20.7.2023 10:44:58
TOHTOROČNÉ VÝROČIA

175. výročie


Železiarne v Podbrezovej majú bohatú históriu, o čom svedčí aj uplynulých 175 rokov od ich vzniku. Korene firmy siahajú do prvej polovice devätnásteho storočia, kedy myšlienka postaviť dvanásť železničných tratí pre Rakúsko-Uhorskú monarchiu prerástla v roku 1836 do návrhu bansko-štiavnického komornogrófstva, ktoré odporučilo viedenskému parlamentu, postaviť valcovňu na výrobu železničných koľajníc v blízkosti Hrončianskeho komplexu. Valcovňa mala vyrábať koľajnice pre tzv. severnú železničnú trať Uhorska. Druhého februára 1838 bolo vydané nariadenie na vypracovanie plánov navrhovanej valcovne a o rok G. Sweitzer, A. Glanzer a A. Lobkowitz (z Banskej Štiavnice) rozhodli o jej umiestnení pod vŕškom Brezová, v blízkosti Hrona. Prvým medzníkom histórie železiarní bol rok 1840, kedy v apríli postavili drevenú hať s kanálom na vodný pohon pre nastávajúcu valcovňu. Nasledovalo desaťročie výstavby závodu, počas ktorého práce dvakrát prerušili, či už z dôvodu úmrtia kniežaťa Lobkowitza (1842-1846) alebo počas revolučných rokov (1848-49). Podľa údajov kronikára (z roku 1853) mal závod zrovnateľný s najväčšími a najvýznamnejšími železiarňami tej doby tvar podkovy, v ktorej od zadnej časti až do stredu viedol vodný náhon. Stavba mala dve časti, v každej bolo deväť drevom vykurovaných plamenných pecí (miešacie, zváracie a žíhacie), valce a ostatné strojné zariadenie. Prvá časť bola zariadená na výrobu koľajníc a prevádzka v nej začala už v júli 1854. V druhej časti, ktorá bola dobudovaná v roku 1875 sa v tomto roku začalo s výrobou kotlových plechov.

165. výročie

Najstaršou budovou bola učtáreň (v súčasnosti elektrodielne oceliarne) postavená v roku 1850. Druhou bola budova podnikového riaditeľstva, ktorá koncom vojny zhorela a na pôvodných základoch bola pred 165. rokmi vybudovaná nová (dnes budova ekonomického úseku).

145. výročie

V roku 1870 boli zapálené tri desaťtonové siemens-martinské pece (s kyslou výmurovkou).

140. výročie

Prvý plech vyvalcovali v Podbrezovej po dostavbe valcovne v roku 1875. V tomto období bol rozšírený výrobný program o kotlové plechy, veľkorozmerné profily, mostové nosníky a železničné nápravy. Zároveň s výstavbou podbrezovského závodu sa formovala aj osada Brezová, ktorá bola v r. 1875 premenovaná na osadu Podbrezová.

135. výročie

V roku 1880 vyvrcholila hospodárska kríza, v dôsledku ktorej bola obmedzená výroba koľajníc a do konca 19. storočia v Podbrezovej zanikla. Závod pred likvidáciou zachránil náhradný výrobný program. V tomto roku pri úzkorozchodnej železnici Podbrezová-Hronec vybudovali železiarne sklady (súčasná budova ŽP Bezpečnostné služby) a na vyvýšenine Piramis začali s výstavbou bytových domov pre svojich zamestnancov.

130. výročie

V roku 1885 bola ukončená veľká rekonštrukcia železiarní pod vedením Antona Kerpelyho a preložený správny úrad Hrončianskeho komplexu (tvorilo ho 6 vysokých pecí a 15 okolitých hámrov a hút) do Podbrezovej. Ukončená bola dostavba tratí na valcovanie rôzneho profilového železa, ako aj výstavba valcovne plechov. Závod prešiel na parný pohon (2223 HP namiesto vodného 240 HP) a začalo sa s vykurovaním plynom. Pre reprezentačné účely bol v roku 1885 dostavaný hostinec, v roku 1890 bol rozšírený o sálovú časť (dnes budova múzea). K dispozícii bol už pri oslavách 50. výročia založenia železiarní. Filiálka potravného družstva (dočasná predajňa bola zriadená v budove šalandy) bola v roku 1885 presťahovaná do prízemia budovy na ľavom brehu Hrona, vedľa vtedajšieho závodného hostinca (budova zvarovne rúr). Pohronské potravné družstvo v roku 1950 prijalo nový názov – JEDNOTA, spotrebné družstvo Podbrezová a jej obchodný dom bol do užívania odovzdaný 5. decembra 1975.

