20.7.2023 10:44:59
Čitateľská súťaž - Rok 2014 je 70. ročníkom nepretržitého vydávania Podbrezovana.
* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *



Rok 2014 je 70. ročníkom nepretržitého vydávania Podbrezovana. Významné jubileum pripadne na 23. december. Naša čitateľská súťaž sa tak chýli ku koncu. Toto je posledné súťažné kolo a tí, ktorí splnili podmienky, majú šancu vyhrať lukratívnu cenu.

Ak ste sa zapájali do všetkých kôl, prípadne ste svoju absenciu v niektorom kole doplnili náhradnými kupónmi, pošlite nám odpoveď ešte na poslednú otázku a tešte sa, že sa na vás usmeje šťastie.



Súťažný text č. 19.

V Podbrezovej mal jedenkrát v mesiaci deň inú podobu. Bol to deň po výplate v železiarňach, keď sa od roku 1889 konal tradičný jarmok, ľudovo nazývaný aj lôn (tento názov sa používal pre výplatu).
Prípravy na jarmok sa začali už predchádzajúci deň popoludní. Do Podbrezovej prichádzali trhovníci s tovarom naloženým na vozoch, ťahaných koňmi. Tovar prevážali najčastejšie v drevených debnách, ktoré súčasne slúžili ako predajné pulty. Pred večerom postavili šiatre, ktoré zakryli plachtou, aby hneď ráno mohli poskytovať svoje služby. Trhovníci z blízkeho okolia rozložili svoje šiatre až v deň jarmoku.
Jarmočné šiatre boli rozložené najmä na ceste od mosta cez Hron smerom na železničnú stanicu, ale časť jarmočníkov predávala svoj tovar aj v blízkosti bitúnku a na ceste k závodnému hotelu. Nádvorie Robotníckeho domu a plochy okolo koníc slúžili ako parkovisko pre vozy a koče trhovníkov.
V deň konania jarmoku bolo už od rána veľmi rušno. Trhovníci ponúkali na predaj rôzne druhy tovaru dennej potreby, napr. odevy, látky, súkna, obuv, čižmy, kapce, ale aj bielizeň, šatstvo, kožený tovar, kuchynské potreby, galantérny tovar, drogistický tovar, železiarsky tovar (lopaty, krompáče, rošty a platne do sporákov, kolená, rúry na odvod spalín a pod.).
V ponuke nechýbali ani remeselnícke a poľnohospodárske potreby, ako napr. kosy, osličky, rôzne krmivá (zrno, kukurica a pod.), ako aj niektoré druhy potravín, ako napr. vajíčka, tvaroh, maslo, koreniny, zemiaky a zo sladkostí turecký med, hašlerky, štolverky... V letných mesiacoch nechýbal ani predaj zmrzliny z dvojkolesového dreveného prepravného vozíka, v ktorom boli nádoby na zmrzlinu uložené v ľade vyrobenom v ľadovni Pohronského družstva v Podbrezovej. Na predaj boli aj živé zvieratá, napr. kurčatá, sliepky, zajace a pod.
Mnohí živnostníci ponúkali tovar vlastnej výroby, ako napr. obuvníci, kapciari, čižmári, ale vo veľkej miere bol zastúpený aj predaj výrobkov z dreva, ako napr. rôzne korytá na pranie, drevené vedrá, maselnice, veľké korytá na zabíjačky a pod.
Jarmok navštevovali aj brusiči nožov, nožníc, britiev, ktorých dielnička bola na drevenom jednokolesovom fúriku na pohon brúsnych kotúčov sa uskutočňoval nožnou pákou. Nechýbali ani podomoví sklenári a drotári, ktorí plátali diery v smaltovaných hrncoch alebo zdrôtovali prasknuté hlinené hrnce, krčahy a pod.
Ak predávali tovar na váženie v malom množstve, poslúžili ručné miskové váhy, na váženie ťažších tovarov sa používali minciere zavesené na trojnožkách.
Na jarmoku nechýbali ani podomoví obchodníci pôvodom z Bosny a Hercegoviny, bežne nazývaní „bosniaci“ alebo „lacní Jožkovia“. Svoj tovar mali uložený v koši zhruba 50 x 35 centimetrov, na bočných stranách s upevneným remeňom. Remeň si opásali okolo jedného pleca alebo okolo krku, čím si kôš opierali o brušnú časť tela a mohli chodiť. Každý bosniak mal aj palicu, ktorou sa pri obchodovaní podopieral.
V koši mali bosniaci poukladaný veľmi dôsledne rôzny tovar, ako hrebene, šijacie potreby, cigaretové papieriky, zápalky, lízatká, lepidlá, šnúrky do topánok, holiace potreby, britvy, zrkadielka a pod. Lacní Jožkovia počas jarmoku navštevovali aj rodiny v bytových domoch, kde boli za donášku tovaru dokonca aj pohostení.
Dôležité bolo, že počas jarmoku nevozili furmani na železničnú stanicu guľatinu a ani stádo kráv nerušilo obchodovanie.
Jarmok vždy prilákal množstvo návštevníkov, pretože v tejto časti Horehronia bol najväčším so širokým sortimentom ponúkaného tovaru. Jarmok nebol len príležitosťou na nákupy, bola to zároveň príležitosť na stretnutia so známymi, kamarátmi, ale aj rodinami. Na jarmoku sa stretávali predávajúci i kupujúci obyvatelia z okolia, ako „hugáni“ z Brezna, „budkári“ z Valaskej, „žabiari“ z Hronca, „rasciari“ z Hornej Lehoty, „čipkári“ zo Svätého Ondreja a Brusna a ďalší.
O stravovanie, občerstvenie a posedenie sa postarali reštaurácie s výčapom v závodnom hoteli a pohostinstvá v Robotníkom dome, na železničnej stanici a na Skalici. Popoludní návštevníkov ubúdalo a okolo 17. hod. sa začala likvidácia šiatrov. Ľudia poodchádzali, ale stopy po jarmoku likvidovali ešte niekoľko dní.

Otázka 19. kola

Kedy sa začali organizovať v Podbrezovej jarmoky?



    Pohľad na jarmok. Foto archív HM








    Autor (zdroj): Príspevok k rozvoju železiarní v Podbrezovej Ing. Július Starke