20.7.2023 11:03:20
Od prvej privatizácie železiarní ubehlo už 70. rokov: PODBREZOVÁ, banská a hutná a.s. PRAHA

Železiarne v Podbrezovej boli v rámci Rakúsko - Uhorskej monarchie založené v roku 1840 erárom. Štát financoval postupne jednotlivé etapy ich rozvoja a modernizácie v oblasti výroby ocele, valcovaného materiálu ako aj výroby rúr v podstate do začiatku prvej svetovej vojny. Keďže počas vojny nedošlo k ich modernizácii, zaostali na úrovni technického rozvoja z rokov 1910-1914 až do skončenia prvej svetovej vojny a súčasne zániku monarchie.
Nástupnícky štát – Československá republika, prevzal železiarne v Podbrezovej do svojho majetku 6. januára 1919 s názvom „Štátne železiarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej“, s priamym riadením Ministerstvom verejných prác v Prahe, prostredníctvom jeho úradníka, vládneho radcu, ktorý v Podbrezovej pôsobil súčasne aj vo funkcii riaditeľa štátnych železiarní.
V novovytvorenej Československej republike mali podbrezovské štátne železiarne veľmi ťažké postavenie, keďže sa postupne stali jediným metalurgickým podnikom v rukách štátu a k tomu na území Slovenska, v lokalite mimo hlavných dopravných sietí a mimo trhu s hutníckymi výrobkami. V podstate celý hutnícky a strojársky priemysel bol v tom čase rozmiestnený na území Čiech a Moravy a bol v rukách silných akciových spoločností, ktoré ovládali výrobu a rozhodujúci trh s hutníckymi výrobkami.
Za daných okolností československý štát neinicioval žiadne zmeny v smere prípravy zásadnej a komplexnej rekonštrukcie a modernizácie železiarní, takže tieto pokračovali vo výrobe hutníckych výrobkov na zastaralých technologických zariadeniach, s vysokými výrobnými nákladmi. Aby boli výrobky predajné, československý štát hradil rozdiely medzi tržnou a výrobnou cenou, a pripisoval ich do strát štátnych železiarní, v dôsledku čoho sa postupne zadlžovali.
V tridsiatych rokoch minulého storočia síce došlo vo výrobnej oblasti k výstavbe novej jemnej valcovne, ale keďže nebola doriešená jej ekonomická výroba a zásobovanie predvalkami, výroba nedosiahla projektované parametre a nemohla ovplyvniť stále vzrastajúcu stratovosť podniku.
Na ekonomické výsledky železiarní trocha priaznivejšie zapôsobila výstavba Mannesmannovej trate v rúrovni, v roku 1930, aj neskoršia dostavba redukčnej valcovne rúr, v roku 1937, ale zlé výsledky hospodárenia železiarní neovplyvnila.
Medzinárodné postavenie Československej republiky sa po roku 1933 – teda po nástupe Hitlera k moci, veľmi zhoršilo. Nemecko začalo otvorene presadzovať svoje územné nároky voči Československu v oblasti Sudet. Za uvedených okolností sa nedalo očakávať, že by československý štát investoval do modernizácie svojich železiarní, keďže v prvom rade musel podporovať budovanie obranných postavení na hraniciach s Nemeckom a zabezpečiť budovanie zbrojného priemyslu. Tieto udalosti boli základom k urýchlenému vybudovaniu novej, v tom čase veľmi moderne koncipovanej obrábacej dielne na Piesku, ktorá bola sprevádzkovaná 24. apríla 1935. Vyrábali sa na nej súčiastky pre zbrane, tzv. mozačka, ktoré sa montovali a kompletizovali v závodoch československej Zbrojovky na Morave. Treba pripomenúť, že hoci uvedená obrábacia dielňa pracovala so ziskom, jej prevádzka v žiadnom prípade nemohla ovplyvniť stále sa zvyšujúcu stratovosť železiarní.
Československý štát sa snažil vykompenzovať straty železiarní aj vybudovaním ďalších štátnych podnikov v blízkom okolí - Solivaru v Piesku a Rafinérie minerálnych olejov v Dubovej. Oba podniky boli vybudované prostredníctvom investorskej činnosti štátnych železiarní v Podbrezovej. Skúšobná prevádzka Solivaru v Piesku sa začala v roku 1936 a v rafinérii v Dubovej začali skúšobne vyrábať od 1. januára 1937.
Dôsledkom toho, že československý štát nezmodernizoval železiarne, ktoré mal vo svojom vlastníctve a nestaral sa ani o ich sociálne zázemie, výrobný park v nich zastaral. Možno len smutne konštatovať, že od roku 1919 sa v Podbrezovej nevybudoval pre zamestnancov ani jediný byt, ani jeden internát a v žiadnej prevádzke sa nevybudovali sociálne zariadenia so šatňami a umyvárňami. Výnimkou bola novopostavená obrábacia dielňa v Piesku, ktorá - ako jediná prevádzka v podniku, získala šatne s umyvárňami.
Za danej medzinárodnej situácie si bol československý štát vedomý, že ani nový solivar, či nová rafinéria minerálnych olejov, neprinesú do štátnej pokladnice toľko finančných zdrojov, ktoré by vykryli stále narastajúce straty a celkovú zadĺženosť železiarní. Preto v januári 1938 Ministerstvo verejných prác v Prahe ustanovilo odbornú komisiu, ktorej úlohou bolo navrhnúť pre parlament a vládu ČSR najhospodárnejšie riešenie pre odstránenie stratovosti ich výroby a následne sa zvyšujúcej zadĺženosti.
Ministerstvom menovaná komisia vypracovala začiatkom roka 1938 podrobnú správu o situácii v štátnych železiarňach, v ktorej analyzovala príčiny stratovosti vo výrobných prevádzkarňach, nedostatky v obchodnej činnosti, ako aj veľmi zlý stav v spôsobe riadenia štátnych železiarní.
Zo správy, v ktorej boli zahrnuté aj výsledky hospodárenia železiarní za rok 1937 – s vykázanou stratou vyše 21 miliónov korún československých, vyplynuli nasledovné závery:

