20.7.2023 10:45:04
Priekopníci kvality vo svete

Kvalita, to je aspekt, ktorý sa skloňuje v každodennom živote. Od nej totiž závisí aj náš úspech. Ing. Václav Kortán, špecialista systému riadenia kvality, pripravil sériu článkov k danej téme.



Henry Ford (1863 - 1947) bol významný americký podnikateľ, novátor, vizionár a priekopník v oblasti automobilového priemyslu.
Narodil ako jedno zo šiestich detí farmárov Mary a Wiliama Fordovcov v Michigane. Jeho rodičia boli prisťahovalci. Matka pochádzala z Holandska a otec z Írska. Snom otca bolo, aby syn prevzal farmárske žezlo, lenže práca na poli mladému Henrymu nevoňala. Od detstva bol fascinovaný technikou a keď ako dvanásťročný uvidel v prvýkrát v živote parnú lokomotívu, celkom to zmenilo jeho život. Ako šestnásťročný, odišiel do Detroitu, kde sa vyučil za zámočníka.
Henrymu sa už vtedy preháňali v hlave myšlienky na podnikanie a bohatstvo. „Keď človek dokáže nájsť spôsob, ako dostatočne lacno vyrábať niečo, čo potrebuje každý, má základ úspešného podniku.“ Najprv sa zaoberal využitím pary, ale rýchlo pochopil, že úspešná cesta vedie k moderným zážihovým motorom.

Ako zamestnanec a neskôr vedúci inžinier spoločnosti Edison Illuminating Company sa vášnivo pustil do experimentov. Po práci sa venoval vývoju benzínového motora a už v roku 1896 bol na svete prvý automobil, presnejšie motorom poháňaný Quadricykel (štvorkolka) jeho vlastnej konštrukcie. Odtiaľ už nebolo ďaleko k založeniu prvej spoločnosti Detroit Automobile Company. Od začiatku mal predstavu, že automobil by nemal byť len hračkou pre bohatých. To bol aj dôvod, prečo sa nepohodol so svojimi spoločníkmi. Spoločnosť, ktorá produkovala len pár kusov vozidiel ročne a celá výroba prebiehala ručne, nechal zbankrotovať, a z druhej, Henry Ford Company, ktorá sa stala základom Cadillacu, odišiel. Slávnu Ford Motor Company založil až v roku 1903 z prostriedkov vyzbieraných od radových občanov. Štartovací kapitál predstavoval len 28 000 dolárov.

Od začiatku sa sústredil na vývoj lacného auta a v závode na Mack Avenue v Detroite ako prvý na svete uviedol do života revolučnú pásovú výrobu automobilov. Rozčlenenie pracovných procesov, ich optimalizácia pomocou časových a pohybových štúdií pri súčasnom oddelení plánovania od realizácie a sofistikované toky materiálov a produktov, viedli k dovtedy nepredstaviteľnej efektivite výroby, keď z montážnej linky od roku 1908 schádzal každých 93 sekúnd slávny Ford model T, pričom jeho cenu sa mu podarilo stlačiť na neuveriteľných 260 dolárov. Čo bolo niekoľkonásobne menej než akýkoľvek iný automobil. Z luxusného tovaru sa tak stalo auto pre každého Američana a úspech bol okamžitý. Plechová Líza, ako Ford T nazývali, schádzala z liniek až do roku 1930, pričom vzniklo viac než 15 miliónov kusov.
Ďalšou veľkou výhodou modelu T bola štandardizácia dielov, dostupnosť súčiastok jednoduchá konštrukcia, čo umožňovalo jeho majiteľom vykonávať opravy svojpomocne bez potreby špeciálneho náradia. Zaujímavosťou je, že model T je najstarším automobilom, ktorý je krytý asistenčnou službou. Ford nemal rád inovácie, ale aj napriek tomu jeho systém riadenia výroby a prístup ku kvalite a efektivite predstavoval radikálnu zmenu, ktorá výrazne ovplyvnila ďalšie smerovanie priemyselnej revolúcie. Jeho odpor k inováciám vyjadruje aj citát „Model T ponúkame vo všetkých farbách, ale predáva sa výlučne v čiernej farbe. Zmena nastala až v roku 1930, keď Ford predstavil modernejší model A s 8-valcovým motorom. A nasledovali ďalšie úspešné modely vyrábané v miliónových sériách.
Životný postoj Henryho Forda je najlepšie vyjadrený v jeho memoároch z roku 1923, z ktorých som ako ukážku vybral nasledovné citáty:
„Myslenie je najťažšou prácou, aká existuje. To je pravdepodobne dôvod, prečo tak málo ľudí rozmýšľa.“
„Ľudia niekedy nevedia, čo chcú, pokiaľ im to niekto nepovie.“
„Práca nám dá viac ako životná zábava, dáva nám život.“
„Nechaj človeka vyrábať niečo lepšie a predávať lacnejšie, ako to bolo vyrábané a predávané predtým, a peniaze prídu.“
„Nehľadaj chyby, hľadaj nápravy.“
„Väčšina ľudí spotrebuje viac energie na rozprávanie o problémoch, než na ich riešenie.“
„Nikdy nebude vymyslený systém, ktorý by odstránil nutnosť pracovať. “
„Spokojný zamestnanec urobí viac ako traja nespokojní. “
Henry Ford zomrel 7. apríla 1947 vo svojom dome v Dearbone vo veku nedožitých 84. rokov. Jeho systém práce je označovaný ako Fordizmus a je medzníkom vo vývoji a formovaní priemyselnej revolúcie.

