Od roku 2004, kedy vychádzali prví absolventi Súkromnej strednej odbornej školy hutníckej Železiarní Podbrezová až do súčasnosti z celkového počtu 969 absolventov do práce v materskej spoločnosti nastúpilo 530 mladých vyučencov, z toho 309 odišlo. Oslovili sme tých, ktorí sú železiarňam verní od svojho prvého vstupu a zhovárali sme sa aj so zamestnancom, ktorý si to vyskúšal v zahraničí a vrátil sa späť:
| | Michal AUXT, ťaháreň rúr
Do Železiarní Podbrezová a.s. ste nastúpili pred dvanástimi rokmi ako absolvent Súkromného stredného odborného učilišťa hutníckeho ŽP. Naplnili sa vaše predstavy o povolaní, ktoré ste si zvolili?
- Musím sa priznať, nevytváral som si žiadne predstavy o budúcnosti. Keď som sa rozhodoval kde pôjdem do školy, mal som pätnásť rokov. Vedel som, že je tu fabrika, v ktorej sa vyrábajú rúry. |
Rozhodol som sa pre študijný odbor hutník operátor. Až keď som nastúpil na prax, spoznával som výrobný proces. Mali sme inštruktorov a pod ich vedením sme sa oboznamovali s výrobou. Začínal som ako hrotovač, dnes som vedený v chemickej prevádzke ako morič, ale mám absolvované školenia na viac profesií a tak môžem zaskočiť na mostovom žeriave, na žeriave na diaľkové ovládanie, pri fosfátovaní... Ja som so svojou prácou spokojný. Bývam v Brezne a hrám futbal za Dolnú Lehotu. Podal som si žiadosť o byt v Piesku, takže sa teším, že ho dostanem.
Myslíte si, že bývanie je ten problém, ktorý spôsobuje odchod mladých ľudí z fabriky?
-Tí, ktorí odchádzajú, majú iste svoje dôvody, ale nemyslím si, že práve bývanie je ten kľúčový. Skôr mladým nevyhovuje nepretržitý pracovný režim, chcú mať cez víkendy voľno a tu to vždy nie je možné.
| | Marcel MRAVEC, ťaháreň rúr
Do Železiarní Podbrezová a.s. ste nastúpili pred desiatimi rokmi ako absolvent Súkromného stredného odborného učilišťa hutníckeho ŽP. Naplnili sa vaše predstavy o povolaní, ktoré ste si zvolili?
-Ja som si vybral podbrezovskú školu preto, že som tam mal veľa kamarátov a všetci boli spokojní. Rozhodol som sa pre profesiu hutník operátor, počas školy sme chodili na prax a mne sa to celkom zapáčilo. Pred desiatimi rokmi som začínal ako ťahač, potom som začas robil pri zhodnocovaní rúr a v súčasnosti som opäť ťahačom. |
V práci som spokojný. Hoci platovo som postúpil za to obdobie o dve triedy, pochopiteľne peňazí nikdy nie je dosť, ale tu mám svoje zázemie, vo fabrike je istota zamestnania a ak má človek záväzky, nemôže s tým hazardovať.
Čo myslíte, prečo mladí odchádzajú?
-Do zahraničia za lepšími platmi, ale tu na Slovensku sú tie podmienky všade porovnateľné, až na to, že v Podbrezovej sú určité stabilizačné prvky, ktoré dávajú ľuďom istotu. Mladí však podľa mňa odchádzajú aj preto, že im nevyhovuje práca počas víkendov. Chcú sa zabávať a chcú mať viac voľna.
| | Marcel DANOVE, ťaháreň rúr
Do Železiarní Podbrezová a.s. ste nastúpili pred dvanástimi rokmi ako absolvent Súkromného stredného odborného učilišťa hutníckeho ŽP. Naplnili sa vaše predstavy o povolaní, ktoré ste si zvolili?
-Do školy v Podbrezovej som nastúpil, lebo na okolí bol problém nájsť si prácu a tu sľubovali po ukončení štúdia istú prácu, čo aj splnili. V tej dobe, keď som šiel do školy, bol hutník operátor jediný odbor zameraný na spracovanie kovov. Nastúpil som hneď po ukončení štúdia na pozíciu delič oblúkov. |
Mal som trojku triedu, časom som sa dostal na odhraňovača a sústružníka oblúkov, tým sa zvýšila aj moja trieda. Neskôr som začal robiť redukcie a dostal som možnosť urobiť si destársky a žeriavnicky preukaz. Na báze viacprofesijnosti sa mi opäť zvýšila platová trieda.
Čo myslíte, prečo mladí odchádzajú?
-Mladí podľa mňa odchádzajú hlavne preto, že majú vyššie platové nároky. Väčšinou tí, ktorí nemajú ešte záväzky, odchádzajú za lepšou prácou, často do zahraničia.
| | Vladimír PREČUCH, ťaháreň rúr
Čo vás viedlo k rozhodnutiu ísť sa vyučiť do Podbrezovej?