    - aby boli štátne železiarne ziskové, je treba ich bezpodmienečne modernizovať prostredníctvom mnohomiliónových investícií,
    zásadne treba zmeniť systém predaja výrobkov železiarní,
    - úplne treba zmeniť systém organizácie správy a riadenia železiarní tak, aby bol nový systém natoľko pružný, aby sa výroba mohla veľmi rýchle prispôsobovať odbytovým pomerom,
    - komisia MVP bola toho názoru, že štát nebol v danej situácii schopný urobiť uvedené opatrenia (napr. zmeniť predpisy pre hospodárenie štátnych podnikov), preto odporučila premenu štátnych železiarní v Podbrezovej na akciovú spoločnosť, v ktorej by mal štát väčšinu akcií. Ako svoj podiel by do nej vložil okrem štátnych železiarní v Podbrezovej aj štátne bane na železnú rudu v Rožňave a v Železníku, ktoré boli svojim odbytom závislé od prevádzky štátnych železiarní.
Na záver správy komisia Ministerstva verejných prác v Prahe dodala, že pri hodnotení štátnych železiarní došli k podobným záverom aj ďalšie komisia, ako napr. komisia pre zhospodárnenie verejnej správy a komisia ministerstva národnej obrany.
Za napätej medzinárodnej situácie, keď 13. marca 1938 nemecké vojská okupovali Rakúsko, ďalšie osudy štátnych železiarní začali naberať rýchlejší spád. Dňa 25. apríla 1938 rokovala v Podbrezovej o záveroch a odporučeniach správy, vypracovanej komisiou Ministerstva verejných prác, parlamentná komisia vedená predsedom rozpočtového výboru parlamentu, poslancom Beranom.
Hospodársky výbor vlády ČSR rozhodol 14. júla 1938 o vytvorení akciovej spoločnosti, v ktorej by mal podiel štát a československá Zbrojovka Praha, a.s., s návrhom, aby štátny podiel tvorili štátne železiarne v Podbrezovej, bane na železnú rudu v Rožňave a v Železníku, ako aj uhoľné bane v Petřvalde.
Na základe uvedených rozhodnutí predal 28. septembra 1938 československý štát firme Zbrojovka, a.s., Praha, štátne železiarne v Podbrezovej, bane na železnú rudu v Rožňave a v Železníku, ako aj uhoľné bane v Petřvalde. Uvedená majetková podstata tvorila 49 percent akcií československého štátu v novovytvorenej akciovej spoločnosti s firmou československá Zbrojovka, a.s., Praha, v ktorej mala 51 percentný podiel akcií.
Podľa uzatvorenej akcionárskej zmluvy nová akciová spoločnosť začala pracovať od 1. októbra 1938 pod názvom „Podbrezová, banská a hutná a.s. Praha.“
Tento deň v podbrezovských železiarňach nadobudol historický význam skutočnosťou, že do Podbrezovej vstúpil po prvýkrát súkromný kapitál a železiarne boli týmto krokom po prvýkrát sprivatizované.
Hoci išlo z hľadiska dejinných a politických udalostí pre Československú republiku, ale aj samotné železiarne, o veľmi pohnuté obdobie, výsledky prvej privatizácie sa začali prejavovať vo veľmi krátkom období a jej dôsledky sú viditeľné aj dnes. Rýchlemu tempu zmien sa nemožno diviť. V Európe panovala vojnová atmosféra a železiarne sprivatizovala československá Zbrojovka Praha, akciová spoločnosť s rozhodujúcim podielom zbrojnej výroby v Československu. Aj novokoncipovaný rozvoj železiarní mal prispieť k tomu, aby si Zbrojovka upevnila svoje postavenie v oblasti zbrojnej výroby.
V súčasnosti si pripomíname 70. výročie prvej privatizácie železiarní aj preto, že v tom čase uskutočnili rozhodujúce zmeny v spôsobe riadenia, ktoré viedli k urýchlenému vypracovaniu koncepcie ich ďalšieho rozvoja v oblasti výroby, obchodu, ekonomiky a budovania sociálneho zázemia. Prvá privatizácia znamenala významný prelom z obdobia stagnácie štátnych železiarní do obdobia ich ďalšieho rozvoja.
Podbrezová koncom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Archív: HM ŽP a.s







Autor (zdroj): Ing. Július Starke