20.7.2023 11:02:59
Súťaž k 170. výročiu ŽP a.s.: V období druhej svetovej vojny [4]


Sto sedemdesiat rokov existencie zaraďuje podbrezovské železiarne medzi najstaršie firmy na Slovensku. Prešli 19., 20. a ocitli sa v 21. storočí. Počas tohto obdobia sa vystriedali roky úspechov i neúspechov, niekoľkých svetových hospodárskych kríz, dvoch svetových vojen a štyroch zmien štátneho usporiadania – od monarchie až po demokraciu. Významné udalosti zásadnou mierou ovplyvňovali aj vnútorné dianie. Železiarne sa v ich priebehu menili, zdokonaľovali, rozširovali a nakoniec transformovali na mini hutu.

V období druhej svetovej vojny
Dňa 27. septembra 1938 získala Československá zbrojovka, a.s., Brno 51 percentný podiel akcií podbrezových železiarní. V čele novovytvorenej spoločnosti (Podbrezová, banská a hutná a.s., Praha) bola správna rada so zastúpením oboch majiteľov. Ríšsky koncern Hermann Göring Weke, ktorý sa zmocnil ťažkého priemyslu v Československu, pohltil aj Zbrojovku a s ňou podbrezovské železiarne. Na základe dohody, v rámci využitia „vojnohospodárskych podnikov“, odovzdal Slovenský štát 30. januára 1940 Nemecku dvadsaťpäť závodov na výrobu zbraní a streliva. Podbrezovské železiarne boli predané firme Reichswerke Aktiengeselischaft fűr Waffen Maschinenbau Hermann Göring Werke so sídlom v Berlíne len za 70 miliónov korún, na desaťročné splátky bezúročne aj s kutacím právom takmer na celom Slovensku, s platnosťou od 1. januára 1941. Nakoľko predaj nevyriešil základné prevádzkové problémy železiarní, zišlo sa 9. júla 1941 v hoteli Carlton v Bratislave valné zhromaždenie novej účastinnej spoločnosti, ktorá neskôr niesla slovenský názov: Železiarne Podbrezová, úč. spol., a nemecký názov Eisenwerke Podbrezová A.G., so sídlom v Bratislave.
Počas štyroch rokov došlo k zmene výrobného programu, ktorý bol orientovaný na zbrojnú výrobu – valcovali hrubé plechy, široké železo, profilovú a betonársku oceľ (Roxor), v Hronci sa zo smaltovanej výroby prešlo na výrobu rôznych liatych súčiastok na tanky a delá. Koncom januára 1943 bola spustená do prevádzky prestavaná vysoká pec v Tisovci. Hoci bol v Podbrezovej od roku 1939 vojenský priemyselný dozor, bolo šťastím, že jeho správou bol poverený ako prednosta kpt. A. Weinhold, odporca fašistického režimu, ktorý zachránil veľa mladých robotníkov pred nástupom na vojenskú službu, ich odveleniu na front alebo pred postihom za diverznú činnosť v závode. Štyri mesiace pred vypuknutím SNP bol však z Podbrezovej odvelený.

Slovenské národné povstanie a oslobodenie
Tri dni pred vypuknutím SNP opustilo nemecké vedenie podbrezovský závod (vrátilo sa na krátky čas na sklonku roka s cieľom - zabezpečiť odvoz výrobného zariadenia, pracovných nástrojov a surovín). Kmeňoví zamestnanci závodu, po vyhlásení SNP 29. augusta 1944, po stovkách vstupovali do radov slovenskej povstaleckej armády a k partizánom. V závodnom hoteli sa 15. októbra uskutočnila Podbrezovská konferencia, na ktorej 164 zástupcov odborových zväzov a asociácií utvorilo jednotné Revolučné odborové hnutie (v deväťdesiatych rokoch opäť rozčlenené na rôzne zväzy a asociácie).
Vojnové operácie v roku 1945 trvali v okolí Podbrezovej a v priestoroch závodu sedem týždňov. Prevádzkové budovy boli deštruované, zamínované a niektoré úplne zničené, vnútrozávodná doprava – bez strojného parku, bola nečinná. Škody predstavovali 224 420 048 Kčs, avšak nevyčísliteľné boli škody na životoch zamestnancov, veď na frontoch 2. svetovej vojny a v povstaní padlo 97 podbrezovských robotníkov a úradníkov.

