20.7.2023 10:27:57
Súťaž k 170. výročiu ŽP o CENU GENERÁLNEHO RIADITEĽA ŽP a.s. [1]


Na 5. strane nájdete prvé kolo súťaže venovanej 170. výročiu založenia podbrezovských železiarní, ktoré si v tomto roku pripomíname. Vašou úlohou bude text pozorne prečítať a správne odpovedať na otázku. Nezabudnite priložiť aj kupón. Každé súťažné kolo bude vyhodnotené a jeden zo súťažiacich bude odmenený. Pravidlá súťaže dovoľujú použiť dva žolíky. Ak splníte požadované kritériá, dostanete sa do žrebovacieho bubna o Cenu generálneho riaditeľa ŽP a.s.

Devätnáste storočie

Sto sedemdesiat rokov existencie zaraďuje podbrezovské železiarne medzi najstaršie firmy na Slovensku. Prežili od 19. do 21. storočia, v ktorých sa vystriedali roky úspešné i menej úspešné, niekoľko svetových hospodárskych kríz, dve svetové vojny a štyri zmeny štátneho usporiadania od monarchie až po demokraciu. Tieto najvýznamnejšie vonkajšie vplyvy zásadnou mierou ovplyvňovali aj vnútropodnikové dianie. Železiarne sa v ich priebehu menili, zdokonaľovali, rozširovali a nakoniec transformovali na mini hutu. Súťažnou formou chceme spolu s vami prejsť najdôležitejšími obdobiami ich vývoja.

Storočie priemyselnej revolúcie

V 19. storočí sa uskutočnila prvá priemyselná revolúcia s nebývalým vývojom obrábacích strojov, spracovaním železa ako priemyselného materiálu, prechodom od koňa k parnej sile... Prevratné zmeny sa začali šíriť z Anglicka v prvej polovici 19. storočia do krajín európskeho kontinentu a USA. Až výstavbou však vnútroštátnych železničných sietí v krajinách Európy sa situácia začala rýchlo meniť. Tak tomu bolo aj v Rakúsko-Uhorskej monarchii (napr. prevádzka na prvej konskej železničnej trati na Slovensku, z Bratislavy do Svätého Jura, sa začala 27. januára 1840).

Valcovňu umiestnili pod horu Brezová

S vnútroštátnymi železničnými sieťami je spätý vznik podbrezovských železiarní. V roku 1836 sa Rakúsko-Uhorský parlament rozhodol postaviť dvanásť železničných tratí a vo februári 1838 bolo vydané nariadenie na vypracovanie plánov valcovne na výrobu železničných koľajníc s ročnou plánovanou kapacitou 48 tis. metrických centov. V roku 1839 G. Sweitzer, A. Glanzer a A. Lobkowitz navrhli umiestnenie valcovne pod horu Brezová, v blízkosti Hroneckého komplexu. Návrh bol parlamentom schválený a prvým realizačným krokom bolo odkupovanie pôdy do vlastníctva eráru. V apríli 1840 postavili prvú stavbu – drevenú hať s kanálom pre vodný pohon valcovne na Hrone (na Štiavničke). Na pamiatku stavby valcovne bol zároveň postavený na kopci obelisk k pocte kniežaťa A. Lobkowitza, predsedu viedenskej dvornej komory (v súčasnosti umiestnený pred budovou hutníckeho múzea).
Z dôvodov neustále sa meniacich rozhodnutí a plánov pre zabezpečenie čo najmodernejšej a najefektívnejšej výroby trvala výstavba podbrezovskej valcovne trinásť rokov. Pribrzdilo ju aj obdobie rokov 1848-1849, kedy sa v Hronci sústredili na výrobu zbraní a práce na výstavbe valcovne i jej výrobnom zariadení, boli dočasne pozastavené. V priebehu trinástich rokov prvá hať na Hrone zhnila a v roku 1851 ju museli obnoviť. V roku 1853 bola dokončená výstavba prvého krídla valcovne na koľajnice, plech a tyčové železo. Dňa 15. novembra pokusne spustili dúchadlo, valcovňu hrúd a čelné kladivo, 27. novembra o 1. hod. v noci začali s tavbou v pudlovacích peciach. Záverečné pudlovacie práce trvali však ďalší polrok a začiatkom júla 1854 spustili výrobu koľajníc (v novembri 1853 bola skúšobne vyrobená prvá koľajnica). Náklady na výstavbu pravého krídla (z pohľadu toku Hrona) predstavovali 650 tis. zlatých..

Z prvých záznamov kronikára

V časopise Osterreichische Zeitschrift für Berg und Hüffen, číslo 1 z roku 1853, sa nachádzala obšírna správa o výstavbe valcovne v Podbrezovej, ktorá popisovala:
„Neďaleko Hronca na pravom brehu Hrona sa stavia teraz jedna pudlová pec a valcovňa, ktorých rozsiahlosť a plánované zariadenie onedlho bude sa môcť zrovnávať s najväčšími a najvýznamnejšími železiarňami. V tejto železiarni má sa ročne vyrobiť okrúhle 48 000 q koľajníc, tyčového železa, kotlových a obyčajných plechov. Závod svojou rozlohou má podobu podkovy, v ktorej od zadnej časti až do stredu vedie vodný náhon. Stavba sa delí na dve časti. V každej časti je deväť drevom vykurovaných plameňových pecí (miešacie, zváracie a žíhacie), umiestnených vo zvláštnych, pre tento účel postavených, vedľajších budovách. Valce a ostatné strojné zariadenie umiestnené sú v citovaných dvoch častiach. Medzi uvedenými časťami stála dúchačka. Prvá časť zariadená bola pre výrobu koľajníc a prevádzka v nej začala už v lete v roku 1853. Neskoršie bola dohotovená i ľavá časť, ktorá bola zriadená na výrobu kotlových plechov. Všetkých 18 pecí bolo vykurovaných sušeným drevom a prebytočná teplota bola upotrebená na prehrievanie fúkaného vzduchu. V prvej časti bol stavený komín s plynovými kanálmi od pecí. Mimo valcovne, na ľavej strane bola postavená dielňa na dokončovanie výroby koľajníc, ako aj kováčska dielňa. Vzadu, za valcovňou stáli sušne na drevo, spojené s miestnosťami, v ktorých sa drevo pílilo. V blízkosti prevádzkových budov boli postavené úradnícke a podúradnícke byty, konice pre osem párov koní a hostinec. Za valcovňou na vyvýšenine bolo postavených štrnásť domčekov pre majstrov a predákov. Zároveň bola postavená budova na výrobu ohňovzdorného materiálu – tehál, ktorá bola súčasťou prevádzkových budov. Nad valcovňou, medzi vodným kanálom na konci doliny Hnusnô, boli postavené hrable pre plavenie dreva. Výrobné dielne boli spojené koľajami. Poťah vagónikov bol uskutočňovaný koňmo...“



    Otázka 1. kola:

    Uveďte rok a názov prvej stavby valcovne pod horou Brezová?

    Odpovede zasielajte do desiatich dní od vydania tohto čísla do redakcie novín,
    s uvedením správnej odpovede:


    Odpoveď: .....................................................................................

    Meno a priezvisko: .........................................................................

    Prevádzkareň, útvar: ......................................................................





Autor (zdroj): Viera Kúkolová