20.7.2023 11:20:34
Barma – krajina budhizmu a vojenského režimu

Barma nepatrila medzi naše vysnívané destinácie. No keď sme si o tejto krajine v juhovýchodnej Ázii prečítali, možnosť vycestovať tam a spoznať ju nás veľmi zaujala. Na realizáciu cesty sme si vybrali z troch klimaticky rôznych období to najvýhodnejšie – v novembri – bez dažďa a pri znesiteľných teplotách. S časovým posunom sedem hodín a dlhým letom z Viedne cez Dubaj a Bangkok, sme sa vyrovnali celkom dobre. Konečne nás privítal Rangún – hlavné mesto Barmy. V krajine stále vládne vojenský režim, hoci krátko pred našim príchodom vláda umožnila po 20-tich rokoch ľuďom voliť. Od slobodných či demokratických, však mali tieto voľby ešte ďaleko. Po rokoch v domácom väzení, sa po medzinárodnom tlaku aspoň na slobodu dostala uväznená opozičná líderka, nositeľka Nobelovej ceny Aung San Suu Tij. No každopádne – my, ako turisti, sme dopady vojenského režimu veľmi nevnímali, práve naopak. Od hlavného mesta až po barmsko-čínske hranice sme sa stretávali s úsmevom, ochotou a dobrou náladou.
Keďže Barmčania sú budhisti (87 percent obyvateľstva), dominantné náboženské pamiatky sú tzv. stupy (pagody). Hneď v hlavnom meste Rangún sme navštívili známu Shwedagonskú pagodu, ktorá je symbolom hlavného mesta. Večer je krásne vysvietená a ráno sme si tiež privstali a obdivovali sme túto 98 metrov vysokú dominantu mesta pri východe slnka.


Naša cesta viedla z hlavného mesta krížom cez Barmu až po barmsko-čínske hranice, ktoré sme mali prekročiť ako prví Stredoeurópania. Ďalšou zastávkou pri tomto 12-dňovom presune bolo krásne jazero Inle s rybármi, ktorí si pri veslovaní pomáhajú nohou a malými dedinkami, kde ešte stále prekvitajú drobné remeslá. Navštívili sme plávajúci trh, ale aj malé dielne, kde domáce etnické skupiny tkajú na drevených ručných stavoch hodvábne látky, vyrábajú cigary, pletú bambusové klobúky. Chlapi sa venujú rybárčeniu a poľnohospodárstvu, vyrábajú mosadzné, či drevené lakované predmety, no mali sme možnosť vidieť aj malú kováčsku dielňu.
Pár fráz, ktoré sme sa v barmskom jazyku krvopotne naučili a potom ich veľmi často používali, vyvolalo vždy na tvári domácich radostný úsmev. Horšie už bolo to, keď sa s nami, mysliac si, že vieme po barmsky aj viac, začali rozprávať. Tam už naše znalosti začali pokrivkávať . Domáci pozdrav „mingalába“ alebo barmské ďakujem „cezubéh“ sme naozaj využívali denne. Dokonca sme vyskúšali aj barmský make-up, tzv. thanakhu. Je to zmes zo santalového dreva a vody, ktorú používajú hlavne ženy a deti nielen ako pleťový krém, ale zároveň aj ako ochranu proti slnku a make-up.

Jeden z najkrajších zážitkov sa nám viaže k návšteve mesta Mandalay, kde v súčasnosti žije až okolo 60 percent všetkých mníchov Barmy. Znovu sme si jedno ráno privstali a našim modrým Mazda taxíkom sme sa odviezli do štvrti mníchov. Tu sa nám prihovoril mladý mních, očividne potešený, že vidí cudzincov. Keďže sa práve chystal do školy na hodinu angličtiny, pozval nás tam, aby spravil radosť svojmu učiteľovi a celej triede. Skončili sme teda v škole za katedrou, kde sme s manželom viedli hodinu angličtiny. Bol to úžasný zážitok a myslím, že ostane dlho nielen v našich spomienkach.

V mestečku Amarapura sme sa prešli po najdlhšom teakovom moste na svete a nakúpili suveníry ručne vyrobené z dyňových semienok. Previezli sme sa po rieke Iravady do mesta Mingún, kde mala stáť v 18. storočí najväčšia stavba na svete, s výškou 150 metrov. Dnes je po zemetrasení z roku 1838 asi najväčšou kopou tehál na svete, no na základňu tejto pagody, ktorá samotná meria 80 metrov, sa stále dá vyjsť. Z vrchu sa vám naskytne krásny výhľad na okolie.
Asi najkrajším miestom v celej Barme je však Bagan. Na ploche 42 km2 sa rozprestiera oficiálne nazývaná „Baganská archeologická oblasť“.

Predstavte si všetky európske katedrály zhromaždené na jednom mieste a máte zhruba predstavu o Bagane, až na to, že katedrály vymeníme za pagody. Napriek tomu, že Bagan v roku 1975 postihlo silné zemetrasenie a mnoho chrámov bolo zničených, odhaduje sa, že ich stále stojí cez 2200, spolu so zničenými pagodami, z ktorých ostali hromady tehál, by ich počet presiahol 4000. Atmosféra pri východe či západe slnka z niektorej zo stúp, ktoré poskytujú nádherný výhľad, sa slovami nedá opísať.

Ak by som naše zážitky z tejto cesty mala zhrnúť, povedala by som to veľmi jednoducho.

Barmu treba zažiť.





Autor (zdroj): Ing. Alena + Martin Sojkovci