20.7.2023 11:01:23
S priamym účastníkom Zimných olympijských hier mládeže v Innsbrucku

Biatlon má v krvi

V hlavnom meste rakúskej spolkovej krajiny Tirolsko v Innsbrucku sa 13. – 22. januára 2012 uskutočnili I. zimné olympijské hry mládeže, v ktorých viac ako tisíc - pätnásť až osemnásť ročných - športovcov súťažilo v štrnástich disciplínach. Miestenku v slovenskej výprave biatlonistov si vybojoval aj študent druhého ročníka Súkromného gymnázia ŽP Ondrej Kosztolányi, ktorý nám priblížil atmosféru podujatia.

Ako prebiehali prvé dni v olympijskom centre?

- Do Innsbruku sme prišli už 9. januára, aby sme sa stihli aklimatizovať a pripraviť na zápolenia. Ubytovali nás v novej olympijskej dedinke v centre mesta, v apartmánových bytoch, ktoré po skončení olympiády budú slúžiť jeho občanom. Biatlonisti sa pripravovali v Seefelde, na tratiach verejnosti dobre známych z predchádzajúcich zimných olympiád, kde vybudovali novú strelnicu.
Atmosféra celého podujatia bola nielen pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Úžasný bol úvodný ceremoniál, pri ktorom nechýbal olympijský oheň (zapálený a dovezený do Rakúska pre naše hry z gréckej metropoly -Atén). Otvorenie sa uskutočnilo neďaleko centra mesta – v Bergiselli a predstavili sa v ňom športovci zo všetkých sedemnástich zúčastnených krajín. Každý deň sme sa stretávali s maskotom hier– kamzíkom Yoggl. Rozlúčkový ceremoniál sa uskutočnil 22. januára a na druhý deň sme cestovali domov. Bol som rád, že poznám všetkým členov slovenskej biatlonovej výpravy (Marek Matiaško z Dukly, Iva Fialková z Osrblia a Nina Lapinová z Dukly), s ktorými súperím na domácich tratiach. Partia sme boli vynikajúca, vedeli sme sa v správnom čase povzbudiť.

Štartoval si v rýchlostných a stíhacích pretekoch. Bol si spokojný s výkonom?
- ZOH mládeže boli pre mňa vyvrcholením doterajšieho snaženia a samozrejme, že som mal väčšie ambície. Nesplnili sa, sklamaním bolo moje umiestnenie (41. miesto) vo vytrvalostných pretekoch, pod čo sa podpísala psychická nepohoda a zlá streľba v ľahu. V druhom štarte – v stíhacích pretekoch som už poznal lepšie trať, ale i súperov, išiel som istejšie, čomu zodpovedalo lepšie umiestnenie. Hoci som s dosiahnutými výsledkami nebol veľmi spokojný, hry boli pre mňa obrovskou skúsenosťou. Boli mojou premiérou na svetovej biatlonovej scéne, s neznámymi súpermi mojej kategórie, čo mi zväzovalo ruky. Poučil som sa a dúfam, že keď sa s týmito súpermi stretnem v budúcnosti na iných tratiach, lepšie dokážem presadiť svoje prednosti a vydať zo seba maximum.

Ondrej, prezradíš nám niečo aj z tvojich začiatkov?
- Pochádzam z Vyhní a od malička som sa venoval viacerým športom – stolnému tenisu, futbalu, basketbalu, ale najviac ma oslovoval biatlon. Možno aj preto, že mama bola aktívna pretekárka, otec futbalový brankár a športový funkcionár.

Venovali sa mi od malička, priviedli ma k biatlonu a ako päťročný som vstúpil do biatlonového klubu u nás doma. Mojim prvým trénerom, okrem otca, bol Igor Luptovský.
Neskoršie, pri výbere stredoškolského štúdia som sa zameral hlavne na školu, ktorá by mi umožnila nielen vzdelanie, ale aj športový rast. Vybral som si Súkromné gymnázium ŽP aj preto, že je tu Centrum olympijskej prípravy mládeže pre biatlon a spĺňa všetky moje predstavy. Možno k rozhodnutiu prispel aj fakt, že sa nachádza v blízkosti jediného biatlonového areálu na Slovensku. Z dnešného pohľadu som rád, že som sa takto rozhodol a dôkazom je nielen účasť na ZOHM. V súčasnosti sa už pripravujem na ďalšie významné podujatia - YOWF (Youth Olimpic Winter Festival) Mladý olympijský zimný festival, ktorý sa uskutoční v roku 2013 v Brasove (Rumunsko). Bude to ďalšia významná udalosť pre mladých biatlonistov po ZOHM a urobím všetko preto, aby som na festival nominoval.






Autor (zdroj): Viera Kúkolová