-Chcel som mať istotu, že dostanem prácu a v tejto škole to garantovali a aj som ju dostal.
Naplnili sa vaše predstavy o budúcom povolaní?
-Určite áno. Do práce som nastúpil tam, kde som aj praxoval, poznal som už kolektív a boli sme dobrá partia. Za štyri roky od skončenia školy som sa toho veľa naučil a bol som spokojný. Lákalo ma však skúsiť zarobiť si viac v cudzine, a tak som vlani odišiel do Anglicka. |
Aké to tam bolo?
-S kamarátom sme šli cez agentúru a prvý kontakt s novou krajinou nebol veľmi príjemný, nebolo to celkom tak, ako sme očakávali, ale zvykli sme si. Vykladali sme tovar v TESCU, v porovnaní so zárobkom na Slovensku som zarobil viac, ale robota to bola veľmi jednoduchá, monotónna a tak som vydržal tri mesiace a vrátil som sa domov.
Aké sú vaše poznatky z cudziny?
-No, anglicky som sa naučiť nestihol, jednak to bolo krátko a jednak som sa pohyboval len medzi Slovákmi. Dokonca aj nadriadených sme mali Slovákov a čo ma zarazilo, Angličania sú veľmi slušní ľudia, no „slovenskí šéfovia“ nezabúdali prejavovať voči nám svoju aroganciu a boli veľmi nepríjemní.
Mali ste problém zohnať prácu po návrate domov?
-Keď som odchádzal zo ŽP, otvorene som hovoril, že idem za vyšším zárobkom do cudziny, ale nevylučoval som možnosť vrátiť sa späť. A tak, keď som sa vrátil, zobrali ma naspäť tam, kde som bol predtým a som spokojný. V Anglicku som zarobil viac, ale tu robím vo svojej profesii, ktorej sa rozumiem a práca ma baví.
Jednoznačné je, že v zahraničí sú platy na inej úrovni ako na Slovensku a to mladých láka von. Čo ešte podľa vás spôsobuje, že mladí odchádzajú?
-Ja si myslím, že aj spoločenský život je dôvodom, že odchádzajú. Sú mladí, chcú sa zabávať a tých príležitostí tu veľmi niet.
" V Anglicku som zarobil viac, ale tu robím vo svojej profesii.
|
Žiaci získavajú prax pod vedením inštruktorov. Ilustračné foto A. Nociarová
|
Múdrosť je odovzdávaná z generácie na generáciu
| |
|
Učňovské školstvo má v našej firme už takmer 80 – ročné tradície a stále platí, že múdrosť našich predkov je odovzdávaná z generácie na generáciu. Svedčí o tom aj úryvok z článku v Podbrezovane z roku 1946 (bez úprav):
Keď učeň nastúpi do dielne a je dobre vedený, táto doba je najlepšou príležitosťou na vypestovanie vedomia stavovskej solidárnosti. Každý inteligentný tovariš, majster, učiteľ, učňa šťastne prevedie do stavu dospelosti, keď už sám bude vedieť čeliť prekážkam a bude vďačný za dobrú školu. Vychádzajúc z tohto poznania je možné splniť úkol, ktorý nám doba ukladá, že to vyžaduje veľké obete od inštruktorov, pod ktorých dozor sú zverení učni, aby z nich vychovali a vyškolili moderných praktických odborníkov. Sú i takí učnia, ktorí sa nijako nevedia a možno ani nemôžu prispôsobiť k povinnostiam, ktoré od nich požadujeme a s ktorými sa len zbytočne vyčerpáva trpezlivosť inštruktorov, že učni sami zistia, že ich dráha nie je správna a zrieknu sa pokroku a vývoja alebo ich pracovný poriadok jednoducho vyradí ako nehodníkov. Príslovie hovorí: “Kto vydrží, ten zvíťazí.“ U mladých ľudí sú všetky predpoklady vydržať a zvyknúť si na život dospelého remeselníka, ktorý je predurčený na to, aby sa z neho stal žiadúci odborník, fyzicky a duševne kvalifikovaný.“
Pred nami je obraz rozšírenia výroby nášho závodu, čo môžeme úspešne previesť len za asistencie dobrých remeselníkov, ktorých je v tomto čase nedostatok. Budúcnosť Podbrezovej sa zrkadlí v rysoch, že každý mladý muž prv, než bude zapojený do výroby, prejde takou prípravnou odbornou školou, ktorá mu poskytne všetky základné vlastnosti duševných a fyzických síl, bez ktorých moderný závod nemôže existovať. Preto je veľká zodpovednosť vložená do rúk inštruktorov a majstrov, ktorí majú bezprostredný a najväčší vplyv na učňa.
|
|
|
" Keď učeň nastúpi do dielne a je dobre vedený, táto doba je najlepšou príležitosťou na vypestovanie vedomia stavovskej solidárnosti.
(Podbrezovan 1946)
|
|
Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová