10.12.2019 00:57:48
Dychovka oslavovala stosedemdesiatiny

Je pre nás cťou, že najstarší dychový orchester na Slovensku (a pravdepodobne aj v celej strednej Európe) sa spája so Železiarňami Podbrezová. Jeho korene siahajú do Hrončianskeho komplexu, čo vysvetľuje, prečo slávi svoje stosedemdesiatiny o dva roky skôr ako naše železiarne.

Slávnostný koncert na počesť 170. výročia vzniku Dychovej hudby ŽP sa uskutočnil 18. novembra v Dome kultúry ŽP. Hosťom, ktorý významný večer otvoril, bol Spevácky zbor mesta Brezna, účinkujúci pod taktovkou prof. Milana Pazúrika.
Oslávenec, Dychová hudba ŽP, sa predstavil so skladbami, medzi ktorými nechýbali Pádivého Rušaj junač, Chačaturianov Šabľový tanec, či Lístoček z brezy od Karola Valečku, v podaní spievajúcej klarinetistky Nikolky Luptákovej. V skladbe Zdeňka Krotila Smutná trumpeta sólo na trubke predviedol Lukáš Považan a sólo známej skladby Vtedy na západe na trombóne Marián Medveď. Koncert ukončila zmes od Johna Kandera Kabaret v podaní speváčky Miroslavy Potančokovej. Prekvapením večera bola Oslavná, skladba, ktorú nielen napísal a venoval, ale aj dirigoval známy hudobný skladateľ Adam Hudec, autor Podbrezovskej polky.

Burácajúci potlesk sprevádzajúci jednotlivé skladby opäť presvedčil, že hoci dychová hudba stráca z celoslovenského hľadiska svoju popularitu a žiaľ dostáva sa do úzadia, ako prežitok uplynulej doby, v Podbrezovej má, aj bude mať pozície, aké jej patria.
Každá oslava končí gratuláciami a nechýbali ani v tento večer.
Úvodné blahoželanie vyslovil Ing. Vladimír Soták, predseda Predstavenstva ŽP.

Dychový orchester Železiarní Podbrezová oslávil 170. výročie svojho vzniku
Foto: A. Nociarová

Poďakoval členom dychovej hudby za ich vynaložené úsilie a zaželal im pevné zdravie, veľa úspechov a do budúcnosti veľa dobrých muzikantov.Zároveň vyslovil presvedčenie, že budúcnosť dychovky je svetlá, pokiaľ bude mať takých kapelníkov, ako doteraz. S kyticou blahoželaní prišli zástupcovia hudobného života na Slovensku, z regiónu a nechýbali ani kolegovia z okolitých orchestrov. Jednotliví gratulanti spomenuli množstvo ocenení, ktorými sa už naša dychovka hrdí, v tento slávnostný okamih k nim pribudli ďalšie. Dnes je už orchester omladený, ešte stále sú však medzi nimi členovia, ktorí sa môžu pochváliť dlhoročným účinkovaním. Za päťdesiatpäť rokov pôsobenia boli ocenení Matúš Melicherčík a Matej Pecník. Čestné uznanie dostal Jozef Turis starší, nielen dlhoročný člen, ale aj bývalý predseda. In memoriam bolo udelené Čestné uznanie Richardovi Bundovi staršiemu, ktorý v dychovej hudbe strávil päťdesiatpäť rokov života. Za dlhoročnú manažérsku činnosť bol ocenený Ing. Jozef Bánik a uznania sa dostalo aj Miroslavovi Lehotskému, hospodárovi a archivárovi, i Róbertovi Hlaváčikovi, za dlhoročné sólistické účinkovanie na 1. krídlovke. Záverečné slová vďaky patrili Predstavenstvu Železiarní Podbrezová, bez ktorého podpory by sotva mohol dychový orchester fungovať bez problémov.
Súčasťou slávnostného večera bolo aj vyhodnotenie našej čitateľskej súťaže, venovanej histórii dychovej hudby. Celkovou víťazkou sa stala Cecília Karasová zo zásobovania, ktorej cenu - DVD prehrávač - venoval riaditeľ ŽP ŠPORT, a.s., Ján Daučík a odovzdal ju v jeho zastúpení Branislav Braučok.


    Poďakovanie
    Spevácky zbor mesta Brezna ďakuje vedeniu DO ŽP za možnosť vystúpiť na slávnostnom koncerte k 170. výročiu jeho existencie a za milé prijatie a pohostenie.

Čo zaželáte podbrezovskej dychovke k jej výročiu?

Václav Foldina, bývalý člen
- Je to fantastická muzika, ktorá má obrovskú históriu. Nesmierne si ju vážim, pretože má všetky atribúty, ktoré sa v iných kapelách dosť ťažko hľadajú. Veľké orchestre sú dnes skôr vzácnosťou a výnimkou. Ja tejto kapele želám všetko naj..., aby vydržala ešte aspoň 170 rokov.

Štefan Horský, predseda Dychového spolku v Brezne
- Nech to neznie ako fráza, ale v týchto ťažkých časoch nedostatku financií, narušených ľudských vzťahov, jej želám všetko najlepšie. Želám jej pohodu, pokoj, veľa dobrých muzikantov a aby podbrezovská muzika pokračovala v starých šľapajách a stále mala úspech.

Pavel Šiansky, bývalý kapelník DH ŽP
- Predovšetkým im želám, aby stále získavali nových hráčov, hlavne tých z mladších ročníkov. Prajem im, aby pokračovali v stosedemdesiatročnej tradícii a dosahovali dobré výsledky a aby naďalej reprezentovali dychovú hudbu nielen na Slovensku, ale aby jej dobré meno šírili aj v zahraničí.

