20.7.2023 10:44:58
V RETROSPEKTÍVE: „Hovorí sa tomu pocit spokojnosti z dobre vykonanej práce“



V rubrike venovanej 175. výročiu založenia podbrezovských železiarní oslovujeme našich bývalých spolupracovníkov, ktorí aktívne sledujú dianie, aby sa s nami podelili o svoje spomienky z čias produktívneho veku prežitého v Železiarňach Podbrezová. Prvým je pravidelný čitateľ firemných novín, víťaz našej minuloročnej čitateľskej súťaže venovanej 70. výročiu nepretržitého vydávania Podbrezovana, Ladislav Longauer:

Ako si spomínate na svoje začiatky v Podbrezovej?

-Bolo to v roku 1957, po skončení základnej vojenskej služby. Nastúpil som do Švermovych železiarní , do technického odboru, oddelenia výstavby. Začínal som pri Arpádovi Kaliskom a Ing. Júliusovi Starkem. Spočiatku som bol „chlapec pre všetko“, prešiel som mnohými funkciami, od stavebného dozoru menších investícií som sa postupne dopracoval na post vedúceho referenta v realizácii.

Rok po mojom nástupe bola otvorená zvarovňa rúr veľkých priemerov, ktorá bola z dôvodu nerentabilnosti už aj zrušená. Spomínam si, že v roku 1959 boli demolované staré haly bývalej SM oceliarne, dielenskej rozvodne a začala sa výstavba novej elektrooceliarne s dvomi elektrickými oblúkovými pecami od poľského výrobcu, s obsahom 30 ton.


Prvá pec bola uvedená do prevádzky v roku 1960 a druhá v roku 1961. Na začiatku šesťdesiatych rokov sa začalo s modernizáciou starého závodu. V roku 1964 bola zrekonštruovaná jemná valcovňa profilov. V roku 1967 bola zrealizovaná rozsiahla rekonštrukcia valcovne rúr. V júni roku 1968 bol položený základný kameň výstavby ťahárne rúr a tým zároveň výstavby celého nového závodu na zelenej lúke. Bola to „stavba na kľúč“ a v tom čase realizačnú skupinu Hutného projektu posilnili o štyroch zamestnancov železiarní. Na dvadsaťšesť mesiacov sme boli do Hutného projektu preradení Miško Trepáč a Janko Lupták ako stavebný dozor a na elektrickú časť Ing. Ľubo Houška a ja. A tak som bol pri výstavbe ťahárne rúr 1 „od šliapania blata“. Výstavba, ktorá začala v týchto priestoroch, nemala dovtedy obdobu. Na jar roku 1971 sa začali skúšať jednotlivé strojné zariadenia a technologické celky a 25. augusta bola vyrobená prvá presná rúra. Po vybudovaní ťahárne rúr 1, ktorá bola spustená 12. apríla 1972, som bol prevelený do starého závodu, kde som mal na starosti stavby rozvodní a ďalšie investičné akcie. Naša práca si vyžadovala neustále nové poznatky a tak sme sa pochopiteľne ustavične vzdelávali. Najčastejšie to boli rôzne kurzy a iné vzdelávacie aktivity TU Hutníckej fakulty v Košiciach.

Na ktoré obdobie spomínate najviac?

-Jednoznačne najvýznamnejšou investíciou, na ktorej som sa podieľal ako vedúci stavby, bola výstavba 60 tonovej elektrickej oblúkovej pece. Myšlienka sa zrodila v polovici osemdesiatych rokov. V úvahách, kde bude umiestnená, vznikli tri alternatívy. Prvou bola severná poloha v priestoroch martinských pecí, druhá bola západná, smerom k valcovni plechov a tretia, východná, podmieňovala zrušenie novej jemnej. V tom čase bol prebytok betonárskej ocele v republike, tak padlo rozhodnutie na východnú polohu. Výberové konanie dodávateľa rozhodujúceho technologického súboru elektrooceliarne (ako taviaca pec, panvová pec, transformátory, kompenzačná stanica...), bolo ukončené v novembri roku 1989. Základný kameň bol položený 7. mája 1990. Dodávateľom sa stala talianska firma Italimpianti, garantujúca prísne podmienky na minimalizáciu negatívnych spätných vplyvov na elektrizačnú sústavu, všetky projektované parametre pece, ale aj termíny dodávky. Dňa 14. septembra toho roku bola zrušená valcovňa profilov. Nasledovali výkopy pätiek a základov na technologické zariadenia. Vo februári 1992 bola pozornosť upriamená na stavebné prípravy pre montáž technológií. V marci sa montovala už oceľová konštrukcia a budovali chladiace zariadenia. Čerpacia stanica oteplených vôd, chemická úprava na mieste starého ZPO a na Bendíčke, aj príslušné rozvody, to všetko si vyžiadalo množstvo hodín náročnej práce. Montáž technologického zariadenia pece sa začala 7. júla 1992. Dňa 1. novembra 1992 boli odstavené SM – pece a elektrické oblúkové pece. V januári roku 1993 sa začali skúšky jednotlivých uzlov. Deň 24. február bol dňom prvej teplej skúšky, ktorá sa pôvodne mala uskutočniť až v októbri toho roku. Takou kuriozitou celého môjho pôsobenia v investíciách bolo, že sme vždy dokázali splniť finančný plán a vecný sa nám nepodarilo splniť nikdy. Pri intenzifikácii oceliarne sa nám skrátením termínu o osem mesiacov podarilo splniť aj vecný plán.

Aký máte z tejto stavby pocit dnes?

-Hovorí sa tomu pocit spokojnosti z dobre vykonanej práce. Pozorne sledujem aj dnes, čo sa na peci modernizuje a som veľmi rád, že došlo k rekonštrukcii ZPO, čo nesporne zabezpečí kvalitnú oceľ aj do budúcich rokov.

Je niečo, čo ste možno chceli urobiť a nepodarilo sa?

-Bolo to v roku 1973, kedy bola menovaná pracovná skupina technikov poverená výhľadovo riešiť problematiku energetiky, okrem iného aj umiestnenie vodojemu oteplených vôd. Mali sme vízie, že raz bude zásobovať odpadné teplo aj kúpalisko, a to sa nám nepodarilo.

Koľko rokov uplynulo odvtedy, ako ste opustili brány podbrezovských železiarní?

-Už je to dvadsať rokov a ak mám byť úprimný, ani neviem, ako to prešlo. Dnes je to všetko už inak, ako bolo za našich čias. Veru si vôbec neviem predstaviť, že by som dnes začínal. Doba napreduje a je to neporovnateľné. Jedno však viem, že dnes by už určite nemohol robiť vedúceho takej stavby ako bola EOP obyčajný človek, akým som bol ja.





Z čias výstavby EOP...

Železiarne Podbrezová si v tomto roku pripomínajú 175 rokov od svojho založenia. Čo im zaželáte do budúcnosti?

-Nech sa im darí neustále zefektívňovať výrobu, modernizovať technologické zariadenia, aby sa udržali na trhu, kde vládne silná konkurencia. V tomto smere nemožno zastať.



Od spustenia elektrooceliarne uplynulo už dvadsaťdva rokov. Foto: A. Nociarová





Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová