20.7.2023 11:03:25

~ Jedálne lístky ...
Články z čísla: 11/2008
            PDF verzia
8. výročná konferencia Združenia slovenských skúšobní Ing. Vladimír Soták, predseda predstavenstva a GR: Aj napriek tomu dovolenkový plat bude Deň otvorených dverí sa vydaril ŽP Gastroservis, s.r.o. - Kantína oceliarne bude dočasne premiestnená Železiarne Podbrezová Group na 15. MSV v Nitre Prvé mesiace boli dobré Euro – info: Desať rád ako na euro a čo nás čaká? Exkurzia do CERNu Školské okienko: SSOUH ŽP - Posledné zvonenie Začať – začať sa, končiť – končiť sa Ďakujeme! MDD: Vrabec Brmbolec 170. výročie dychovej hudby: PÄŤDESIATE ROKY Nepríjemný hosť VZO SZZ z Valaskej návštevil Hutnícke múzeum ŽP a.s. v Podbrezovej, Román na pokračovanie: DIEVČA S MOTORKOU XXXIV. časť Čitateľská súťaž: Vymenujte aspoň dvoch úspešných sólistov z roku 1953? Naša anketa: Čo pre vás znamenajú prípravy prechodu na novú menu? Inzertná služba, oznamy Viete, že ... 11. ročníka futbalového turnaja o Pohár generálneho riaditeľa ŽP a.s. ... Futbal v skratke Foltín sa stal majstrom SR ... Svetový pohár U14 a U18 Začali sa majstrovstvá ... Nezabudnuteľný prelet nad Balatonom Zo zápisníka cyklistu: Barényi dvakrát víťazne ... Medveď prvý ... Májové úspechy maratónca Dôležité víťazstvá Jedálny lístok 2. - 8. jún 2008 & 9. - 15. júna 2008

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: [Železiarne Podbrezová a.s.]
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Román na pokračovanie: DIEVČA S MOTORKOU XXXIV. časť

XXXIV.
On však veľmi dobre vie, o čom jeho snúbenica hovorí a to ho znepokojovalo viac, ako dal najavo. Hoci služby hromadnej dopravy vôbec nepoužíva, podal Richard Moday pár sťažností na Michala priamo riaditeľovi SAD a nerozpakoval sa pod vymyslené klamstvá podpísať. Zohnal si dokonca pár „očitých svedkov“, ktorí ho za nemalý poplatok radi podporili. Michal musel s farbou von a vysvetliť nadriadenému, prečo tieto sťažnosti prichádzajú. Ten sprvu nechcel veriť, ale keď sa náhodou stretol s Richardovým otcom, trocha sa povypytoval. Pán Moday bol prekvapený, že jeho syn je schopný takej podlosti a poriadne mu vyčistil žalúdok. Na istý čas mali pokoj, no teraz sa znovu ozval.
„Čo budeme robiť?“ opýtala sa Aneta bezradne.
„Neviem,“ vzdychol Michal a povzbudzujúco sa usmial. „Sme dvaja proti jednému, určite si poradíme. Je naozaj zvláštne, že o teba začal prejavovať záujem práve vtedy, keď sme sa poznali. Akoby na to čakal.“
„Silvia tvrdí, že lepšieho manžela si Hana nemohla priať,“ povedala trpko. „Ako môže byť dobrý manžel, keď dokáže niekoho takto trápiť? O ženách sa hovorí, že sú nevyspytateľné, akí sú potom muži? Dočerta, mala som skôr odísť z fotoslužby!“
Tento večer sa vyhli téme o Štefanovi Korestovi, Aneta bola beztak dosť rozrušená. Michal nechcel prilievať olej na oheň, aby nevznikol požiar, ktorý by sa asi dal veľmi ťažko uhasiť. V týchto dňoch spomínal na Marošove slová o mínovom poli v súvislosti s Anetou. Dalo by sa povedať, že dievčina si vytvorila k Michalovým trom bratom a ich rodinám svojský vzťah. Pri stretnutí s nimi – čo bývalo často – sa držala v pozadí, sama rozhovor nezačínala, no napriek tomu sa dala vtiahnuť do každej debaty. Ako s Marošovými deťmi, tak i s Milanovými synmi si výborne rozumela, hlavne vtedy, ak za ňou prišli s nejakou pokazenou hračkou. Martin so Stelou deti nemajú, lebo Stela ešte študuje na medicíne. Všetci mali výhodné zamestnanie, takže finančné problémy nepoznajú. Aneta však bola zvyknutá počítať každú korunu a ich občasné „plytvanie peniazmi“ ju privádzalo do rozpakov. Ohromujúci šatník troch žien považovala za zbytočný prepych vzhľadom k tomu, že niekde na svete panuje hlad a bieda. Keď sa však dozvedela, že Maroš s Milanom sponzorujú triedy svojich detí, trocha sa uspokojila a dívala sa na svoju budúcu rodinu s menším odstupom.
„Tuším je z teba úspešný pyrotechnik,“ poznamenal Maroš s úškrnom na adresu najmladšieho brata.
„Zneškodnenie najväčšej bomby ma čaká,“ vrátil mu úškrn Michal. „Ako mám zlomiť Anetin odpor k vlastnému otcovi? A črtajú sa obrysy takej menšej míny v podobe Richarda Modaya.“
„Len aby to nebolo naopak,“ utrúsil Emil Vágner. „Mám obavy, že Richard je tou bombou a Štefan neškodnou prskavkou.“
„Vieš niečo bližšie?“ opýtal sa Michal.
„Nič určité,“ zdvihol plecia otec. „Máte si dať s Anetou na seba veľký pozor, vždy a všade.“
„Keď si pomyslím na tú haváriu,“ vzdychol najmladší syn. „Asi nie je teoretik, ale vyhrážky aj realizuje prakticky. Rád by som poznal jeho plány.“
***
Lenže Richard Moday sa stiahol. Prestal s telefonátmi plnými hrozieb, riaditeľovi SAD už nechodili listy s klamstvami. Často sedával v rôznych podnikoch, popíjal alkoholické nápoje a dával sa do reči s pochybnými indivíduami. Bolo ho vídať so sklenými očami, tackavým krokom a prázdnym výrazom v tvári sa vracal nočnou hodinou domov. Nehovoril o Anete ani o Michalovi, zato spoločníčku mu robila osemnásťročná dievčina s pochybnou povesťou aj inteligenciou. Dohováranie otca či Silvie prosto nevnímal, cez víkendy odmietal pracovať na svadbách a iných podujatiach, ktoré im predtým dobre vynášali.
Jedného dňa pán Moday zistil, že rodinné i firemné konto sa rapídne zmenšilo. Využil synovu neprítomnosť a prehľadal mu izbu. To, čo našiel, ho veru poriadne vystrašilo, vnieslo do jeho duše smútok s veľkou dávkou hnevu. Doteraz nepovažoval svojho syna za nerozumného slabocha, no zistenie, že je tomu tak, naplnilo starého muža krutým žiaľom. V prvých okamihoch, keď si kládol otázku prečo, mu prišla na um Aneta Korestová. Áno, ona je tou príčinou, že z Richarda sa stal narkoman. Jej odmietnutie ho dohnalo k drogám a bude sa za to zodpovedať!
Do malej krabičky vložil pán Moday opatrne injekčnú striekačku a vrecúško bieleho prášku. Jeho myseľ bola zahmlená nepredstaviteľnou zlosťou na mladé dievča, ktoré sa bez výčitiek svedomia chystalo vydať za Michala Vágnera.
Ani neskorá večerná hodina mu nezabránila Anetu vyhľadať. V Michalovom byte sa nikto nehlásil, tak naťukal telefónne číslo do vily Emila Vágnera. Po štvrtom zvonení sa v slúchadle ozval ženský hlas.
„Chcem hovoriť s Anetou Korestovou,“ povedal bez úvodu. „Je tam?“
„Áno, ale...“
Moday ďalej nepočúval a zložil. O niekoľko minút zaparkoval auto pred vchodom do Emilovho domu a odhodlane stlačil zvonec. Vo dverách sa objavila Viera Vágnerová, no než stihla niečo povedať, odstrčil ju a rýchlo vošiel dnu. Zmeravel pri pohľade na predmet svojho hnevu, ako sa pokojne hrá s malým chlapcom. Nevšimla si ho, kým nezastal tesne pred ňou. Vtedy zdvihla hlavu a vypleštila oči.
„Pán Moday, čo tu robíte?“
Mlčky položil krabičku na stolík. „Pošli chlapca preč,“ povedal mrazivým hlasom. „Odíďte, pani,“ obrátil sa na Vieru. „To, čo chcem prejednať s touto osobou sa vás netýka.“
Viere však neuniklo, že Aneta sa vystrašene postavila, na dôvažok správanie neznámeho muža ju nahnevalo. „Kto ste?“ opýtala sa.
„Odveď malého, prosím,“ povedala Aneta tíško. Usúdila, že bude lepšie, ak sa neželaného návštevníka čím skôr zbaví. Keď osameli, Moday vybral z krabičky obsah a vyčítavo pozrel na dievčinu. „Tušíš, čo to je?“
„Áno,“ prehltla a zakliesnila do seba roztrasené prsty. „Čo s tým mám ja spoločné?“
„Veľmi veľa. Kvôli tebe môj syn prišiel o zdravý rozum.“
„To nemyslíte vážne!“ zvolala pobúrene a klesla na gauč.
„Jedine ty mu môžeš pomôcť. Choď za ním, Aneta, potrebuje ťa. Iba ty ho dokážeš z toho dostať.“

(Pokračovanie v budúcom čísle)




Autor (zdroj): Jaroslava Núterová