Miloslav Hlaváček, skladateľ a aranžér skladieb pre dychovú hudbu
- Je to najstaršia dychová hudba na Slovensku a ja jej prajem ešte raz toľko rokov. To budú mať necelých štyristo. Želám im, aby im to vydržalo, aby nemali problémy s dorastom, aby mali šťastie na kapelníkov na dlhé roky a aby im to hralo lepšie a lepšie.

Ing. Ján Šteller, starosta Podbrezovej
- Hlavne, aby sa im darilo tak, ako doteraz, aby mali pekné vystúpenia, veľa dobrých koncertov doma aj v zahraničí, aby im zdravie slúžilo, aby sa omladili, aby nám robili radosť.


prof. Milan Pazúrik, dirigent Speváckeho zboru mesta Brezno
- Fandím tejto dychovke a obdivujem, že v takejto ťažkej dobe dokáže fungovať na takej úrovni. Som presvedčený, že história je základ toho, že môže prežiť aj ďalej. Verím, že jej budú pribúdať mladí ľudia, už to dokonca vidieť. A čo im zaželám? Len aby všetkým zdravie slúžilo, každému aby čas vychádzal, aby mohli cvičiť, aby na medzinárodnom poli získavali tie najlepšie výsledky a žali tie najvýznamnejšie vavríny.


Pozvanie na koncert prijal aj hudobný skladateľ Adam HUDEC:

Na úvod, čo myslíte, ako čestný predseda Združenia dychových hudieb Slovenska, prečo sa dychová hudba dostáva do úzadia?
- Nepovedal by som, že sa dostáva do úzadia. Určite sa však po osemdesiatom deviatom roku veľa zmenilo. Dychová hudba začala byť považovaná určitými ľuďmi za pozostatok a určitého nositeľa socialistických ideí. Začal prevládať názor, že ju treba zlikvidovať.

Bola to však politika nesprávna, krátkozraká. A na podbrezovskom orchestri, ktorý existuje najdlhšie, sa dá krásne dokumentovať, že od roku 1838 nepretržite šíri slovenskú kultúru doma i v zahraničí. Keby tento žáner nebol životaschopný, nemal určité hodnoty, iste by bol dávno zahynul. On však žije.
Je na škodu veci, že aj verejnoprávne médiá, ktoré by mali mapovať kultúrne a umelecké dianie na Slovensku, uprednostňujú komerčné programy. Zaujímajú ich skôr super stars, atď... Nezazlievam to komerčným televíziám, verejnoprávna by sa však mala viac zaujímať o základnú kultúrnu politiku, ktorá tu dnes chýba. Žiadny iný žáner na Slovensku nemá stosedemdesiat rokov, nepoznám súbor, orchester, ktorý by dovŕšil také výročie. Na dnešnom koncerte preto mala byť banskobystrická STV a mala z toho urobiť minimálne dvadsať minútový dokument, ak nie záznam z koncertu. To by ale bol v dnešnej dobe zázrak. Ja si však myslím, že o takýchto výročiach sa má Slovensko dozvedieť. To je tá naša malosť, pozeráme sa na iných, obdivujeme, aké je všetko fantastické, a to čo máme doma, treba zlikvidovať. Zúčastňujem sa na rôznych európskych kongresoch, kde sa veľa hovorí o tejto problematike. Len v rôznorodej kultúrnej identite svojich národov sa môžu rôznosti členov Európskej únie zachovať. Nemôžeme jeden druhého kopírovať, stratíme to svoje. A s tým nesúhlasia ani Nemci, ani Angličania, Belgičania... a predpokladám, že to nechceme ani my.
Je potešiteľné, že vedenie podbrezovských železiarní sa doslova výnimočne stará o svoj orchester. Veľká vďaka vám, Železiarne Podbrezová! Bodaj by takých firiem bolo na Slovensku viac.

Dvadsať rokov ste boli vedúcim Malokarpatskej kapely. Máte na tie časy spomienku, na ktorú sa nezabúda?
- Za to obdobie sme spravili stovky koncertov na Slovensku, v Čechách a aj množstvo v zahraničí, nahrali sme veľa gramoplatní, účinkovali v mnohých televíznych programoch. Pekný zážitok zostal vo mne zo Silvestra 1992. Robili sme silvestrovský hudobno - zábavný program: Hudba je len jedna, bolo to osemdesiatminútové vysielanie pred polnocou. Spievali sme tesne na prelome dvoch rokov pieseň „Neni nám súdené naveky tu zostať, musíme sa v dobrom rozísť“. O polnoci sme sa rozdelili na dva štáty a ja na tento okamih nikdy nezabudnem.

S Českom vás spájalo množstvo vystúpení, iste sledujete dianie aj dnes. Aká je tam situácia v rozvoji dychových hudieb.
- Podobná ako u nás. Takisto zrušili posádkové hudby, televízne relácie s dychovou hudbou presunuli zo sledovaného času z ČT1 na sobotu, na desiatu hodinu dopoludnia na ČT2. Aj česká televízia, žiaľ, berie tento žáner ako nutné zlo. Existuje tam ešte niekoľko orchestrov veľkého obsadenia v okolí Ostravy, ale v Čechách je ich už veľmi málo. Je to dosť zložité a považujem za tragédiu, že krátkozrakými rozhodnutiami sa snažia tento žáner likvidovať.

Víťazkou čitateľskej súťaže z histórie dychovej hudby sa stala Cecília Karasová z Ez. Cenu ŽP Šport, a.s. − DVD prehrávač − jej odovzdal Branislav Braučok




Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová