Tradičný deň otvorených dverí prilákal v sobotu 12. mája do Hutníckeho múzea Železiarní Podbrezová vyše tridsať návštevníkov. Najmladším účastníkom bol päťročný Andrejko, ktorý sa veľmi živo zaujímal o všetko, čo v expozícii videl, veď podbrezovské železiarne sú úzko späté s ich rodinou. Pracoval tu prastarý, starý otec, stará mama, tety a strýkovia, aj otec tu našiel svoje uplatnenie. Pravidelnými návštevníkmi dňa, kedy si možno pripomenúť našu históriu prehliadkou troch expozícií, sú bývalí zamestnanci, ktorí si prichádzajú k nám zaspomínať na produktívne roky, ktoré prežili v železiarňach, ale prišli aj takí, ktorých so železiarňami síce nič nespája, boli však zvedaví na históriu najväčšej firmy v regióne.

Ivan NEMSILA, dôchodca - Hoci som odpracoval vo fabrike štyridsať rokov (stále v údržbe), veru som v múzeu prvýkrát. Už viackrát som sa sem chystal, nikdy mi to nevyšlo a tak ma už teraz zvedavosť sem dohnala. Je to tu pekné, je na čo pozerať a ja si môžem pospomínať na miesta, ktoré mi pripomínajú moje roky prežité v železiarňach.

Ivan LONGAUER, dôchodca - Ja som tiež dlhoročný pracovník železiarní. Veru aj ja som tu prežil štyridsať rokov. Ja som už raz v múzeu bol, bolo to asi pred piatimi rokmi, ale vidím, že tu pribudli nové panely, ktoré som ešte nevidel. Je dobre, že si takto môžeme raz za rok pospomínať na staré časy.

Andrejko BALCO, 5- ročný - Starký a starká povedali, že sa ideme pozrieť do tej veľkej fabriky, kde oni robili a kde robí aj môj ocko. Páči sa mi tu všetko, ale najviac sa mi páčilo ako vážia autá pri múzeu. Asi prídem aj ja raz sem pracovať.

Oľga STRMEŇOVÁ, Brezno - Priznám sa, veľakrát sme sa sem chystali, ale ešte nikdy neboli. Ja som kedysi začínala na kontiliatí. S manželom sme sa sem prišli pozrieť najmä preto, aby sme zaspomínali na staré časy. V priestoroch, kde sa nachádza múzeum, sme voľakedy tancovali, chodili do kina... Som rada, že organizujete tento deň, keďže múzeum je za bránou. Ďakujem vám, že sme sem mohli prísť a som veľmi rada, že som tu stretla aj starých známych.

Ján STRMEŇ, Brezno - Priznám sa, šiel som sem kvôli manželke, ale teraz nebanujem. Pospomínali sme na mladosť, na kultúru, na výbornú hudbu, ktorá hrávala v estrádnej sále na zábavách a plesoch, na časy Silvestrov v tejto miestnosti. A dozvedeli sme sa aj niekoľko zaujímavostí z dejín, o ktorých sme nevedeli.

Martin KONIAR, Podbrezová - Ja som začínal na učňovské v Slovenskej Ľupči na hrade v roku 1952 a tak aj ja patrím už medzi pamätníkov. Veľakrát som si chcel ísť pozrieť túto expozíciu, priznám sa, som tu prvýkrát a som rád, že som tu bol.

Foto: V. Kúkolová





Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová