20.7.2023 12:46:38
Okienko pre daňovníka: Daňové minimum k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2009

* Sadzba dane z príjmov je 19 percent.
* Suma životného minima k 1. januáru 2009 je ustanovená vo výške 178,92 eura (ďalej len platné životné minimum“).
Podanie daňového priznania

Zamestnávateľ vykoná zamestnancovi, na jeho požiadanie, ročné zúčtovanie dane z príjmov dosiahnutých za predchádzajúci kalendárny rok. V prípade, že zamestnanec nepožiada alebo nemôže požiadať o vykonanie tohto zúčtovania, napr. mal príjmy mimo zamestnania, je povinný do 31. marca 2010 podať daňové priznanie za príjmy dosiahnuté v roku 2009. Zároveň zamestnanec, ktorý podáva daňové priznanie musí aj vypočítanú daň zaplatiť do 31. marca 2010.
Výška zdaniteľných ročných príjmov daňovníka, po prekročení ktorej daňovníkovi vznikne povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, predstavuje sumu 2 012,85 eura (t.j. 50 percent zo sumy zodpovedajúcej 22,5 násobku sumy 178,92 eura platného životného minima).

Nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka

Ak je základ dane daňovníka rovnaký alebo nižší ako 15 387,12 eura (= 86 násobok sumy platného životného minima), nezdaniteľná časť základu dane

na daňovníka za rok 2009 je 4 025,70 eura (t.j. suma zodpovedajúca 22,5 násobku sumy platného životného minima).
Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 15 387,12 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2009 sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 7 872,48 eura (t.j. 44 násobok platného životného minima) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka.
Napríklad: zdaniteľný ročný príjem (tzn. bez povinného zdravotného a sociálneho poistenia) za rok 2009 pracovník dosiahol vo výške 20 tis. eur, potom jeho nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka bude počítaná nasledovným spôsobom:
7 872,48 - (20 000 : 4)= 7 872,48 – 5 000 = 2 872,48 €

Záver: namiesto nezdaniteľnej časti základu dane, na daňovníka za rok 2009, v sume
4 025,70 eura mu bude môcť byť uplatnená len nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka vo výške 2 872,48 eura.

Nezdaniteľné časti základu dane daňovníka na manželku (manžela)

Suma nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na manželku (manžela) sa vyčísli podľa dosiahnutého ročného základu dane daňovníka a zároveň dosiahnutých vlastných príjmov jeho manželky (manžela).
Ak je základ dane daňovníka rovnaký alebo nižší ako 31 489,92 eura (176 x platné životné minimum) a manželka (manžel) nemala v roku 2009 žiadny vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) za rok 2009 je 4 025,70 eura (t.j. suma zodpovedajúca 22,5 násobku sumy platného životného minima).

Ak je základ dane daňovníka rovnaký alebo nižší ako 31 489,92 eura a manželka (manžel) mala v roku 2009 vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 025,70 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) za rok 2009 sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 4 025,70 eura a vlastným príjmom manželky (manžela).

Ak je základ dane daňovníka rovnaký alebo nižší ako 31 489,92 eura a manželka (manžel) mala v roku 2009 vlastný príjem presahujúci sumu 4 025,70 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) za rok 2009 je nula.

Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 31 489,92 eura a manželka (manžel) nemala v roku 2009 žiadny vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) za rok 2009 sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura (t.j. 66,5 x platné životné minimum ) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je tento rozdiel nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku sa rovná 0.

Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 31 489,92 eura a manželka (manžel) mala v roku 2009 vlastné príjmy, nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela) za rok 2009 sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, zníženej o vlastný príjem manželky (manžela), ak je tento rozdiel nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku sa rovná 0.

Ďalšie nezdaniteľné časti základu dane
Nezdaniteľné časti základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a finančné prostriedky na účelové sporenie, preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období (od. 1. januára 2009 do 31. decembra 2009) v úhrne najviac do výšky 398,33 eura. To znamená, ak na ktorýkoľvek účel bolo zaplatené viac ako 398,33 eura, je možné odpočítať len 398,33 eura v úhrne. Ak bolo zaplatené menej ako 398,33 eura, tak sa berie do úvahy len skutočná výška platby, avšak je možné v tomto prípade sčítať platby na poistenie a sporenia do výšky maximálne 398,33 eura, spolu alebo maximálne do výšky skutočne zaplatených platieb. Opäť maximálne možno započítať platby do 398,33 eura spolu, za všetky druhy.

Daňový bonus

Daňový bonus za rok 2009 je 235,92 eura. Výška mesačného daňového bonusu:
január – jún 2009 je 19,32 eura mesačne, júl až december 2009 je 20 eur mesačne.
Výška zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti na uplatnenie daňového bonusu za rok 2009 predstavuje sumu aspoň 1 773 eur (t.j. 6 x minimálna mesačná mzda 295,5 eura).
U daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) výška zdaniteľných príjmov musí byť aspoň vo výške 1 773 eur a vykázanie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6.
* Suma minimálnej mzdy pre rok 2009 je 295,5 eura mesačne.

Daň vyberaná zrážkou

Príjem zo závislej činnosti sa zdaní daňou vyberanou zrážkou, ak úhrnná výška od zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165,97 eura a daňovník si neuplatnil nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus.

Príjmy oslobodené od dane

Príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (príjmy z prenájmu) a § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (z príležitostných činností), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú oslobodené od dane vtedy ak úhrn týchto príjmov nepresiahol v roku 2009 sumu 894,60 eura (t.j. 5 násobok sumy platného životného minima). Do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto ustanovenú sumu.

Príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov (príjmy z prevodu opcií), písm. e) (z prevodu cenných papierov), písm. f) (z prevodu podielu na s.r.o., k. s. alebo členských práv družstva), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú oslobodené od dane vtedy, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 zákona o dani z príjmov nepresiahol v roku 2009 sumu 894,60 eura (t.j. 5 násobok sumy platného životného minima). Ak tento rozdiel presiahol sumu 894,60 eura, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad túto ustanovenú sumu.

Pri súčasnom dosiahnutí príjmov z prenájmu, z príležitostných činností, príjmov z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov, z prevodu podielu na s.r.o., k. s. alebo členských práv družstva, sa uplatní oslobodenie od dane najviac v úhrnnej výške 894,60 eura.

Výdavky percentom z príjmov
Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov, môže si uplatniť výdavky vo výške 40 percent (pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu - § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov).
U živnostníka, ktorý vykonáva remeselné živnosti (príloha č. 1 k živnostenskému zákonu) sú tieto výdavky vo výške 60 percent (§ 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov).
U daňovníka s príjmami z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (§ 8 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov) sú tieto výdavky vo výške 25 percent.

Minimálna výška dane za rok 2009

Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne sumu 16,60 eura, alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2009 nepresiahnu sumu 2012,85 eura, (t.j. 50 percent zo sumy zodpovedajúcej sume 4 025,70 eura, ktorá predstavuje nezdaniteľné minimum na daňovníka) a ak si daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus.

Odporúčanie

Ak vaše deti boli na brigáde a zamestnávateľ im neurobil ročné zúčtovanie dane z príjmov, podajte priznanie k dani z príjmov. V prípade, že zarobili v roku 2009 menej ako 4 025,70 eura ročne (bez zákonného zdravotného a sociálneho poistenia) daňový úrad deťom vráti daň, ktorú im zamestnávateľ zrazil. Daň vráti poštovou poukážkou alebo na účet podľa toho, ktorá možnosť bude zaškrtnutá v podanom priznaní. Povinnou prílohou priznania musí byť potvrdenie zamestnávateľa o vyplatených príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň za obdobie 2009.

Zamestnanecká prémia

Zamestnanecká prémia bola zavedená s účinnosťou od 1. januára 2009.
Ide vlastne o zápornú daň, na ktorú budú mať nárok zamestnanci s nízkym príjmom. Takíto zamestnanci nebudú daň platiť, ale naopak, štát im bude vyplácať na základe ročného zúčtovania dane určitú sumu.
Do roku 2008 zamestnanec s nízkymi príjmami, presnejšie so základom dane nižším ako je suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v súčasnosti 4 025,70 eura), mal výslednú daň nulovú. Žiadnu daň štátu neplatil.
Od roku 2009 takýto zamestnanec aj naďalej nebude platiť žiadnu daň, ale naviac dostane vyplatenú určitú sumu od štátu – takzvanú zamestnaneckú prémiu.
Mzdová účtovníčka v ročnom zúčtovaní dane za rok 2009 zamestnancovi od základu dane (základ dane je príjem zamestnanca znížený o jeho odvody) odpočíta sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka, teda sumu 4025,70 eura.
Ak bude výsledkom záporné číslo, zamestnanec nebude platiť žiadnu daň, ale
naopak, bude mať nárok na zamestnaneckú prémiu. Tá sa vypočíta ako 19 percent z tohto záporného čísla (pripomínam, že ide o základ dane znížený o 4025,70 eur). Výsledná suma je zamestnanecká prémia, ktorú mzdová účtovníčka zamestnancovi vyplatí a príslušnú sumu si zúčtuje voči štátu.

Napríklad:
Zamestnanec bude mať za rok 2009 príjem v hrubom 4 000 eur, čo je približne 120 000 korún. Jeho odvody budú 540 eur, čo znamená, že bude mať základ dane 3 460 eur. Od toho sa odpočíta nezdaniteľná časť, čiže 4 025,70 eura, dostaneme sumu - 565,70 eur a z toho je 19 percent zamestnanecká prémia, čo je 107,49 eura, približne 3 480 korún.
Zamestnanecká prémia, teda záporná daň, sa zamestnancovi vypočíta a prizná až po skončení roka 2009 v ročnom zúčtovaní dane, prípadne na základe podaného daňového priznania. Pri výpočte mesačných preddavkov na daň bude mať zamestnanec s nízkym príjmom výslednú nulu, žiadna suma sa mu vyplácať nebude. (Napríklad zamestnanec so základom dane 320 eur, po odpočítaní mesačnej nezdaniteľnej časti 335,48 eur bude mať nulový výsledný základ dane, nulové preddavky a žiadna suma sa mu nebude ani doplácať – musí počkať na ročné zúčtovanie).

Pre vyplatenie zamestnaneckej prémie musia byť splnené určité podmienky

V prvom rade, nárok na zamestnaneckú prémiu bude mať len zamestnanec, ktorý bude mať príjmy výlučne zo závislej činnosti vykonávanej len na území Slovenskej republiky, v úhrnnej výške aspoň 6 - násobku minimálnej mzdy. To pre rok 2009 znamená príjem najmenej vo výške 1773 eur. A čo je dôležité, príjmy musí maťnajmenej po dobu šiestich kalendárnych mesiacov, kde musí ísť o príjmy plynúce z pracovnej zmluvy.
To znamená, že:
- na zamestnaneckú prémiu nebude mať nárok zamestnanec, ktorý má súčasne príjmy aj z podnikania alebo aj z prenájmu,
- ďalej zamestnanec nesmie inkasovať podiely na zisku, nesmie mať príjmy za prácu spoločníka v s.r.o. ani odmeny za výkon funkcie štatutára, napríklad konateľa v s.r.o., člena dozornej alebo správnej rady a podobne.
- nárok na zamestnaneckú prémiu nebude mať ani poberateľ dôchodku (starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku).

Najvyššia možná suma zamestnaneckej prémie je 181,03 eura. Je to dané zo zákona ako 19 percent z rozdielu sumy 4 025,70 eura a základu dane z 12 -násobku minimálnej mzdy.
A pozor! Zamestnanec, ktorý bude poberať príjmy zo závislej činnosti menej ako dvanásť kalendárnych mesiacov, bude mať sumu zamestnaneckej prémie krátenú podľa počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých poberal príjmy. (Napríklad: zamestnanec, ktorý za rok 2009 dosiahne základ dane 3 300 eur a príjem v pracovnom pomere bude mať počas 10 mesiacov, získa zamestnaneckú prémiu určenú ako: 19 percent zo sumy rozdielu 4025,70 mínus 3300, a z toho desať dvanástin je 114,91 eura).





Autor (zdroj): Ing. Alena Kvačkajová, odbor riadenia daní a účtovníctva Ing. Zuzana Peniaková, odbor práce a miezd