20.7.2023 12:46:22
Ing. Vladimír Zvarík, člen Predstavenstva ŽP a.s. a výrobný riaditeľ
Spustením 60 – tonovej EOP bol dobudovaný uzavretý výrobný cyklus. Foto: A. Nociarová


Ing. Vladimír Zvarík, člen Predstavenstva ŽP a.s. a výrobný riaditeľ:


„Môžeme byť oprávnene hrdí na to, že v našej horehronskej hute pokračujú dejiny a môžeme slobodne osláviť dvadsiate výročie elektrooceliarne s úctou k svojim predkom“


V roku 1971, pri riešení celkovej koncepcie Švermovych železiarní v Podbrezovej, zohrali svoje informácie zo záverov rokovaní medzi ČSSR a ZSSR o zvýšených dodávkach rúr do Sovietskeho zväzu. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zvýšeniu exportných úloh v Švermovych železiarňach na 50 tisíc ton rúr ročne, bolo na Federálnom ministerstve hutníctva a ťažkého strojárstva v Prahe rozhodnuté, aby bola celá technológia výroby, súvisiaca s výrobou rúr a ich exportom riešená komplexne, od výroby ocele. Rozhodnutie o príprave a realizácii šiestich stavieb v rámci R - programu vyvolalo nutnosť, riešiť v Švermovych železiarňach koncepciu od výroby ocele po finálne výrobky. Výhľadovou štúdiou z roku 1972 bola riešená výroba bezšvíkových a presne ťahaných rúr s doplnením výrobného programu o výrobu stavebnej ocele. V roku 1973 bola zvýšená požiadavka ročnej výroby bezšvíkových rúr na 170 tisíc ton ročne a presne ťahaných rúr na 80 tisíc ton ročne a preto došlo k rozhodnutiu vypracovania novej koncepcie s výhľadom do roku 1990,
zahŕňajúcu výstavbu elektrickej oblúkovej pece a vedľa nej zariadenia pre plynulé odlievanie ocele.
V roku 1972 bola daná do prevádzky ťaháreň rúr 1, ktorá hneď od začiatku plnila plánované úlohy v sortimente presných rúr s priemerom 4 - 30 milimetrov, po ktorých bol veľký dopyt. Ťaháreň rúr s ročnou kapacitou 15 tisíc ton bola v tom čase v hutníctve zvláštnosťou. Výroba najnáročnejšieho sortimentu presných rúr predstavovala technologickú špičku. Ťahacie stroje v Podbrezovej mali modernú tyristorovú reguláciu, umožňujúcu ťahanie rúr väčšími rýchlosťami. Morenie zväzkov rúr bolo riešené linkou s použitím programového závesného dopravníka, vyvinutého na tento účel ako prvého v Európe. Novým technickým riešením sa podstatne znížil podiel ručnej práce a dosiahnuté boli dobré ekonomické výsledky, čo malo pozitívny vplyv na hospodárenie. V roku 1979 bola ukončená a daná do užívania prevádzkareň valcovňa bezšvíkových rúr, na ročnú kapacitu 170 tisíc ton bezšvíkových rúr. Súbežne s výstavbou valcovne bezšvíkových rúr pokračovala aj výstavba ťahárne rúr 2, ktorá bola ukončená v roku 1980. Jej ročná kapacita predstavovala 65 tisíc bezšvíkových presne ťahaných rúr. Sortiment bol určený predovšetkým na export do ZSSR.
Tým sa však budovanie neskončilo. Podnik sa ocitol z hľadiska výroby ocele v nevyváženom stave, časť vyrobenej ocele musel vyvážať v ingotoch a potrebné kvalitnejšie značky ocelí v predvalkoch musel dovážať ako vsádzku do valcovne bezšvíkových rúr. Popri sústavných rokovaniach o koncepcii výroby ocele prebiehala od roku 1978 výstavba štvorprúdového zariadenia pre plynulé odlievanie ocele. Po dvadsiatich rokoch prevádzky bolo zdemontované staré vertikálne odlievanie ocele. Nové zariadenie na plynulé odlievanie ocele bolo odovzdané v roku 1982. Výstavbou valcovne bezšvíkových rúr, ťahárne rúr 1, ťahárne rúr 2 a zariadenia pre plynulé odlievanie ocele sa stali podbrezovské železiarne vysoko špecializovaným výrobcom bezšvíkových a presne ťahaných rúr a významným exportérom týchto výrobkov do zahraničia. Významnou ekologickou stavbou, ktorá bola daná do prevádzky v roku 1985, bolo odprašovacie zariadenie elektrických oblúkových pecí.
Čas následne ukázal, že zastaraná technológia výroby ocele na siemens-martinských peciach, dvoch elektrických oblúkových peciach a moderné zariadenie pre plynulé odlievanie ocele spôsobujú problémy, a to umocnilo potrebu riešiť výstavbu novej oceliarne čo najskôr.
Prípravy na výstavbu sa začali v roku 1986 a v roku 1990 bol postavený základný kameň výstavby modernej 60 – tonovej vysokovýkonnej elektrickej oblúkovej pece s excentricky umiestneným otvorom na liatie a panvovou pecou. Týmto okamihom bola uzatvorená aj kapitola výroby betonárskej výstuže, valcovňa profilov uvoľnila miesto výstavbe elektrooceliarne. Prvá tavba v novej peci sa konala 24. februára v roku 1993. S intenzifikáciou elektrooceliarne súvisela aj výstavba nového zariadenia na výrobu kyslíka a dusíka. Vybudovaním novej elektrickej oblúkovej pece sa stali železiarne vo výrobe ocele sebestačnými. Týmto krokom bolo zavŕšené dlhoročné úsilie o uzavretia výrobného cyklu. Z podbrezovských železiarní sa stala minihuta.
Môžeme byť oprávnene hrdí na to, že v našej horehronskej hute pokračujú dejiny hutníctva, a môžeme slobodne osláviť dvadsiate výročie novej elektrooceliarne s úctou k svojim predkom a súčasníkom, ktorí túto hutu 173 rokov udržujú funkčnú v symbióze s našou krásnou okolitou prírodou. Vážime si všetko, čo sa v minulosti urobilo pre ľudí, veď to prevezmú generácie po nás.
Zdar Boh!


Odpich tavby v SM – peci Foto: A. Nociarová




Autor (zdroj): Ing. Vladimír Zvarík, člen Predstavenstva ŽP a.s. a výrobný riaditeľ