Frederick Winslow Taylor (1856 - 1915) je považovaný za otca vedeckého manažmentu, ovládal technickú stránku priemyslovej výroby.
Začínal ako robotník vo fabrike na výrobu čerpadiel. Tu sa vyučil za zámočníka a modelára. Neskôr prišiel do iného strojárskeho odvetvia, kde sa stal predákom a popri práci vyštudoval vysokú školu. Stal sa hlavým inžinierom tohto podniku. Keďže chcel zlepšiť výsledky podniku, hľadal možnosti a zameral sa pri tom na robotníkov.
Vývoj taylorovského učenia v končiacom 19. storočí vychádzal z pozadia zostrujúceho sa socialno-ekonomického prevratu v USA. Razantná industrializácia a urbanizácia, enormný nárast produkcie, výskyt nevzdelaných más a agrárne zameraných pracovných síl na trhu práce viedli k tomu, že robotníci používali rôzne spôsoby vykonávania rovnakej práce a nijaká alebo len veľmi malá pozornosť sa venovala tomu, či má robotník na danú prácu potrebné schopnosti a danosti.
V dôsledku toho bola nízka výkonnosť a robotníci sa snažili robiť čo možno
najmenej a dosiahnuť, pokiaľ možno, čo najvyššiu mzdu, čím dochádzalo k neefektívnemu využívaniu fondu pracovného času. Taylor dospel k názoru, že vedeckým prístupom je možné zvýšiť výkonnosť robotníkov, bez podstatného zvyšovania ich zaťaženia. Jeho cieľom bolo maximalizovať výsledok ich práce pri minimalizácii jej spotreby. Za dôležitú skutočnosť pokladal materiálnu motiváciu robotníkov. Odstránil z prác a operácii nepotrebné úkony a pohyby. Manažmentu kládol za úlohu vytvoriť správne pracovné príležitosti a mzdový systém, ktoré zvýšia produktivitu.

Na základe svojich pokusov a pozorovaní v rôznych zostavách vypracoval štyri princípy pre zvýšenie efektívnosti na pracovisku:
1. vedecky preštudovať každú úlohu a vytvoriť najlepšiu metódu na jej vykonanie;
2. starostlivo vybrať pracovníkov a zaučiť ich tak, aby využívali tieto metódy;
3. spolupracovať a kontrolovať robotníkov;
4. oddeliť prácu od zodpovednosti. Manažment je zodpovedný za plánovanie, pričom používa vedecké princípy. Robotník je zodpovedný za vykonanie práce.
Taylor sa snažil vzbudiť záujem robotníka na zvyšovaní výkonu a zisku podniku. Tvrdil, že najvyšší zisk je tam, kde sú najnižšie náklady, ktoré sa dosiahnu šetrením kapitálu a zvyšovaním výkonnosti. Vyššie výkony však znamenajú vyššie mzdy. Operácie rozdelil na úkony a pohyby a stopkami meral čas týchto pohybov a časov. Po sčítaní jednotlivých časov získal výsledný čas danej operácie. Tento čas pomenoval ako časové štúdie = "časové normy". Takto prudko zefektívnil prácu vo fabrike, čo sa odrazilo aj na zvýšení zisku podniku.

Formoval nasledujúce zásady:
a) prideľovanie denného výkonu (robotník musel splniť presne určenú dennú prácu);
b) normalizovanie podmienok (robotník dostal prácu na celý deň a musel mať k tomu všetky podmienky a pomôcky);
c) vysokú odmenu za úspešnú prácu;
d) postih v prípade nesplneného výkonu.

Podstatu zhrňuje takto: presnosť miesto ustálených zvykov, harmóniu namiesto rozporov, spoluprácu namiesto individuálnych postupov, maximálnu produktivitu namiesto minimálnej, podnecovanie každého pracovníka k maximálnemu výkonu a zabezpečenie správneho odmeňovania. Oddelil duševnú a fyzickú prácu robotníka. Zdôrazňoval plánovanie a kontrolu, čo si vyžadovalo špecializované vedenie.
Pri výbere vedúcich pracovníkov zvýrazňoval 9 vlastností kvality – inteligencia, vzdelanosť, zvláštne a odborné znalosti, zručnosť alebo silu, energickosť, pevnú povahu, poctivosť, zdravý úsudok a dobré zdravie. Na jednej strane sa Taylorove názory v mnohých podnikoch rozšírili, na druhej stane vyvolali silné protesty medzi robotníkmi a odbormi, čo sa v r. 1912 prejednávalo až na úrovni zvláštnej komisie Kongresu USA. V r. 1915 robotníci a odbory v zbrojárskom priemysle presadili zákaz Taylorových odporúčaní o úkolovom odmeňovaní.
Súčasní teoretici manažmentu vytýkajú Taylorovi, že sa nezameral aj na riadiaci aparát, kde mohol nájsť tiež rezervy. Ale to nič nemení na skutočnosti, že bol prvý a jeho princípy sú do dnes aktuálne.


Zdroje:
http://auto.pravda.sk/magazin/clanok/288361-henry-ford-muz-ktory-zlacnil-auta/
Mateides A. a kol. 2006 - Manažérstvo kvality - história, koncepty, metódy, ISBN 80-8057-656-4
http://sk.wikipedia.org/wiki/Frederick_Winslow_Taylor




Autor (zdroj): Ing. Václav Kortán