125. výročie

Päťdesiatiny železiarne oslávili 10. novembra 1890 za účasti robotníkov, úradníkov, predstaviteľov Zvolenskej župy, okolitých obcí a miest, zástupcov rímsko-katolíckeho duchovenstva, baníckej a lesníckej akadémie z Banskej Štiavnice, predstaviteľov uhorského kráľovského banského a lesného riaditeľstva z B. Štiavnice, uhorských kráľovských strojární štátnych železníc z Budapešti, zástupcov železiarní z Diósgyöru a oficiálnych hostí z Budapešti. Oslavy prebiehali na smrekmi vyzdobenom nádvorí železiarní. Oficiálna delegácia z Budapešti prišla vlakom o 10. hod., po jej privítaní nasledovala prehliadka závodu. Súčasťou osláv bola slávnostná svätá omša priamo na nádvorí, kde bol postavený oltár. Posvätený tu bol aj základný kameň brezovského chrámu (postavili ho za dva roky). Obradu sa zúčastnilo tristo hostí. Ministerský radca prof. A. Kerpely následne vyznamenal Štefana Lipku strieborným záslužným krížom uhorského kráľa, za 50-ročnú nepretržitú prácu v železiarňach. Oficiálna delegácia sa vybrala k vynovenému obelisku na vyvýšenine Piramis, kde sa poklonila pamiatke A. Lobkowiza, ktorý ako predseda viedenskej dvornej komory, rozhodným spôsobom podporil výstavbu železiarní. Na slávnostnom obede pre 80 pozvaných hostí odznelo veľa prípitkov na počesť kráľa, vládnych predstaviteľov..., súčasne bolo podávané aj pohostenie pre 220 robotníkov a zamestnancov železiarní. Večer bol pre hostí usporiadaný veľký sprievod s horiacimi fakľami a baníckymi kahancami. Oslavy sa končili veľkou tanečnou zábavou.
V tom roku bola daná do prevádzky druhá siemens-martinská pec s kapacitou 8 ton.
Už od roku 1890 mali zamestnanci k dispozícii kolkáreň, ktorej dráha smerovala kolmo na železničnú trať (druhú postavili v r. 1909, ktorú v r. 1919 pod správu prevzala TJ SOKOL a zriadila v nej telocvičňu, dráhu využívali ako šatne pre cvičencov. Preto železiarne pristúpili k rekonštrukcii starej kolkárne, ktorá bola v prevádzke už od začiatku výstavby sídliska Kolkáreň. Hoci bola v roku 1965 schválená výstavba novej kolkárne, projekt bol pre výstavbu naliehavejších sociálnych budov zastavený. Po dostavbe SOU v Lopeji, bola v roku 1997 budova bývalých učňovských dielní prebudovaná na Dom športu ŽP, ktorého súčasťou bola moderná štvordráhová kolkáreň, neskôr rozšírená na šesť dráh).

120. výročie

Druhý úsek železničnej trate z Podbrezovej do Pohronskej Polhory bol uvedený do prevádzky 15. decembra 1895, čím sa aj mesto Brezno - jedenásť rokov po Podbrezovej - napojilo na verejnú železničnú trať. Druhý úsek trate do Tisovca, s ozubnicovou traťou (Abtová ozubnica na úseku 5,84 km), bol otvorený o rok neskôr. Toto priame železničné spojenie zjednodušilo prepravu surového železa z vysokej pece v Tisovci, na jeho ďalšie spracovanie v oceliarni v Podbrezovej.
Značný hospodársky efekt prinieslo železiarňam zavedenie výroby kremíkovej pružinovej ocele v tomto roku.

110. výročie

V roku 1905 bola dokončená výstavba rúrovne, v ktorej sa v nasledujúcom roku začalo s výrobou na dvoch tratiach Otta Briedeho. V tomto roku došlo k zastaveniu pudlovacích pecí a v oceliarni bola dostavaná kováčska vyhňa. Prekrytím vodného kanála, s preložením vtedajšej župnej cesty na úpätie vrchu Brezová, sa v podnikovom areáli uvoľnili manipulačné a skladovacie plochy pre oceliareň, hlavne pre šrot a prísady. V Lopeji ešte i dnes stojí budova bývalej hydrocentrály (1905-1966), ktorá bola zrušená v šesťdesiatych rokoch a slúži ako čerpacia stanica pitnej vody.

