úloh. Zriaďovateľ nám vytvoril primerané ekonomické podmienky na riešenie úloh. Nebolo to vždy jednoduché, ale napriek zložitej situácii zmeny zásadne neovplyvnili výkonnosť výskumného kolektívu. Centrum má sedem zamestnancov, ktorí pracujú v dvoch výskumných oddeleniach: oddelenie tvárnenia a oddelenie materiálového inžinierstva.

Priblížite nám charakter výskumných úloh, ktoré ste riešili v uplynulom období?
- Organizačne môžeme našu výskumnú činnosť rozčleniť na tri oblasti. Sú to výskumné úlohy VVC, ktoré schvaľuje minimálne na jeden rok Predstavenstvo ŽP a.s., ďalej sú to úlohy operatívneho charakteru, ktoré vyplývajú z výrobného programu a zákazkovej činnosti, ale aj úlohy pre externých partnerov, napr. PRAKO, Svinov.


Riešili sme však aj expertízu havárie kotla pre bojnickú nemocnicu. Vo výskume sme sa orientovali na vývoj mikrolegovaných ocelí, ocelí pre energetiku, na optimalizáciu mikroštruktúry a mechanických vlastnosti vybraných akosti, na zvyšovanie životnosti nástrojov, pred ukončením je úloha ekologického charakteru: Spracovanie rafinačnej trosky. Veľký priestor sme venovali teórii termomechanického spracovania v podmienkach redukovne, otázkam modelovania a simulácie procesov, atď. Z operatívnych úloh to bola optimalizácia mikroštruktúry a nadväzne stanovenie dovalcovacích teplôt pre TRANSMESU, optimalizácia mangánu vo vybraných akostiach, podiel na optimalizácii spracovania ocele špičkovej akosti P 91, v spolupráci s externými pracoviskami optimalizáciu subštruktúry a creepové vlastnosti ocelí 15 128 a T24, úlohy so zabezpečovaním kvality výroby kontinuálne odlievaných blokov a pod. Veríme, že naše tohtoročné výskumné ciele naplníme.

Riešenie si vyžaduje úzku spoluprácu s útvarmi materskej firmy. Ako sa vám s nimi spolupracuje a s ktorými prichádzate do styku najviac?
- Veľmi dobrá je naša spolupráca s pracovníkmi oceliarne, valcovne bezšvíkových rúr i ťahárne rúr , ale aj odboru riadenia kvality.

Pri výskume je dôležitá aj prezentácia výsledkov.
- Hoci sme kvôli úsporným opatreniam obmedzili niektoré aktivity, naše výsledky v tomto roku prezentujeme na medzinárodných konferenciách v Taliansku, Slovinsku, v Nemecku i v Českej republike. Je to pre firmu veľmi dôležité, a to nielen z dôvodu propagácie, ale aj pre prípravu budúcej medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu.

Čo považujete za kľúčovú úlohu týchto dní?
- Všetky naše úlohy považujem za dôležité. V súčasnosti sa však vo zvýšenej miere usilujeme o získanie Osvedčenia pre vykonávanie výskumno – vývojovej činnosti, ktoré vydáva Ministerstvo školstva SR a je nevyhnutné k uchádzaniu sa o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na vybrané projekty. Bezprostrednou úlohou je príprava projektu v rámci Zákona o stimuloch pre výskum a vývoj. Ide o veľmi náročnú úlohu, pri ktorej je predpokladaná kooperácia ŽP a.s. hlavne s Technickou univerzitou v Košiciach.


Sú kritériá náročné?
- Firma, ktorá sa uchádza o stimuly, musí mať vybudovanú vlastnú výskumno – vývojovú základňu, prípadne dôjde k jej rozšíreniu. Pritom ide o podielové financovanie štátu a firmy. V prípade úspešného riešenia je príspevok firmy kompenzovaný daňovými úľavami. Bude potrebné pristúpiť k budovaniu vlastnej infraštruktúry výskumno – vývojového centra.


Máte poznatky v tomto smere aj z iných hutníckych spoločností?
- Robili sme analýzy svetových hutnícko - strojárskych firiem. Jednoznačne prevláda tzv. projektový model. To znamená , že firma má vlastnú výskumno -vývojovú základňu, ktorá však bezprostredne kooperuje na projektoch s renomovanými pracoviskami univerzít a výskumných ústavoch vytváraním projektových tímov a budovaním spoločných laboratórií. Činnosť týchto partnerov je priamo prepojená na výrobné programy firmy strategického významu. Napríklad vo firme Benteler vo výskume pracuje 350 až 450 ľudí, pričom pracoviská sú dislokované vo viacerých krajinách.

Váš dlhodobý cieľ?
- Všetky naše kroky budú smerovať k podpore a zabezpečeniu progresívnych technológií, k výrobkovým inováciám a vysokej kvalite výroby s čo najvyššou pridanou hodnotou. Jedna cesta strategického významu je maximálna sofistikácia výroby a technologických postupov v ŽP GROUP.

Má súvis s jeho realizáciou aj vaše pracovné rokovanie, ktoré sa uskutočnilo 5. augusta?
- Proces maximálnej automatizácie a regulácie technologických postupov bude zdĺhavý a vyžaduje si niekoľko etáp realizácie. Naše stretnutie so zástupcami STU SjF (Ústav automatizácie, merania a aplikovanej fyziky) na čele s riaditeľom profesorom Ing. Dr. Gabrielom Hulkóm, DrSc., spoločnosťou ESI Group, ktorú zastupoval aj obchodný zástupca Ing. Vladimír Krutiš, PhD. považujeme za prvý krok. Pracovného rokovania sa zúčastnili aj zástupcovia ŽP a.s., Ing. Jozef Švantner, Ing. Martin Mastelák a Ing. Milan Kelbel z oceliarne, Ing. Milan Srnka, PhD, vedúci odboru technického a investičného rozvoja, Ing. Pavol Ambróz z odboru riadenia kvality a Ing. Peter Rafay a Ing. Miloslav Joura z oddelenia automatizácie. ŽP Informatiku zastupoval Ing. Miroslav Kubove a všetci zamestnanci ŽP Výskumno – vývojového centra, s.r.o.

Čo bolo predmetom rokovania?
- Po úvodných konzultáciách, ktoré prebiehali od mája tohto roku, sme pristúpili k návrhu výskumnej úlohy: Adaptívne riadenie procesu kontiodlievania v ŽP a.s., ktorá sa týka výrobného programu oceliarne. Nositeľom projektu je naše ŽP VVC, ale priamo nadväzuje na projekt APVV 0160-07, ktorého riešiteľom je SjF STU Bratislava. Na jej realizácii sa budú podieľať všetky zúčastnené strany. Ide o riešenie otázky modelovania, a simulácie procesov kontinuálneho odlievania v podmienkach ŽP a.s. Bude to špičkové, veľmi moderné a progresívne riešenie s cieľom zabezpečenia algoritmizácie v postupoch kontinuálneho odlievania s cieľom zabezpečiť maximálnu kvalitu oceľových blokov.

Kedy by malo dôjsť k realizácii a aká je vaša predstava?
- Riešenie projektu je plánovaná na roky 2009 až 2011. V areáli ŽP bude vyčlenená miestnosť kde bude inštalovaná pracovná stanica so softvérom ProCAST, ktorý je vlastníctvom firmy ESI Group a bude daný riešiteľom k dispozícii. V tomto roku bude pre nás prvoradé vytvoriť komunikáciu so softvérom a definovať vstupné a okrajové podmienky technologických parametrov, ktoré sme schopní určovať pre tento softvér. Všetky finančné prostriedky na zabezpečenie softvéru, aj pracovníkov, budú hradené z projektu. Naše náklady budú minimálne, prispejeme na réžiu a poskytneme priestor. Počítame s tým, že sa v priebehu realizácie môžu vyskytnúť situácie, ktoré nás donútia merať aj také parametre, ktoré doposiaľ neboli potrebné, a preto predpokladáme, že z projektu bude poskytnutá napr. termovízna kamera.


Čo očakávate od tohto projektu?
- Z dlhodobého pohľadu od tohto projektu očakávame, že vytvorí predpoklady aby mohol byť proces kontinuálneho odlievania ocele plne automatizovaný, to znamená on-line systém riadený počítačom. Je to však veľmi náročný proces, ktorý si vyžiada ďalšie investície, ale aj vyššiu náročnosť na obsluhu. V prvom rade očakávame zvýšenie kvality výroby ocele. Projekt pripraví kolektív oceliarne po stránke metodickej aj teoretickej na náročnejšie úlohy, ktoré budú naň nadväzovať.

Vyvíjate v tejto oblasti aj ďalšie aktivity?
-Podobne v roku 2008 sme začali práce na implementácii software DEFORM 3D pre modelovanie a simuláciu procesov tvárnenia, ale o tom už nabudúce.

Ďakujem za rozhovor

Ilustr. foto: A. Nociarová




Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová