20.7.2023 10:28:05
Legislatíva má voči odpadom ešte dlhy

ŽP EKO QELET a. s.

Smernica Európskeho parlamentu a rady 2000/53/ES stanovila vykonávacie pravidlá kontroly recyklácie a opätovného použitia surovín z nej, pri vozidlách s ukončenou životnosťou. Povinnosťou členských štátov EÚ je, aby opätovné použitie časti starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov z ich spracovania bolo najnižšie 75 percent pre vozidlá vyrobené pred 1. januárom 1980 a 85 percent pre vozidlá vyrobené po 1. januári 1980.


Po 1. januári 2015 sa opätovné využitie a spätné získavanie materiálov pre všetky staré vozidlá zvýši minimálne na 95 percent, podľa priemernej hmotnosti vozidla a za rok. K týmto hodnotám sa približuje i najväčšia spoločnosť v oblasti recyklácie kovového odpadu na Slovensku - ŽP EKO QELET, a. s. Ide o dcéru Železiarní Podbrezová a. s. Výhodou majetkového spojenia oboch spoločností je fakt, že Železiarne Podbrezová a. s., odoberajú a spracúvajú väčšinu oceľového šrotu vyprodukovaného spoločnosťou ŽP EKO QELET a. s., a túto surovinu zhodnocujú v nových výrobkoch - oceľových rúrach, ktorých časť sa využíva aj v automobilovom priemysle.

Ťažisko pôsobenia jednej z najväčších slovenských firiem na zber a spracovanie železného šrotu - ŽP EKO QELET, a. s., je na západnom a strednom Slovensku, kde má vybudovanú sieť 32 stredísk a zberní, z nich na 23 miestach vykupujú aj staré vozidlá. Ide o zatiaľ jedinú spoločnosť, ktorá prevádzkuje šrédrovaciu linku na moderné spracovanie autovrakov spôsobom zaužívaným aj v ostatných vyspelých štátoch Európskej únie. Autovraky však tvoria iba zhruba 10 percent objemu produkcie tejto spoločnosti, väčšiu časť tvoria neželezné kovy a oceľový odpad zo strojárskej výroby a likvidácie výrobných technológií. Podstatná časť oceľového odpadu vzniká aj z výroby v automobilovom priemysle a z výroby plechových komponentov pre elektrotechnický priemysel.

Efektívne drvenie

Drvením bude dosiahnuté zhutnenie tenkostenných kovových odpadov, a tým zvýšenie ich sypnej hmotnosti, čo vyhovuje hutníckym kombinátom.
Šrédrovacie linky sa používajú i na spracovanie autovrakov a iných komodít s vysokým obsahom kovov. Súčasťou tejto technológie sú nadväzujúce triediace postupy, ktoré umožňujú vyššiu výťažnosť získaných materiálových skupín. Linka za 4 milióny eur, vie spracovať až 100 - tisíc autovrakov ročne - momentálne ich spracováva ročne okolo 6 000. Od roku 2008 ju používa spoločnosťou ŽP EKO QELET, a. s., v Hliníku nad Hronom. Ako hovorí jej obchodný riaditeľ Ing. Ryšavý: “Spoločnosť má dve autorizované pracoviská v Žiline a v Hliníku nad Hronom na spracovanie starých vozidiel, ktoré vykupuje na 23 vlastných zberných miestach. Autovraky zhodnocujeme na finálny produkt. Firma zamestnáva 180 pracovníkov a využíva špeciálnu zvoznú techniku - nákladné autá s hydraulickými rukami a kontajnermi, mobilné hydraulické nakladače na zber oceľového šrotu. Spracovanie sa vykonáva pálením strihaním, lisovaním a šrédrovaním na špeciálnych zariadeniach. Teda poskytuje komplexné služby v zbere, manipulácii, spracovaní a zhodnotení oceľového šrotu a farebných kovov.“

