20.7.2023 11:02:16
Už naši predkovia vedeli, že PÔST MÁ SVOJE DÔVODY A VÝHODY


Dni hojnosti a veselosti (fašiangové dni, ktoré sa začali na Troch kráľov) vystriedal štyridsaťdňový pôst, ktorý zavŕšia veľkonočné sviatky.

Význam Fašiangov, Turíc a Veľkej noci sa z nášho povedomia ako taký pomaly vytráca. V mestách a veľkomestách fašiangové obdobie premenovali honosnejšie na „plesovú sezónu,“ no v niektorých dedinách si ešte aj dnes radi pripomínajú tradície našich dedov a pradedov. Fašiangy delili zimu od jari a preto sa vyznačovali aj hodovaním, ktorým si naši predkovia zabezpečovali dostatok síl do mrazivých dní. Najobľúbenejšie boli zabíjačky,
ponúkajúce okrem zábavy chutné klobásky, slaninku a iné dobroty. Čas veselia, končiaci pochovávaním basy, vystriedalo striedmejšie obdobie – štyridsaťdňový pôst. Bol zavedený už v apoštolskej dobe na začiatku 4. storočia a následne ho začali zachovávať všetci kresťania. Porušenie pôstu sa trestalo - napr. v Poľsku vytrhaním zubov, cisár Karol Veľký ho nariadil trestať sťatím a až v roku 1969 Pavol VI. upravil cirkevné nariadenia týkajúce sa pôstu. Podľa tejto apoštolskej konštitúcie veriaci starší ako štrnásť rokov sa až do svojej smrti musia zdržovať od mäsa vo všetky piatky. Všetci dospelí veriaci sa do dovŕšenia päťdesiateho deviateho roku svojho života musia postiť na Popolcovú stredu a na Veľký piatok. Pôstny poriadok nikoho neviazal v prípade, ak by bolo vážne ohrozené jeho zdravie alebo spôsobilosť pracovať. Oficiálne sa tak ustúpilo od dodržiavania bezmäsového pôstu, napriek tomu staršie generácie u nás dodnes zachovávajú značný počet pôvodných pôstnych ustanovení, postia sa aj na Štedrú večeru, Bielu sobotu a každý piatok v týždni. Štyridsaťdňový pôst začína Popolcovou stredou – stredou v siedmom týždni pred Veľkou nocou (medzi 4. februárom a 11. marcom).
Počas pôstu sa zakazovala konzumácia mäsa z teplokrvných zvierat a pôvodne aj iných potravín, ktoré z nich pochádzali, teda aj mliečnych produktov a vajec. Východná ortodoxná cirkev zakazuje jedenie mlieka, syra a vajec dodnes, počas veľkých pôstov aj konzumáciu olivového oleja (kedysi sa lisoval cez žalúdok zvierat a bol teda znečistený). Dodržiavanie pôstu malo nielen duchovný, ale aj racionálny a zdravotný význam – zásoby vydržali dlhšie, obsah stravy sa striedal, pôstom sa telo pripravilo na blížiace sa sviatky, ktoré boli spojené s hostinami.
Z dostupných prameňov sa dozvedáme, že kedysi bývali pôsty také prísne a dôsledné, že doma sa používal aj iný riad na varenie a jedenie (napr. hrnce na mastné jedlo sa riadne umyli a zaniesli na pôjd). Varilo sa v hlinených hrncoch a aj lyžičky sa zamieňali za drevené. Prevládali rôzne povery – napr. kto by na Popolcovú stredu jedol mäso, nemal by zdravý dobytok, symbolicky sa v čase pôstu, najmä na Škaredú stredu jedli rezance a šúľance, ktoré mali byť predzvesťou budúcich dlhých a plných klasov na poli, kaša z prosa alebo jedlá zo šošovice mali zase priniesť hojnosť peňazí. Na Veľký piatok si dievčatá na Horehroní zvykli umývať vlasy, aby im narástli dlhé...
Jedálniček našich predkov bol veľmi jednoduchý a pôstna strava ho ešte viac obmedzila a zjednodušila. Piekol sa chlieb a placky, varili sa hlavne polievky, múčne a obilné kaše, prívarky zo strukovín, kapusty, zemiakov a cestoviny. Okrem polievok z obilnín, kapusty, strukovín, cesnaku, sušených húb, sa na polievky s mliekom a zásmažkou využívali v chlebovej peci usušené hrušky, slivky alebo jablká. V čase pôstu sa varil kyseľ (kyselica), ktorého základom bol zákvas pripravený vykvasením ovsenej múky alebo šrotu, podávaný s varenými zemiakmi alebo fazuľou. Studený sa pil aj ako osviežujúci nápoj. Bravčovú slaninu a masť pri príprave a dochucovaní jedál vystriedali rastlinné oleje z ľanu, konope, slnečnice alebo maslo. Pôstnou stravou z mäsa boli aj ryby, žaby a raky, nakoľko mali tzv. studenú krv. Ešte na začiatku 20. storočia sa žaby bežne chytali v stojatých vodách riek a najlepšie mäso mali do Jozefa, či do prvého hrmenia.
Múdrosť našich predkov nás presviedča, že štyridsaťdňový prísny pôst pre nich znamenal prirodzený odpočinok od mäsitej stravy a celkovú očistu organizmu. A to by prospelo mnohým z nás aj dnes.




Autor (zdroj): Internet