105. výročie

Z Lopeja do Dubovej bol vybudovaný tunelový privádzať vody, ktorým sa časť vody z Hrona začala energeticky využívať v novovybudovanej vodnej elektrárni v Dubovej (r. 1910). Vo valcovni bola postavená univerzálna trať a pribudla parná turbína s výkonom 1200 HP. V oceliarni pribudli siemens-martinské pece č. 4, 5, 6 a 7 na zásaditý pochod s kapacitou 20 ton. Železničný most do valcovne plechov cez Hron a železničný most na Chvatimech boli dané do prevádzky v roku 1910. Prvého septembra sa začala využívať aj železničná trať Podbrezová – Hronec, slúžiaca na osobnú, ako aj nákladnú dopravu (od r. 1879 bolo spojenie len úzkorozchodnou železnicou). V osade Podbrezová začali v tomto období budovať nový areál železničnej stanice, s veľkou výpravnou budovou.

100. výročie

Skladovanie trosky a oceliarskeho odpadu vyriešili železiarne výstavbou pozemnej lanovej dráhy na západnom výbežku vrchu Brezová. Železiarne na hornej stanici postavili budovu pre pohonné zariadenia a po jej oboch stranách vybudovali masívne oporné múry, ktoré pomohli vytvoriť plošinu a koľajište úzkorozchodnej vlečky pre manipuláciu s prázdnymi a naloženými vagónikmi. Šikmý výťah sa začal využívať v roku 1915. V danom roku postavili aj železničný most cez Hron pri rúrovni a železničný most v záreze na Štiavničke.

95. výročie

V januári 1920 bola daná do prevádzky jedna siemens-martinská pec a koncom júna druhá, čím bol zabezpečený trvalý predpoklad pre udržiavanie prevádzky valcovne.

90. výročie

V roku 1925 bola zrušená tzv. stará rúrovňa (a s ňou výroba tupozvárovaných rúr v Podbrezovej, ktoré sa vyrábali od r. 1883, zmodernizovaná výroba tohto sortimentu bola premiestnená do závodu v Piesku), staré haly uvoľnili miesto pre vybudovanie tzv. „novej“ valcovne profilov. Dňa 1. mája 1925 bol položený základný kameň na výstavbu robotníckeho domu, ktorý bol postavený aj z finančných zbierok robotníkov (stavba trvala dva roky. Budova bola zbúraná pred výstavbou obchodného domu a pošty v sedemdesiatych rokoch).

85. výročie

V roku 1930 bola skúšobne spustená výroba v Mannesmannovej valcovni rúr; vyšlo prvé zo siedmich čísel Podbrezovana, závodného časopisu robotníctva v štátnych železiarňach v Podbrezovej, Hronci a Tisovci (redigoval ho krúžok robotníckych dopisovateľov, zodpovedný redaktor: L. Novomeský, redakcia a administrácia: Bratislava, Dostojovského rad č. 31, tlač: Kníhtlačiareň J. Hoffmanna v Prahe – Karlíne).

80. výročie

V železiarňach začali v roku 1935 s výstavbou dvoch významných stavieb - rafinérie minerálnych olejov v Dubovej (dokončená r. 1938) a obrábacej dielne v Piesku (rozbehli v nej aj zbrojnú výrobu – mozaiky, súčastí zbraní, atď). Po ich dokončení obidva podniky boli od železiarní odčlenené.

75. výročie

S ohľadom na budovanie automobilovej dopravy (r. 1940) boli vyprojektované garáže pre osobné a nákladné autá, spolu s garážami pre hasičské autá (na mieste bývalých skladov starej železničnej stanice). Po 35-rokoch, na mieste jednopodlažných budov (koníc a hasične) začali železiarne stavať trojpodlažné byty pre svojich zamestnancov. V 1940 roku boli zlikvidované šalandy (robot. ubytovne), ktoré uvoľnili priestor pre výstavbu preložky štátnej cesty úplne pod svah vrchu Brezová (cestu začali stavať v r. 1941 vybudovaním oporných múrov). Prvého januára bol zrušený Solivar, ktorého priestory boli prebudované pre potreby strojnej výroby a učňovských dielní.