Obnova závodu
Po oslobodení Podbrezovej (21. marca 1945), sa začalo s obnovou závodu. Povereníctvo SNR uvalilo 13. júla na závod národnú správu, ktorá trvala do konca roka. Národným správcom bol Dr. Vladimír Langer a 1. januára 1946 bol závod premenovaný na Stredoslovenské železiarne, národný podnik, Podbrezová. V prvom roku bolo na obnovu vynaložených 31,5 mil. korún a do konca roka 1947 vzrástli na 95 miliónov. Počet zamestnancov po vojne klesol zo 4 855 na 3 491 (z toho bolo 941 remeselníkov, 869 zaučených a 1 285 pomocných robotníkov, 91 učňov, 19 inžinierov, 127 technikov a stredoškolákov, 32 ostatných technikov, 169 administratívnych úradníkov a 49 úradníčok).
Rekonštrukcia podbrezovských železiarní neznamenala len obnovu základného závodu v Podbrezovej, ale aj všetkých jeho výrobných objektov – na Chvatimechu, Piesku, Tisovci (pec bola opäť zapálená 19. apríla 1947). Dokončená bola prestavba generátorovej stanice, šrotového poľa a preložky štátnej cesty. V auguste 1949 boli železiarne premenované na Švermove železiarne.
V období industrializácie Slovenska začali v Piesku s výrobou drevoobrábacích a kovoobrábacích strojov. Výroba mostov a oceľových konštrukcií bola presunutá do Brezna (v apríli 1947 začali železiarne stavať neskôr známu Mostáreň Brezno), v tomto období sa začalo aj s výstavbou nových hál na výrobu oceľových konštrukcií v Závadke nad Hronom a novej zlievarne v Hronci. Od existujúceho hutnícko-strojárskeho kombinátu (združoval závody Podbrezovej, Tisovca, Hronca, Brezna, Závadky, Piesku a české podniky v Kostelci nad Orlicí, v Týništi nad Orlicí a v Brne – Slatine) sa v päťdesiatych rokoch odčlenili tri české podniku a z ostatných sa na Slovensku vytvorili samostatné – národné podniky.
V roku 1958 bola v podbrezovských železiarňach otvorená nová prevádzkareň zvarovňa rúr veľkých priemerov s priamym švíkom, ktorej súčasťou bola povrchová antikorózna úprava rúr asfaltovaním a impregnovanou sklenou rohožou.
Vedľa nemocnice bola vybudovaná 100 kV rozvodňa, ktorou bol podnik napojený na verejný energetický systém. Zásadnejšia prestavba a modernizácia oceliarne začala postavením východnej, západnej a strednej časti haly, sprevádzkovaná bola štyridsaťtonová SM - pec č. 1, pribudla ďalšia v roku 1954 a treťou bola prestavaná pec na 30 tonovú. Na mieste SM - pec č. 4 a odlievacej haly bola postavená nová elektrooceliareň s dvoma elektrickými tridsaťtonovými pecami (A, B). V roku 1958 bola postavená tretia 40 tonová pec (č.2).

Spracovala Viera Kúkolová z podkladov HM ŽP



    Otázka 4. kola:

    Kedy a kde sa uskutočnilo valné zhromaždenie novej účastinnej spoločnosti Železiarne Podbrezová?

    Odpovede zasielajte do desiatich dní od vydania tohto čísla do redakcie novín,
    s uvedením správnej odpovede:


    Odpoveď: .....................................................................................

    Meno a priezvisko: .........................................................................

    Prevádzkareň, útvar: ......................................................................

Pohľad na podbrezovské železiarne v r. 1940.
Foto: archív HM ŽP





Autor (zdroj): Viera Kúkolová