Kvalita a množstvo

O tom, že ŽP EKO QELET, a. s., dosahuje požadovanú úroveň v zbere a kvalite spracovania druhotných surovín - železných a neželezných kovov, v zbere a spracovania starých áut, svedčí vlastníctvo certifikátu kvality - ISO 9001:2008 a certifikátu za vzťah k životnému prostrediu - ISO 14001:2004. Okrem toho spoločnosť získala ocenenia Zlatý Mravec v roku 2007 v kategórii firemné odpadové hospodárstvo, Hlavnú cenu na štvrtej Výstave recyklácie a zhodnocovania odpadov v Banskej Bystrici v roku 2008, ako i Cenu ministra životného prostredia v roku 2008 za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie.

Úskalia podnikania

Podľa súčasných zákonov, ak sa na verejnom priestranstve nachádza autovrak neznámeho vlastníka, správca či majiteľ priestranstva, zvyčajne samospráva, musí osloviť správcu určeného parkoviska, s ktorým má zmluvný vzťah, aby vozidlo prevzal. Správca ho uloží na zberné miesto - určené parkovisko, kde musí byť uložené zákonom stanovený čas. Pre známeho majiteľa sú to dva mesiace a pre neznámeho majiteľa jeden rok. Ak sa nenájde majiteľ auta, prepadne auto v prospech štátu, a až potom ho príslušná autorizovaná spoločnosť môže spracovať. Voči majiteľom takýchto áut je zákon benevolentný, pretože tí si niekedy dokonca vymáhajú náhradu škody, namiesto toho, aby zaplatili pokutu a náklady spojené s odvozom a skladovaním ich autovraku.

„Proces recyklácie bol na Slovensku celkom dobre rozpracovaný“, vraví Ing. Ryšavý, „ale prišla hospodárska kríza, ktorá do tohto procesu vrazila klin.“ Na odpady sa v niektorých druhoch prestalo hľadieť ako na druhotnú surovinu a za ich zber začali podnikatelia žiadať úhradu. Preto sa niektoré suroviny zo starých vozidiel, napríklad molitan, textílie, pneumatiky, autosklá a mnohé ďalšie, dostávajú do komunálneho odpadu, čiže na smetisko, a zvyšujú záťaž životného prostredia. Toto je vážny problém, ktorý čaká na riešenie.

Na Slovensku chýba určenie smerovania recyklácie, teda podpora tých, ktorí to s ňou myslia vážne a nie je to pre nich len krátkodobým biznisom. Vážnym problémom je aj definovanie odpadu v zákone. V súčasnosti sa pripravuje nariadenie Európskej komisie, kde budú stanovené kritériá na určenie, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom. Z tohto nariadenia vyplýva, že po splnení určených požiadaviek na kvalitu, železný šrot prestáva byť odpadom, a teda sa naň nebude vzťahovať platná legislatíva pri nakladaní s odpadom.

Slovensko je s mierou zhodnotenia odpadu necelých 16 percent na chvoste európskej dvadsaťsedmičky, teda v budúcnosti by malo zhodnocovať čoraz vyššie percento papiera, kovov, plastov a skla z množstva, ktoré bude uvedené na trh. Vytriedený odpad je pre občanov vždy lacnejší ako komunálny.

ŽP EKO QELET, a. s., má trvalý záujem o zlepšenie a skvalitnenie recyklačných procesov a ponúka svoje dlhoročné skúsenosti z praxe pri tvorbe nových pravidiel pre zhodnocovanie druhotných surovín, aby boli využité všetky možnosti jej efektívneho zhodnotenia. Mal by to byť spoločný záujem všetkých: zákonodarcov, spracovateľov, zhodnotiteľov, aj širokej verejnosti, kde je nutná propagácia výchova občanov, aby sa v nich vybudovalo povedomie v oblasti separácie a recyklácie druhotných surovín.







Autor (zdroj): Euroexport