V roku 1878 nafotografoval EadweardMuybridge sériu statických fotografií s použitím 24 fotoaparátov. Usporiadaním obrázkov v slede za sebou vytvoril koncepciu „pohyblivých obrázkov“ vo filme. Stal sa tak priekopníkom kinematografie, najobľúbenejšej zábavy 20. storočia. Thomas Alva Edison sa ujal nápadu zostrojiť prístroj, ktorý umožňoval 90 - sekundové premietanie pohyblivých obrázkov. Mohol ich sledovať len jeden človek cez hľadáčik. Francúzski bratia Lumierovci posunuli vývoj o krok dopredu zostrojením prístroja, ktorý umožnil nasnímať zábery na celuloidový pás a zároveň ich užasnutým divákom premietať na bielu stenu. S vynálezom kinematografu a prvými verejnými filmovými predstaveniami v Európe sa vyvinul aj pojem kino. V novembri 1895 sa konalo prvé verejné filmové predstavenie v berlínskom Wintergarden, kde bratia Skladanowsky ukázali niekoľko krátkych nemých filmov pomocou prístroja Bioscope. Toto predstavenie je považované za prvé komerčné v dejinách kina v Európe. Vo Francúzsku sa konalo prvé verejné predstavenie v salóne India v Grand Café v Paríži 25. decembra 1895, kde bratia Lumiérovci predviedli pomocou kinematografu niekoľko krátkych nemých filmov.

Sedemnásť rokov od prvého predstavenia kina, v októbri roku 1912 bolo už kino aj v Podbrezovej (kinosála sa nachádzala v miestnosti terajšej expozície hutníckeho múzea). Raz do týždňa - v nedeľu premietali nemé filmy s nemeckými titulkami. Titulky boli písané na páse pauzáku, z ktorého boli premietané na biely pás pod obrazom. V istom dejinnom období premietania záležalo len na premietačovi, či dokázal vycítiť dej filmu a správne posúval text. Pri premietaní nemých filmov dostali príležitosť aj ďalší umelci, ktorí mohli dotvárať dej filmu – tamburášsky zbor počas premietania hral. Keďže titulky boli v nemčine, zo strany kontrolórov (už aj vtedy existovali) boli výhrady a tak začal dej filmu komentovať rozprávač. V roku 1927 už v Podbrezovej premietali dvakrát v týždni. Deti školského veku mohli chodiť do kina zadarmo. V roku 1930 až 1934 bolo podbrezovské kino zrekonštruované na zvukové zariadenie. V roku 1935 boli premietané v Podbrezovej prvé zvukové filmy. O rok nato videli diváci v Podbrezovej populárny zvukový film českej filmovej spoločnosti„Jánošík“.
Prechodom na zvukový film, čo si vyžiadalo pomerne vysoké náklady, poklesol počet kín na Slovensku. Ak v roku 1923 bolo 106 kín, v roku 1930 ich bolo 210 a v roku1939 počet poklesol na 153 kín.

V roku 1964 sa začali premietať v Podbrezovej širokouhlé predstavenia na futbalovom štadióne a vyvolalo to v okolí veľký ohlas. Bolo to v čase zrodu Mayoviek a na štadión prichádzali húfy návštevníkov kina z celého Horehronia.

Švermove železiarne otvorili v roku 1974 nový dom kultúry, súčasťou ktorého bola aj kinosála s výbornou akustikou. Kino bolo vybavené klasickým zariadením na širokouhlý, ale i panoramatický formát. V tom čase to bolo na Slovensku devätnáste panoramatické kino. Štatistiky zaznamenali v tých rokoch boom v návštevnosti.Podbrezovské kino ročne dosahovalo návštevnosť okolo 40 tisíc divákov. Vývoj však napredoval, prišli na rad videá a videopožičovne, čo prinieslo pokles záujmu o kino. Postupne návštevnosť tak klesala, že v apríli roku 2008 bolo kino Domu kultúry v Podbrezovej zatvorené.

Doba digitalizácie súčasných filmov je vo svete síce úžasným krokom vpred, no má na svedomí postupný zánik väčšiny malých kín na Slovensku, ktoré nie sú schopné do novej technológie investovať.A tak zostáva len nostalgicky spomínať na nezabudnuteľnú atmosféru, ktorú vytvárali.

Autor (zdroj): Mgr. Oľga. Kleinová