20.7.2023 11:03:19
Kedykoľvek som ochotný pomôcť

V médiách sa neustále stretávame s výzvami k darovaniu najvzácnejšej tekutiny, ktorá rozhodne o bytí, či nebytí postihnutého a tým môže byť hocikto z nás.
Obdivujem darcov, o to viac rodiny, ktoré sa venujú tejto humánnej činnosti. Znamenajú pre spoločnosť to najcennejšie - krvné banky. K dobrovoľným darcom, oceneným zlatou Jánskeho plaketou patrí aj rovnač rúr z ťahárne rúr, Ľubomír Hugec. Po prvý raz daroval krv, tak ako veľa jeho rovesníkov, počas základnej vojenskej služby. Od tejto chvíle sa pomoc blízkym stala na dlhé roky jeho prioritou. „Krv je tekutina, ktorá sa nedá ničím nahradiť.

Radšej pomáham, veď neviem kedy ju ja, či moja rodina, budeme potrebovať,“ objasnil dôvody, ktoré ho vedú k darcovstvu. Za tridsaťjeden rokov odovzdal krv 41 krát. Takýto prístup sa v jeho rodine dedí. Manželka je držiteľskou striebornej Jánskeho plakety, syn má za sebou niekoľko odberov a k prvému kroku sa odhodlala aj dcéra. V dnešnej dobe je zriedkavá ochota bezplatne čokoľvek urobiť, či dať. Ľubomír a jeho rodina za svoj postoj k spoločnosti neočakávajú odplatu. Sú radi, keď môžu pomôcť, neváhajú najmä v naliehavých prípadoch.
Pri pohľade na rub mince sme boli zvedaví, ako vníma Ľubomír postoj spoločnosti k darcom? „Spoločensky sú darcovia ocenení morálne - udelením plakety. Väčšie výhody mi však poskytuje zamestnávateľ. Železiarne Podbrezová hradia svojim zamestnancom – darcom krvi a ich rodinným príslušníkom, víkendové pobyty na Táľoch a prilepšia nám aj finančne pri preberaní plakiet. A kto si nás v spoločnosti ešte všíma? Poisťovňa nám poskytuje vitamínové balíčky, avšak väčšie výhody práve v zdravotníctve, alebo v iných oblastiach nášho života, nepociťujeme.“
Na otázku, čo robí pre svoje zdravie, spomenul: „Mám rád prírodu, pobyt v nej, rád hubárčim, či zbieram lesné plody. Sem tam si rekreačne zašportujem – futbal, hokej, prípadne ako fanúšik podporím svoj tím.“
Každý má v živote svoje krédo, vzor, podľa čoho sa snaží žiť a viesť svoje kroky. Tým jeho je: „Každý človek je iný. Viem sa naštartovať v situáciách, keď okolie potrebuje moju pomoc. Premením ju na skutok – za ktorým je vzácna tekutina. Nie vždy ide o rovnakú krvnú skupinu, ale som ochotný kedykoľvek, keď sa dá, pomôcť.“



Autor (zdroj): Viera Kúkolová