20.7.2023 11:02:24
Tip na víkend: Holíčsky zámok



Ak vás upútala naša reportáž z Baťovho kanála, na spiatočnej ceste môžete vodné atrakcie vymeniť za návštevu historickej pamiatky –Holíčskeho zámku. Súčasný neskorobarokový výzor zámku je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo c.k. rodiny Habsburgovcov. Trojposchodová obytná budova je riešená do tvaru písmena U a obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradného múru a priekopy, za ktorými až do roku 1919 pokračoval rozsiahly ohradený park.
Podľa zistení, najstaršie osídlenie lokality kaštieľa sa datuje od 2. polovice 12. storočia. Doložené je torzami sídliskových objektov na akomsi vyvýšenom výbežku – polostrove, ktorým bola lokalita od východu voľne prístupná. Prírodné danosti využili prví obyvatelia areálu pri budovaní opevnenia.Holíč – Wywar je písomne doložený v roku 1256 v súvislosti s obnovením donácie na Skalicu po tatárskom vpáde. Ďalší písomný údaj sa vzťahuje na vládu Ondreja II. a pochádza z r. 1273, kedy vladár hrad (Ujvár) s majetkami daroval šľachticovi Kemenovi. Holíč bol poslednou zastávkou v Uhorsku na komunikácii vedúcej do Čiech. Jeho význam neklesol ani v nasledujúcich rokoch. V polovici 13. storočia tu bolo založené kráľovská mýtna stanica a podľa ustanovenia Bélu IV. sa stal sídlom jedného obvodu – dištriktu Bratislavského komitátu. Počas bojov Matúša Čáka s Jánom Luxemburským (1315) sa pohraničný hrad dostáva do popredia ako Holicz, alebo ElbaEcclesia. Matúš Čák Trenčiansky vybudoval nový priestranný objekt – obdĺžnikovej, trojpriestorovej dispozície s vybiehajúcou hranolovou vežou v severozápadnom nároží. Išlo o nový typ paláca, nesúvisiaci s opevnením. Stredný – najväčší priestor, bol uzavretý z dvoch užších strán vežami.Palác postavili v jednej stavebnej etape a v polovice 15. st. došlo k jeho rozsiahlej prestavbe. Bola zlikvidovaná najstaršia obytná budova a predgotické opevnenie, vežovitá stavba bola rozobraná po základy a k západnému múru veže a severnému múru paláca z 14. st. pristavili ďalších pätnásť metrov široký palác, zabudovaný dodnes v západnom krídle kaštieľa, neskôr rozšíreného o priečelie. V období renesancie neskorogotické opevnenie vymenili za protiturecké hviezdicové opevnenie, pospájané kazematami s vonkajšou i vnútornou priekopou. Podpivničili takmer celé nádvorie a k vonkajšiemu opevneniu situovali hospodárske budovy. Dobudovaním severného a rozšírením západného traktu kaštieľa bola prestavba v roku 1678 dokončená. V roku 1736 sa Holíč opäť stal majetkom cisárskej rodiny, ktorá ho prebudovala na trojkrídlový barokový kaštieľ. Výsledok zaraďuje zámok medzi vrcholné barokové diela na území Slovenska. Monumentalita objektu, jeho architektonická koncepcia a historické reálie boli dôvodom na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.




Autor (zdroj): Ľ. Lacuška