70. výročie

Dňa 21. marca 1945 sovietske a rumunské vojská oslobodili Podbrezovú. Na obnovu vojnou zničeného závodu bolo vynaložených 31,5 mil. československých korún (r. 1946 stúpili náklady na 75 mil., do konca 1947 na 95 mil. Kčs). Jedenásteho júna prešli závody Železiarní Podbrezová, účast. spoločnosť, pod národnú správu a za dočasného správcu bol vymenovaný Dr. Ing. Vladimír Langer.

65. výročie

Siedmeho novembra 1950 bol otvorený nový Učňovský domov Švermovych železiarní na hrade v Slovenskej Ľupči (zanikol 1. augusta 1952).

55. výročie

V roku 1960 vyvrcholila výstavba dvoch vládou sledovaných stavieb – ZPO a elektroceliarne. V prvej etape bola 29. augusta 1960 uvedené do prevádzky 30 tonová elektrická oblúková pec „A“ (druhá EOP „B“ v marci 1961). Prvá studená skúška v ZPO sa uskutočnila už 1. apríla 1960, po nej nasledovali ďalšie teplé skúšky (od 1. júna 1961 bolo ZPO v skúšobnej prevádzke), čím sa ŠŽ stali priekopníkom v zavádzaní plynulého liatia ocele v Československu. V roku 1960 začali v železiarňach vyrábať aj guličkovú oceľ, ktorá sa na ďalšie spracovanie odosielala do českých závodov.

50. výročie

V organizácii hutníckeho priemyslu v ČSSR došlo 1. júla 1965 k zásadným zmenám. Vytvorené bolo spoločné Ministerstvo ťažkého priemyslu v Prahe a pre priame riadenie hutníckeho priemyslu bola vytvorená VHJ trustového typu s celoštátnou pôsobnosťou Hutníctvo železa – generálne riaditeľstvo (GRHŽ). V roku 1965 bolo v železiarňach vybudované šrotové pole na Piesku a zároveň sa skončila výroba surového železa v Tisovci (organizačne začleneného pod ŠŽ).

45. výročie

Prvá linka na výrobu navarovacích oblúkov bola spustená do prevádzky v roku 1970. V tom roku bol v železiarňach zavedený zemný plyn.

35. výročie

Dňa 29. mája 1980 bola spustená výroba v novovybudovanej ťahárni rúr 2, s plánovanou výrobou 65 tis. ton presne ťahaných rúr priemeru 22-162 mm, s hrúbkami stien 1-14 mm a dĺžkou do 10 m. Bola poslednou prevádzkarňou výstavby nového závodu a železiarne sa od tohto roku stali v ČSSR jedným z rozhodujúcich výrobcov bezšvíkových rúr a najväčším výrobcom presných bezšvíkových rúr. V októbri 1980 začali železiarne realizovať I. etapu výstavby stredného odborného učilišťa.

30. výročie

Pred Československou spartakiádou (železiarne boli poverené usporiadaním okrskovej spartakiády pre 3 tis. cvičencov) boli na futbalovom štadióne vybudované nové šatne, umyvárne, spoločenské a rehabilitačné priestory. V roku tomto roku bola otvorená aj telocvičňa na Štiavničke a 30. júna detský tábor v Bystrej (dnes hotel Biela medvedica). Zároveň sa skončila prvá a začala druhá etapa výstavby Stredného odborného učilišťa hutníckeho v Lopeji (1985-1989).

25. výročie

Dňa 8. januára 1990 bola ukončená prestavba rekreačného strediska na Táľoch, zameraná bola na rozšírenie ubytovacej časti. Základný kameň výstavby novej elektrooceliarne bol položený 7. mája 1990. Posledné valcovanie v starej prevádzkarni sa uskutočnilo 14. septembra 1990 a v tento deň bola valcovňa profilov po 59 rokoch prevádzky definitívne zrušená.

20. výročie

Predstavenstvo spracovalo a začalo realizovať Revitalizačný program ŽP na strednodobý horizont rokov 1995-1999. Po rokoch útlmu bol rok 1995 prvým rokom zisku. Prínosom pre výrobu bolo zavedenie malého rúrového programu, v rámci ktorého bola 6. marca 1995 vyvalcovaná prvá lupa. Prvého novembra vznikla spoločnosť s ručením obmedzeným ŽP obchodno-stravovacie služby (predchodca súčasného ŽP Gastro-servisu). Od 1. júna 1995 pôsobí slovenská hutnícka zdravotná poisťovňa Sideria (v súčasnosti ZZP Sideria Istota), ktorá otvorila svoju pobočku aj v Podbrezovej.



Autor (zdroj): Viera Kúkolová