Dvadsať úspešných rokov

Prvého mája sme si pripomenuli dvadsať rokov od vzniku akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová a predsedu predstavenstva Ing. Vladimíra Sotáka sme sa opýtali: Ako vnímate uplynulých dvadsať rokov. Naplnili sa vaše očakávania? - Dvadsať - dvadsať päť rokov sa v živote považuje za obdobie jednej generácie. Človek vyštuduje a začlení sa do života. Dvadsať rokov v živote jednej spoločnosti je takisto významnou etapou, v ktorej sa dá urobiť buď veľmi veľa, alebo nič. Ak sa obzrieme späť, Železiarne Podbrezová si v tomto roku pripomínajú 172. výročie existencie, nepochybne patria medzi najstaršie spoločnosti v strednej Európe a takmer v každom dejinnom období zastávali pozíciu lídra vo svojom odbore. My starší si pamätáme na transformáciu spoločnosti, aj prípravy politikov na privatizáciu. Hutnícky priemysel bol na základe rozhodnutia federálnej vlády zaradený medzi neperspektívne odvetvia. Politici zastávali názor, že krajina môže byť bohatá len vtedy, ak zlikviduje prvovýrobu. Slovensko bolo krajinou s veľmi silnou prvovýrobou, vďaka tomu – či sa to niekomu páči alebo nie - že po roku 1948 vyrástlo množstvo fabrík v rôznych priemyselných odvetviach s prvovýrobou a finálna výroba bola sústreďovaná v Českej republike.

Vedeniu spoločnosti ( v tom čase už Ing. Vladimír Soták tvoril súčasť vedenia -pozn. redakcie) sa naskytli dve možnosti. Buď vstúpiť do privatizácie a podstúpiť zásadnú zmenu alebo nestranne sa prizerať, ostať štátnou spoločnosťou, ktorú politici aj tak zdecimujú a rozpredajú. Veľmi sme zvažovali pre a proti. Rozhodovanie to bolo ťažké, ale jednoznačným záverom ako zachrániť fabriku pred jej predajom bolo vstúpiť do kupónovej privatizácie. Prihlásili sme sa do prvej vlny privatizácie a aj dnes musíme poďakovať vtedajšiemu predsedovi vlády Jánovi Čarnogurskému, že Železiarne Podbrezová boli poslednou spoločnosťou, ktorá bola zaradená do prvej vlny kupónovej privatizácie. Svojim zamestnancom sme v tom čase odporúčali kupovať akcie Investičného fondu Horehronie. Nemohli sme predpokladať, že kôl privatizácie bude až päť a v tom poslednom môžu získať omnoho viac ako v prvom. Pamätám si aj na obdobie, keď mali zamestnanci možnosť kupovať akcie prostredníctvom CPA za ceny, ktoré sme my zaplatili na trhu cenných papierov.
Nebyť nášho rozhodnutia vstúpiť do kupónovej privatizácie, mali by dnes Železiarne Podbrezová úplne iný osud. Stačí sa pozrieť na okolité bývalé fabriky, čo z nich zostalo? Strojárne Piesok, Mostáreň Brezno, Sigma Závadka, či drevárske podniky...a tak môžeme vymenúvať závody od východného Slovenska až po Bratislavu. V minulosti existovala priemyselná mapa Slovenska, dnes by aj mladí zaplakali, keby takú mapu niekto aktualizoval. Na Slovensku bolo zlikvidované všetko čo bolo dobré, čo bolo vybudované. Som veľmi rád, že nám sa podarilo v období, keď sme ako členovia vedenia zažívali posmech, že bojujeme o železiarne, hutnícku fabriku, ktorá nemá šance na existenciu, podbrezovské železiarne zachrániť.
Všetky zarobené peniaze sme vkladali do nákupu akcií. Dnes vedenie ovláda ich majoritný balík, vďaka čomu nie sme závislí na radách, ako riadiť spoločnosť od tých, ktorí nikdy nič neriadili, ale boli pripravení čokoľvek ukradnúť, rozbiť, zničiť a hlavne znevážiť.
Vyhlásenie analytika v januárovej televíznej diskusii: ...“pri hodnotení 1800 spoločností na Slovensku, ktoré prešli privatizáciou, sa iba tri prepracovali do pozície lídra vo svojej oblasti na európskych i svetových trhoch, hovorí za všetko.
Cesta k úspechu však nebola jednoduchá. Ťažké časy boja o prežitie neušetrili ani podbrezovské železiarne, aj napriek tomu sme pokračovali v stratégii budovania uzatvoreného výrobného cyklu. Finančná situácia v začiatkoch našej akciovej spoločnosti bola zlá, borili sme sa v červených číslach. Zlom nastal po mimoriadnom valnom zhromaždení v roku 1994 (predsedom predstavenstva sa stal Ing. Vladimír Soták – pozn. redakcie). Už v druhej polovici roka sme zaznamenali zlepšenie a postupne spoločnosť začala hospodáriť so ziskom. Predstavenstvo vypracovalo revitalizačný program spoločnosti a vďaka uvedeniu ozdravovacieho programu do života sme získali finančné prostriedky od vtedajšej Slovenskej sporiteľne. Naša filozofia bola založená na jednoduchom princípe „dobrého hospodára“. Najprv musíme poplatiť dlhy nahromadené od roku 1993 a tak prvé zarobené peniaze šli na tento účel. Druhá fáza boli mzdy zamestnancom a dividendy prišli až v tretej etape. Nikdy sme nevyplácali vysoké percento dividend. Veľkú časť zisku až dodnes nechávame na znižovanie podielu cudzích zdrojov na zdrojoch spoločnosti. Za dvadsať rokov si železiarne dokázali udržať výrobu, rozšíriť sortiment výrobkov, modernizovať neustále svoje výrobné prevádzkarne. Každoročne vraciame do spoločnosti prostredníctvom investícií a opráv zhruba 33,3 milióna eur. Za peniaze, ktoré sme zarobili, sme dokázali kúpiť najprv TTS Svinov, aj keď sme ho museli v čase hospodárskej krízy zatvoriť, aby sme udržali výrobu doma. Synergické efekty dosahujeme z kúpy španielskej spoločnosti Transmesa (odber hladkých rúr z Podbrezovej). Kúpili sme výrobné fabriky v Čechách – TS Plzeň, ŽĎAS. Vybudovali sme si vlastnú obchodnú sieť, máme vlastné spoločnosti na výkup kovového odpadu. Investície mimo železiarní sú úspešné a odráža sa to aj na dividendách, ktoré prichádzajú zo všetkých spoločností a ktoré môžeme každoročne zaradiť do finančného plánu.
Dnes možno konštatovať, že svoje podnikanie máme rozložené veľmi zdravo a som presvedčený, že do budúcnosti sa rozvinie aj cestovný ruch na Horehroní. Politici musia raz pochopiť, že to je jedným z dôležitých príjmov do štátneho rozpočtu.
Za dvadsať rokov sme toho dokázali veľa, zatiaľ však ani jedna vláda nebola naklonená tomu, aby nám nejako pomohla. Železiarne Podbrezová každoročne tomuto štátu zaplatia viac ako vyrobia zisku. Mnohým sa to nebude páčiť, ale žiaľ musím konštatovať, že štát nám skôr ubližuje a nebyť toho, že strážime legislatívu, bola by situácia oveľa horšia. Treba veriť, že súčasná vláda zaujme nielen k Železiarňam Podbrezová, ale aj k celému Horehroniu iný postoj.
Máme za sebou dvadsať veľmi zdarných rokov a súčasťou nášho úspechu je nepochybne aj skutočnosť, že žiadna výrobná spoločnosť nedisponuje takou kvalitnou súkromnou školou ako my, nehovoriac o tom, že sme zriadili aj súkromné gymnázium. Spoločnosť tým vytvorila mládeži Horehronia podmienky pre kvalitné vzdelanie a absolventom súkromnej strednej odbornej školy aj doživotné zamestnanie s možnosťou osobného rastu.
Sme jednou z mála spoločností, ktoré majú daňový domicil na Slovensku, nevyviezli sme svoj kapitál do daňových rajov a to všetko len vďaka tomu, že predstavenstvo sa riadi filozofiou dobrých hospodárov.
Pripravujeme sa na investičné a modernizačné akcie v oceliarni. Čaká nás rekonštrukcia kontinuálneho odlievania ocele, chceme postaviť nové vákuovacie, aj odprašovacie zariadenie. Týmito krokmi chceme dosiahnuť, aby aj v budúcnosti naša oceliareň patrila medzi tie najlepšie v Európe.
Všetky oblasti činnosti v akciovej spoločnosti možno hodnotiť veľmi pozitívne. Či budeme hovoriť o výrobe, technických činnostiach, o nákupe materiálu, o finančnom, obchodnom, personálnom a kapitálovom riadení, som presvedčený, že všade pracujú veľmi dobre. Kolektív pracovníkov Železiarní Podbrezová musím hodnotiť ako vyspelý a odborne zdatný, právom užívajúci si pozíciu na európskych a svetových trhoch. Celému pracovnému kolektívu ďakujem a ďakujem kolegom z predstavenstva, že sme toto všetko dosiahli. Som presvedčený, že aj náš štart do budúcnosti je úspešný.
Za obdobie dvoch desiatok rokov vidieť výrazný vplyv Železiarní Podbrezová na životné prostredie v regióne, vďaka našej spoločnosti funguje NsP v Brezne ako jedna z najlepšie hospodáriacich nemocníc, vďaka zarobeným peniazom sme mohli pomôcť takmer všetkým školám v okrese, vďaka nám môžu mladí športovať, rozvíjať kultúru. Nedá sa to hodnotiť inak ako prístup lídra regiónu, a tým Železiarne Podbrezová nesporne sú.
Za všetko, čo sme dosiahli, ďakujem aj obchodným a finančným partnerom a som presvedčený, že aj odberatelia a dodávatelia majú dobrý pocit z toho, že spolupracujú s nami. Ubezpečujem vás, že predstavenstvo bude aj v budúcnosti svoj program, vrátane sociálneho, stavať na princípe, že kvalitne sa dá vyrábať len s dobre pripravenými ľuďmi. Zároveň však musíme rátať aj s tým, že v živote prichádzajú dobré, ale aj horšie časy.










Autor (zdroj): Mgr.Oľga Kleinová