20.7.2023 10:27:57
S bývalým vrchným majstrom Štefanom Ballom: Valcovňa bezšvíkových rúr má tridsať rokov

Spolu s ďalšími štyrmi kamarátmi z Demandíc, dedinky na južnom Slovensku, podľahli náboru do hutníckych profesií podbrezovského učňovského strediska. Po skončení učňovskej školy traja zostali natrvalo. Štefan Balla je jedným z nich a Podbrezovčanom sa stal v roku 1953. Ako učeň býval v tzv. Valterovke, (terajší hotel Podbrezovan). Počas výučby sa postupne oboznamoval s výrobou a budoval si k Podbrezovej vzťah. To viedlo k jeho rozhodnutiu, usadiť sa tu a po vyučení nastúpil do valcovne hrubých plechov, tzv. plechotrate. Tu sa postupne od robotníka vypracoval na vrchného majstra.
V novembri roku 1978 zastaralá technológia plechotrate uvoľnila priestor modernému zariadeniu pre plynulé odlievanie ocele a všetci zamestnanci boli preradení do novobudovanej pretlačovne (valcovne bezšvíkových rúr). Bolo to v predvečer jej otvorenia, ktorého tridsiate výročie si pripomenieme 25. apríla.

Ako si spomínate na začiatky vo valcovni bezšvíkových rúr?
- Myšlienka výstavby tejto prevádzkarne sa spájala s požiadavkou výroby stále žiadanejších bezšvíkových rúr. Podbrezová sa mala stať najväčším dodávateľom týchto rúr pre krajiny RVHP.
Na začiatku bola jasná požiadavka, že prevádzka musí spĺňať všetky technologické parametre, aby lupy mohli byť využité na výrobu presne ťahaných rúr. Súčasne sa požadovalo, aby vsádzkou do tejto prevádzky boli oceľové bloky odlievané na novom zariadení pre plynulé odlievanie ocele a aby bola použitá vlastná oceľ. Z hľadiska týchto podmienok sa uvažovalo o tom, či to bude kontinuálna valcovňa rúr alebo valcovňa rúr s pretlačovacou stolicou.
Z výstavby - foto archív

Kolektív z plechotrate,ktorá bola zrušená
Z ekonomického hľadiska bola výhodnejšia pretlačovňa rúr. Jej vybudovanie trvalo päť rokov.
Bola to náročná stavba, zhruba štyridsať percent zariadení bolo dodaných zo zahraničia. Najväčším dodávateľom bola západonemecká firma Demag Meer. Na tú dobu špičková technológia si vyžadovala zvládnutie náročných príprav. My sme do pretlačovne boli z plechotrate preradení v čase, keď sa postupne začínala skúšobná prevádzka.

Bolo to na sklonku roka 1978. Keďže šlo o najmodernejšiu výrobu svojho druhu v strednej Európe, prípravy boli náročné aj z hľadiska personálneho obsadenia. Veď len ovládacích panelov tu bolo nainštalovaných dvadsaťdva. Ľudí bolo potrebné zaučiť. Dva mesiace sme boli na zácviku v Chomutove, kde už s výrobou rúr v pretlačovni mali skúsenosti. Tam sa uskutočňovali aj prvé technologické skúšky valcovania oceľových blokov vyrobených už v Podbrezovej. Na začiatku sme boli traja majstri. Ja som mal na starosti elongátor. Individuálne technologické skúšky a ladenie pretlačovacej stolice a redukčnej valcovne si vyžadovalo množstvo trpezlivosti a náročnej práce. V zariadení boli aj novinky, s ktorými sme dovtedy neprišli do styku, spomeniem napríklad hydraulický sklep dierovacieho lisu, ktorý nepoužíval akumulátor, ale mal sedem elektromotorov po 6 kW, nárazovo vyvíjajúci tlak až po 250 atmosfér, samorovnacie chladiace pole, nožnice na strihanie kontizliatkov fungovali na modernejšom princípe...
Pretlačovňa bola spustená 25. apríla 1979. Ako pri každej veľkej stavbe, aj pri tejto sa vyskytlo množstvo problémov pri nábehu, odhalili sa kolaudačné závady, stavebné i technologické, ale tak to už chodí. Postupne sme nábeh zvládali a ľudia prijímali nové poznatky so zanietením, boli nadšení pre novú technológiu.

Ako vnímate prevádzkareň po tridsiatich rokoch?
- Som už trinásť rokov na dôchodku a tak už môžem sledovať vývoj valcovne len z Podbrezovana. Dočítal som sa o mnohých úspechoch prevádzkarne a nepochybne k tomu prispela aj rozsiahla modernizácia, ktorá sa uskutočnila najmä od vzniku akciovej spoločnosti. To, že prišla nečakane zlá doba a všetko sa skomplikovalo, nemožno vyčítať nikomu. Chcel by som všetkým železiarom zaželať, aby sa to rýchlo skončilo a aby sa opäť mohli hrdiť úspechmi.

Viete, že...
V čase výstavby, ale aj v prvých rokoch po otvorení prevádzkareň volali pretlačovňa? Tento názov vznikol prebratím názvu z protlačovne Chomutov čo bolo odvodené od pretlačovacej stolice. Neskôr bola prevádzkareň v Chomutove premenovaná na valcovnu trub a u nás na valcovňu bezšvíkových rúr.



Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová