20.7.2023 12:46:41
Zdravotnícke okienko - V lete lieči slnko a zdravá strava

Zdravie máš len jedno.




Prirodzené liečivé účinky na náš organizmus v letných mesiacoch majú slnko a zdravá strava. Odborníci tvrdia, že už pobyt dvakrát týždenne 20 minút na letnom slnku, samozrejme, nie medzi 10. až 16. hodinou, by nám mal dodať dostatočnú dávku slnečného žiarenia pre tvorbu vitamínu D. Okrem známych účinkov na hustotou kostí a zdravie chrupu má tento vitamín aj ďalšie – posilňuje imunitný systém, pôsobí antikarcinogénne, je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože, má pozitívne účinky na centrálny nervový systém... Naopak, deficit vitamínu spôsobuje únavu a depresie.
Je potvrdené, že opaľovanie s mierou a dostatočnými ochrannými prvkami je osožné, no nič sa nesmie preháňať. Najnebezpečnejšími sú slnečné lúče od 10. do 16. hodiny. Bez ochrany pokožky vhodným krémom s UV faktorom a vhodným oblečením by sme sa slnečným lúčom nemali dlhodobo vystavovať. Vplyvom UV žiarenia zhrubne horná rohová vrstva, vo zvýšenej miere sa tvoria upchaté komedóny a hnisavé vyrážky, zvýrazňujú sa pigmentové fľaky, pleť býva nerovnomerne sfarbená, ošupuje sa a v najhorších prípadoch spôsobuje rakovinu kože.
Napriek tomu si dovolenkové obdobie bez pobytu na slnku, pri vode, nevieme predstaviť. Aby sme v zdraví prežili dlhodobý pobyt na prudkom slnku, pre svoju ochranu nesmieme pri nákupe opaľovacích krémov a ich používaní zabúdať, že:
-ochranný faktor by mal mať minimálne dvojnásobnú hodnotu nameraného UV indexu. Pre zvlášť citlivé osoby sa odporúča ochranný faktor minimálne pätnásť,
-výrobky s chemickými UV filtrami je potrebné aplikovať dvadsať minúť pred slnením,
-pri každej aplikácii je potrebné naniesť dostatočné množstvo výrobku, čo je dva miligramy na centimeter štvorcový pokožky, pre dospelú osobu je to asi šesť čajových lyžičiek (tridsaťpäť gramov výrobku, pričom jeden gram sa rovná mililitru),
-dávka naneseného výrobku sa znižuje po plávaní, osušení, ležaní na osuške a potení, preto je potrebné aplikáciu opakovať niekoľkokrát, aj keď je výrobok označený ako vode odolný. Zníženie dávkovania o polovicu môže znížiť účinnosť ochrany až o dve tretiny,
-opaľovacie krémy by ste si nemali zamieňať s výrobkami dennej kozmetiky, ako sú denné krémy, telové mlieka a iné, ktoré nespĺňajú kritériá pre výrobky na ochranu pred slnečným žiarením i napriek tomu, že sú obohatené o UV filtre.
Oplatí sa pripomenúť si, že spektrum slnečného žiarenia na kožu je široké. Obsahuje ultrafialové (UV) žiarenie, viditeľné svetlo a infračervené žiarenie. UV žiarenie je v prevažnej miere zodpovedné za zhnednutie, spálenie a predčasné starnutie kože a poškodenie jej tkaniva. UVB žiarenie je zodpovedné za zhnednutie kože a hlavne za jej spálenie. Viacnásobné spálenie zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože v dospelosti. UVA žiarenie preniká hlboko do kože a poškodzuje elastické vlákna spojivového tkaniva. V dôsledku toho klesá elasticita kože a vznikajú vrásky. Urýchľuje tiež tvorbu stareckých škvŕn a je zodpovedné hlavne za tzv. slnečnú alergiu.

Druhým faktorom ovplyvňujúcim naše zdravie v tomto období je stravovanie. Už naši predkovia menili v lete stravovacie návyky, čo súviselo s tým, že komora sa zapĺňala zeleninou, ovocím a strukovinami. Preto aj naša strava má byť „ľahšia“, t.j. ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou (nakoľko organizmus v lete nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimných mesiacoch), súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok. Zložením má byť vyvážená a pestrá, s dostatkom celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín. Má v nej byť menej jedál a potravín bohatých na tuky (najmä nasýtené) a jednoduché sacharidy. Strava by mala obsahovať dostatok ovocia a zeleniny (najmä sezónnej), ktoré okrem tekutín obsahujú množstvo cenných výživových zložiek, ako sú vitamíny a minerály, enzýmy, vláknina.
Priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok v tomto období je veľmi potrebné, pretože slnené žiarenie spotrebúva (najmä pri opaľovaní a masívne pri opaľovaní spojenom s fajčením) antioxidanty v organizme. Ide najmä o antioxidanty ako – vitamíny A (resp. betakarotén – provitamín A), C a E. Bohaté na vitamín A sú mrkva, paradajky, maliny, marhule, maslo, ryby..., C je v ovocí (čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, kivi, maliny, černice), zelenine (paprika, karfil, kel, kaleráb, paradajky), zemiakoch a vitamín E v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch, obilných klíčkoch. Veľmi účinným antioxidantom je aj lykopén (paradajky, červený melón). Vysoké letné teploty sú spojené so stratou vody, najmä potením, čo je spojené so stratou minerálov (najmä sodíka). Tekutiny a minerály preto treba nahrádzať správnym pitným režimom a konzumáciou vyváženej stravy. Obmedzujme konzumáciu tzv. epidemiologicky rizikových potravín – najmä pokiaľ nie je zaručená dostatočná hygiena pri ich výrobe, skladovaní a manipulácii s nimi (zmrzlina, lahôdky, cukrárske výrobky, pokrmy pre dojčatá a deti). To isté platí pre výrobky z mäsa, vajcia a mlieko konzumovať len dostatočne tepelne spracované. Dôležité je dodržiavať dĺžku a teplotu pri skladovaní potravín a pokrmov. Dôležité je uprednostniť varenie, dusenie a pečenie pri spracovaní potravín pred vyprážaním a fritovaním. V špecifickej skupine detí, treba klásť osobitný dôraz na pitný režim, obmedziť nadmerný príjem sladkosti, obmedziť konzumáciu uvedených epidemiologicky rizikových potravín. U starších ľudí je potrebné brať do úvahy polymorbiditu (výskyt ochorení, ktoré vyžadujú osobitnú skladbu stravy a pitného režimu – ide najmä o kardiovaskulárne, metabolické, obličkové ochorenia) a s ňou súvisiace užívanie liekov, ktoré môžu ovplyvňovať napr. vylučovanie vody z organizmu. Do ohľadu treba brať aj vekom potlačený pocit smädu, z čoho vyplýva, že starší ľudia musia cielene myslieť na dostatočný príjem tekutín, a obmedzenú chuť do jedla, čo je možné vyriešiť používaním byliniek pri príprave jedál, ktoré povzbudia chuť. Do úvahy v tejto vekovej kategórii musíme brať aj znížené nároky na energetickú hodnotu stravy (spomalený metabolizmus a menšia fyzická aktivita – poproduktívny vek).



Autor (zdroj): Internet