Spomínate si ešte na gramatické „chytáky“ v školských diktátoch? Veru pre mnohých bol nočnou morou výr, ktorý si poletoval nad vírom v lesnej zátočine. A čo napríklad psy alebo psi, orli alebo orly?
Vysvetliť písanie slov výr a vír, je pomerne jednoduché. Výr, ktorý poletuje, je druh sovy, a píše sa vždy s tvrdým y. Ten druhý vír, s mäkkým i, sa dá nazvať aj vodnou krútňavou. Tak isto sa píše napríklad aj vírivá vaňa, ale aj vzdušný vír - jednoducho to, čo sa točí, čo víri.
Zložitejšie je to so slovami psy, vlky, vtáky, orly. Ak chceme nájsť východisko, musíme si pomôcť troškou teórie. Uvedené slová sa nazývajú podstatné mená, odborne substantíva. Pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje, a členia sa do ďalších kategórií, napríklad na konkrétne a abstraktné, životné a neživotné, pomnožné, zvieracie atď. Nás budú zaujímať zvieracie, ktoré sú tak isto, ako všetky podstatné mená, rodu mužského, ženského a stredného. Môžu byť v jednotnom a množnom čísle a skloňujú sa podľa určitých vzorov. A práve tam je „pes zakopaný“. Niektoré zvieracie podstatné mená sú výnimkami z pravidiel a skloňujú sa ako dvojtvary. To znamená ako životné - podľa vzoru chlap, aj ako neživotné – podľa vzoru dub. A tu už väčšina z nás vie, že mocní chlapi v množnom čísle sa píšu vždy s mäkkým i, tak isto poľovnícki psi, sťahovaví vtáci (životné podstatné meno). Ale mohutné duby a poľovnícke psy, pestré vtáky s tvrdým y (neživotné podstatné meno). A ešte jedna výnimka: ak zosobníme „poľudštíme“ zvieracie podstatné meno, je to vždy vzor chlap. Príkladom sú Štúrovci, ktorým sa prenesene hovorilo smelí orli.




Autor (zdroj): Mgr. Oľga Molčanová