20.7.2023 12:47:24
Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa venuje stresu

Pod záštitou Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) je každoročne 43. kalendárny týždeň v roku venovaný Európskemu dňu bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pre tento rok bola hlavnou a veľmi aktuálnou témou problematika stresu na pracovisku. Pri tejto príležitosti Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Banskej Bystrici zorganizoval Deň otvorených dverí. Zamestnanci odboru preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie záujemcom poskytovali individuálne konzultácie a poradenstvo v problematike ochrany a podpory zdravia pri práci so zameraním najmä na psychosociálne riziká pri práci a v problematike psychickej pracovnej záťaže – jej kritériá, hodnotenie, opatrenia na jej zníženie.

„Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je najväčším podujatím svojho druhu, zameraným na zvyšovanie informovanosti o aspektoch zdravia pri práci. Jeho cieľom je prispievať k zlepšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia na pracoviskách Európy. S realizáciou podujatí a činností pomáhajú partneri agentúry v 28 členských štátoch EÚ i mimo nej, vrátane všetkých RÚVZ v SR a ÚVZ SR. Úlohou dvojročnej kampane, ktorá začala v minulom roku s názvom „ Zdravé pracoviská bez stresu“ je zvýšenie informovanosti o strese a psychosociálnych rizikách na pracovisku“, konštatuje vedúca Oddelenia preventívneho pracovného lekárstva banskobystrického RÚVZ MUDr. Jarmila Beláková.

Prečo je potrebné venovať sa stresu pri práci?

Pracovný stres vzniká vtedy, keď nároky na vykonávanú prácu prevyšujú schopnosti zamestnanca zvládať ich. Zamestnanci, ktorí zažívajú v práci dlhotrvajúci stres, môžu časom trpieť zdravotnými problémami, či už psychickými alebo fyzickými. Psychosociálne riziká súvisia s negatívnymi vplyvmi, ktoré vyplývajú napr. zo zlej organizácie práce, zlých sociálnych vzťahov na pracovisku, nadmernej náročnosti práce, nedostatku času na splnenie úlohy, nesúladu medzi nárokmi pracovnej pozície a schopnosťami zamestnanca. Medzi ďalšie nepochybne patrí nedostatok podpory zo strany manažmentu, psychologické alebo sexuálne obťažovanie, nespravodlivé rozdeľovanie práce, odmien, povýšení. Napriek tomu, že k stavu duševného zdravia prispieva veľa faktorov, je dokázané, že prínos pracovného prostredia je výrazný. Zle riadené pracoviská majú závažné negatíva. Ak napr. zamestnanec zažíva pracovný stres, dochádza k nepriaznivému výsledku duševného zdravia až k vyhoreniu, zamestnanec sa ťažko koncentruje , robí chyby, má nízku pracovnú výkonnosť, v konečnom dôsledku sa stáva práceneschopným až s vyústením do možnej invalidity. „To má samozrejme dôsledky aj pre organizáciu samotnú. Ide napríklad o oslabenie výkonnosti podniku, zvýšenie chorobnosti a práceneschopnosti zamestnancov, predčasný odchod do dôchodku, zvýšenie úrazov a zranení a pod. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby došlo k pochopeniu tejto problematiky, prekonaniu rozporuplných názorov, odtabuizovaniu problému. Informačná kampaň by určite mala k tomuto cieľu výrazne prispieť“, zdôrazňuje MUDr. Beláková




Autor (zdroj): M. Tolnayová