Z troch hudieb, ktorými disponovali podbrezovské železiarne koncom 19. storočia, sme nespomenuli tisovskú, založenú v roku 1892. Hudbu viedol Eduard Laffeurz, po ňom Slanička, Lakotka a od roku 1906 Jozef Hoffmajster. V roku 1917 nástroje orchestru zhabala armáda. Po vojne sa im opäť podarilo obnoviť hudbu pod vedením Antonína Pateru, ktorého vystriedali Antonín Hermánek, Ján Pospíšil a najdlhšie ju viedol tavič Michal Polóny. Zrážkový systém príspevkov na hudbu v Tisovci platil aj naďalej.
Robotnícky tamburášsky zbor
Václav Prokop, ktorý prišiel do Podbrezovej v roku 1914, sa stal jedným z najvýznamnejších činiteľov robotníckej osvety v prvej polovici 20. storočia. Tak ako iní, bol povolaný k vykonaniu vojenskej služby a po skončení prvej svetovej vojny sa vrátil do železiarní, kde zúročil svoje bohaté skúsenosti z vojenských hudieb i divadelných orchestrov. Okrem práce s dychovkou sa venoval Tamburášskemu zboru pri R.T.J. Podbrezová, ktorý založil v roku 1922. Tamburášov viedol viac ako dvadsaťdva rokov a pod jeho taktovkou odznelo asi 170 koncertov na domácej pôde, neskôr aj na celoštátnych podujatiach. Na pražskom celoštátnom zjazde tamburášov (v roku 1930) podbrezovský tamburášsky zbor obsadil piate a v Plzni (1937) štvrté miesto.
Súčasťou Robotníckej telovýchovnej jednoty Podbrezová nebol len tamburášsky zbor, ale aj robotnícky spevokol Slovan. Popri robotníckych piesňach, Piesni práce či Internacionále, mali v repertoári aj rôzne operné a operetné melódie od Mascagniho, Gounoda, Donizettiho, Zajca, Offenbacha, Belliniho, Kučeru, Doležala, Farkaša, Janošiča, Mormana, Obrthora, Štolca atď ...
z archívnych materiálov.
Autor (zdroj): Viera Kúkolová