20.7.2023 11:20:36
Naše vianočné morky



V niektorých dedinských domácnostiach bolo a ešte stále je dobrým zvykom vykŕmiť si na vianočný stôl morku. Na tieto časy si spomínam aj ja, hoci som vyrastala ako mestské dieťa. V šesťdesiatych rokoch bolo aj Brezno ešte malé mestečko, v ktorom sa pokrok začal len rozbiehať. Činžiakov bolo poskromne a v súkromných či nájomných domoch sa dala dochovať nejaká tá hydina, ale i zajačiky, kozy a ovce. Výrobky z nich, či chutnučké mäso spestrovali naše stoly hlavne v čase sviatočnom. Tak tomu bolo aj v mojej spomienke na tri vykŕmené morky, na ktorých sme si chceli pochutnať nielen na Vianoce. Keď ich mama kúpila, boli neduživé no po každodennom vykrmovaní pekne priberali na váhe. Morky rástli a s ich zaokrúhľovaním sa pomaly blížil ich súdny deň. Veru, nám drobcom bolo aj ľúto, že tieto živé tvory nášho dvora onedlho navždy zmĺknu. Ale čo na plat, rozhodnutie dospelých bolo nemenné. Posledný večer sme ich nahnali do kôlne, zavreli vráta na zámok a rozlúčili sme sa s nimi, pretože ráno... V to ráno sme vstávali s malými dušičkami. Vyzreli sme z okna na dvor, či neuvidíme rodičov v plnej zbroji. Namiesto nich sa však po dvore pohybovali policajti zaisťujúci stopy po zlodejoch, ktorým sme veru lup riadne uľahčili. Petlicu i zámok vylomili a morky, hlúpe stvory, ich asi oddane nasledovali. Potom sme už pri kapustnici a bobaľkách mohli len šikovným zlodejom závidieť ich šťavnatú večeru.






Autor (zdroj): Viera Kúkolová