20.7.2023 10:45:05
Neprehliadnite druhé kolo veľkej čitateľskej súťaže v sedemdesiatom roku vydávania našich novín
* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *




Rok 2014 je 70. ročníkom nepretržitého vydávania Podbrezovana. Významné jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvať aj naša čitateľská súťaž. Dozviete sa v nej mnoho nových zaujímavostí a keď budete texty pozorne čítať, nájdete v nich aj odpoveď na otázku. Kupón si vystrihnite a vypíšte údaje, aj správnu odpoveď a do desiatich dní od vydania pošlite do redakcie. Pravidlá umožňujú použiť trikrát náhradný kupón. Na konci bude zaujímavá odmena, ktorá môže byť práve vaša.



Súťažný text č. 2

Z histórie čierneho umenia


Prvé zmienky o kníhtlači sú známe z Číny. Prvý pokus použiť izolované znaky k zostaveniu sadzby urobil už v roku 1004 nášho letopočtu Bi-Šeng. Keramické znaky umiestnil na kovový plát, kde sadzbu fixoval pomocou vosku. Rozmetanie sadzby po tlači bolo jednoduché. Stačilo plát nahriať, vyliať voskovú zmes a znaky boli pripravené k ďalšiemu použitiu. Aj keď sa objavili aj úspešné pokusy s drevenými štandardizovanými znakmi, tento spôsob sa v Číne neujal. Dôvod bol prostý – čínskych znakov je podstatne viac ako písmen v európskej abecede a zostavenie sadzby bolo veľmi zložité a pomalé.


Keď bola v polovici 15. storočia vynájdená kníhtlač, táto udalosť predstavovala novú epochu v európskom kultúrnom živote ľudstva. Knihy dovtedy písané ručne začali byť tlačené formou mechanického rozmnožovania. Ján Gutenberg, vlastným menom Genfleisch, bol označený za vynálezcu kníhtlače. Jeho stroj posunul Európu obrovským skokom dopredu. Zostrojenie tohto stroja bolo nevyhnutné, pretože knihy dovtedy v kláštore mnísi len opisovali, čo zabraňovalo ich rozšíreniu po krajine, ale aj po celej Európe. Bolo to finančne, ale aj časovo veľmi náročné, knihy si mohla tak dovoliť len vrchná časť obyvateľstva a chudobnejší ľudia nie. Vďaka tomuto stroju sa mohli začať tlačiť učebnice, čo prispelo k obrovskému rozvoju škôl a pomohlo k vyššiemu vzdelaniu obyvateľstva a vďaka tomu išlo popredu všetko od medicíny, matematiky, astronómie až po architektúru, geografiu, ekonómiu, jednoducho všetko.

Takmer tristo rokov po Gutenbergovom vynáleze vypracoval parížsky písmoliatec a kníhtlačiar Peter Šimon Fournier typografický merný systém, ktorý neskôr František Ambrož Didot prerátal na metrickú mieru.

Až koniec 19. storočia priniesol zmechanizovanie sadzobného procesu. V roku 1889 zostrojil Ottmar Mergenthaler stroj, ktorý odlieval celistvé riadky z kovových sádzacích matríc a následne ich automaticky zaraďoval do zásobníkov umiestnených priamo v stroji. Ďalšími vynálezcami, ktorí sa pričinili o zrýchlenie a skvalitnenie sadzby, boli J. R. Rogers s riadkovým sádzacím strojom Typograf a W. S. Scudder, ktorý prepracoval konštrukciu linotypového systému a svoj model pomenoval Intertype. Úspešný mechanizátor sádzacieho a odlievacieho zariadenia Tolbert Lanston zrýchlil spôsob ručného sádzania jednotlivých písmen. Prvýkrát bol použitý pás papiera s vydierovanými kódmi jednotlivých znakov písma na riadenie odlievacej jednotky.

Ďalších päťdesiat rokov sa nepresadil žiadny nový vynález, ktorý by podstatne prispel k pokroku v tlačenej sadzbe.

V roku 1928 bol v Amerike vyvinutý systém založený na princípe diernej pásky, avšak do Európy sa dostal až v roku 1954. Systém Teletypesetter umožňoval prenášať kódované písmové znaky na diaľku tak, že na mieste príjmu vznikala duplicitná dierna páska, ktorá po založení do sádzacieho automatu riadila chod riadkového sádzacieho stroja.

Prevratnou zmenou v zhotovovaní sadzobnej tlačenej formy bol vynález fotosadzby. Pôvodné fotosádzacie stroje boli založené na princípe strojov pre tzv. horúcu riadkovú a písmovú sadzbu. Technickou revolúciou bolo uplatnenie samočinných počítačov v sadzbe. Počítače a ich vybavenie sa stali technickým základom, z ktorého vychádza automatická sadzba.

Otázka 2. kola

Ako sa volal vynálezca kníhtlače v Európe vlastným menom?








Autor (zdroj): Mgr. O. Kleinová