20.7.2023 10:44:54
V RETROSPEKTÍVE: „Po celý život som mal šťastie na ľudí“

Logo ŽP Podbrezová - 175 výročie



Ing. Stanislav ŠTUBŇA

Ing. Stanislav ŠTUBŇA
V rubrike venovanej 175. výročiu založenia podbrezovských železiarní oslovujeme našich bývalých spolupracovníkov, ktorí aktívne sledujú dianie, aby sa s nami podelili o svoje spomienky z čias produktívneho veku prežitého v Železiarňach Podbrezová. Dnes je to Ing. Stanislav ŠTUBŇA, dlhoročný vedúci energetiky:

Pán inžinier, spomínate si ešte na svoje začiatky v Podbrezovej?

- Pochádzam zo Starých Hôr, časti Richtárová. V roku 1939 sme sa presťahovali do Hronca, kde otec pracoval ako smaltovač. V Štátnej meštianskej škole, ktorá bola v Podbrezovej, som mal veľké šťastie, že ma učil František Švantner. Bol to všestranne vzdelaný a inteligentný človek a vynikajúci slovenčinár. Bol však nadaný aj na spev a výtvarné umenie. Po celý život som čerpal zo základov, ktoré mi vštepil tento známy spisovateľ a ešte jeden vynikajúci učiteľ a tým bol Gejza Štubňa. Keď som končil meštianku, otec sa vybral za Františkom Švantnerom a opýtal sa ho, čím by som mal byť. On mu jednoznačne odporúčal, že učiteľom. No, ale osud sa zvrtol inak. Prišla vojna, otec ochorel, do školy som nemohol ísť. Potom som sa rozhodol pre učňovskú školu v Piesku. Za elektrotechnika som sa učil štyri roky. V tom čase sme ako učni nemali žiadne zvláštne výhody, vymoženosti, dostali sme však veľmi hodnotné vzdelanie. Učili nás učitelia prevažne z meštianskej školy a boli to, ako som už spomínal, veľkí odborníci. Už od druhého ročníka sme chodili na prax a vo štvrtom ročníku sme boli päť dní na praxi a jeden deň v škole (soboty boli pracovné - pozn. red.).


Na praxi sme po troch mesiacoch striedali pracoviská. A to bolo vynikajúce, pretože sme získavali prehľad aj o ďalších činnostiach. My sme museli absolvovať aj psychotechnické skúšky. Vyučil som sa v roku 1949 a pokračoval som na majstrovskej škole v Banskej Bystrici. V tom čase vznikali školy mimoriadneho charakteru pre robotníkov (ARK). Štyria sme boli vyslaní na jedenásťmesačný kurz, ktorý sme ukončili maturitou. Skúšobná komisia mala právomoc odporučiť vybratých úspešných absolventov bez prijímacích skúšok na vysokú školu. A tak som šiel na VŠT do Bratislavy študovať elektrotechniku. Počas každých prázdnin som si zarobil vo fabrike, dostával som štipendium a tak som úspešne doštudoval bez toho, aby to rodičov niečo stálo.

Aké bolo vaše prvé pôsobisko v železiarňach?

-Nastúpil som na investičný odbor, mojim prvým šéfom bol Ing. Viktor Hilmer a neskôr Anton Púčik. Zverili mi energie a mal som v živote opäť šťastie, že som sa dostal medzi skúsených odborníkov, akými boli Janko Kaliský, Július Starke, Imro Trangoš, neskôr prišiel Laco Longauer. Podnik sa v tom čase rozvíjal a rozvíjala sa aj energetika. Technologické zariadenia boli zastarané, bolo ich treba inovovať, ale stavali sme aj množstvo nových zariadení. V tom čase sa budovalo bytové hospodárstvo, sídlisko Štiavnička, sídlisko Podbrezová a všetky energie dodávala fabrika aj do bytových domov. Realizovali sme rekonštrukcie rozvodovej časti vodných elektrární. Boli síce staré, ale jednu kilowathodinu elektrickej energie sme dokázali vyrobiť lacnejšie, ako nakupovanú. Vďaka malým vodným elektrárňam boli železiarne do istého času sebestačné vo výrobe elektrickej energie a dokonca zásobovali aj ďalšie závody, pridružené k železiarňam. Výrobné napätie bolo vtedy 5,2 kilovoltov a frekvencia samostatnej siete 42 cyklov za sekundu. Neskôr boli generátory prispôsobené elektrickej sieti a upravené na 50 hertzov.

Takmer celý produktívny život ste prežili v energetike. Odkedy to bolo a ako spomínate na tieto časy?

-V roku 1963 nastúpil do funkcie riaditeľa Švermovych železiarní Ing. Anton Kolenička a o rok ma menoval do funkcie vedúceho energetiky. Borili sme sa s množstvom problémov. V 60-tych rokoch prešlo vykurovanie pecí na olejové hospodárstvo, pri výstavbe dvoch elektrických oblúkových pecí bolo potrebné vybudovať kyslikáreň, novú trafostanicu, vysokonapäťové rozvody, a s tým sa začalo budovať aj energetické zariadenie na Dolnom planieri. Okrem kyslikárne bola postavená kompresorová stanica, 100 kilovoltová vstupná rozvodňa. V 70-tych rokoch prešlo vykurovanie pecí na zemný plyn, vybudovaná bola regulačná stanica zemného plynu. Postupne sa z Dolného planiera stala energetická prevádzka. V 70-tych rokoch sa začal budovať aj nový závod a s tým súviseli nové energetické zariadenia. Okrem výstavby bolo potrebné pripravovať, zaúčať aj ľudí. Technologické zariadenia boli na vysokej technickej úrovni. Aj tu som mal šťastie. Okolo mňa boli šikovní ľudia a vládla medzi nami súdržnosť. Len tak sme mohli spoločne niečo dosiahnuť. Rád spomínam na spolupracovníkov ako boli Klement Formánek, Jano Demian, Vojtech Auxt, Štefan Zajac, ale aj ďalší...

Aj napriek tomu, že ste neštudovali odporúčaný pedagogický smer, osud vám predsa doprial „učiteľovania“.

-Celých tridsaťpäť rokov som externe učil elektrotechnické predmety, matematiku a fyziku. Najprv na priemyslovke v Tisovci, potom v Brezne a aj v našom učňovskom stredisku.

Ste však aj umelecky nadaný a vašim koníčkom je najmä muzika.

-Bol som muzikantom od mlada. Navštevoval som hudobnú školu, ktorú ešte viedol Václav Prokop. No a keďže som sa elektrotechnike upísal už v pätnástich rokoch, pochopiteľne, v dôchodku som sa dal na elektroniku a tak spájam svoje koníčky. Bývalý kapelník podbrezovskej dychovej hudby Vlado Strmeň ma zásobuje notovým materiálom a tak sa môžem realizovať.

Čo ešte vypĺňa váš každodenný program?

-Mám veľkú záhradu a v tej je vždy čo robiť. To je môj relax, to je môj život.

Čo považujete dôležité pre šťastný život? Vy totiž pôsobíte dojmom spokojného človeka.

-Keď si premietnem svoj život, vždy som mal šťastie na dobrých a šikovných ľudí a to mi pomáhalo napĺňať život spokojnosťou. Hudba ma robí šťastným a snažím sa pozitívne myslieť.

    Fabrika, v ktorej ste prežili celý svoj produktívny vek, si pripomína svoje 175. výročie. Čo je zaželáte do nasledujúcich rokov?

    -Ja si spomínam ešte na 120. výročie a odvtedy uplynulo neuveriteľných päťdesiatpäť rokov. Veľmi si vážim, že vedenie firmy si v každom dejinnom období pripomenulo svoju históriu. Pri okrúhlych výročiach boli vydané tri monografie, v ktorých je zakomponovaná celá história a je to zároveň prejav úcty predchádzajúcim generáciám. Len ten, kto si váži svoju históriu, zaslúži si budúcnosť. Celému osadenstvu firmy prajem do budúcnosti veľa úspechov a pevné zdravie. Je mi však zároveň smutno z toho, že podbrezovské železiarne zostali na Horehroní jediné a ďalšie, kedysi tiež úspešné firmy, ľahli popolom.


    Výstavba novej kompenzácie pre oblúkové pece oceliarne z roku 1992

    Výstavba novej kompenzácie pre oblúkové pece oceliarne z roku 1992 – montáž vonkajšej časti technologického zariadenia filtrov vyšších harmonických. F: archív redakcie




    * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *


    „O cenu predsedu Predstavenstva ŽP“


    Správna odpoveď desiateho kola znie: Samostatná obec Podbrezová vznikla v roku 1953. Výhercom sa stáva Ján NEPŠINSKÝ z energetiky, ktorému blahoželáme a prosíme, aby si telefonicky dohodol v redakcii (2711, 2714) prebratie ceny, ktorú mu venuje Ing. Mária ROHÁČOVÁ, obchodná riaditeľka Tále a.s.


    Kupón č. 11

    Otázka 11. kola
    V ktorých rokoch sa začalo s vykurovaním zemným plynom?






    Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová