20.7.2023 11:01:56
S predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Ing. Vladimírom Sotákom


S predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Ing. Vladimírom Sotákom

„Tie výsledky boli dosiahnuté vďaka dobrej spolupráci“




Do funkcie predsedu Predstavenstva a generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová ste nastúpili 11. júla 1994, v čase, keď sa spoločnosť zmietala v červených číslach a zaznamenávala pol miliardovú stratu. Naokolo likvidovali dovtedy významné fabriky. Boli obrovské problémy so zabezpečením vstupov a v konečnom dôsledku, trhy boli rozpadnuté. Neprešiel ani rok a spoločnosť sa pod vašim vedením pozviechala. Ako spomínate na toto obdobie?

-Keď sa v myšlienkach vrátim späť, nedá mi, aby som si nepremietol okamih ešte z roku 1990, kedy bolo vypísané výberové konanie na funkciu generálneho riaditeľa vtedajšieho štátneho podniku Švermove železiarne. Prihlásil som sa a po absolvovaní psychotestov som bol z výberového konania vylúčený s odôvodnením, že mi chýba šesť mesiacov praxe v riadiacich funkciách. Ja som vtedy bol už členom vedenia, mal som najviac

kontaktov s vtedajším riadiacim tímom, nepochybne zo všetkých uchádzačov najviac skúseností a preto mám pocit, že to bolo nefér. Tí, ktorí o tom vtedy rozhodovali, si môžu dnes spytovať svedomie. Vystavili totiž fabriku veľkému riziku, z ktorého vyplynula obrovská strata. A nielen to. Keď som nastúpil do funkcie, vzťahy s dodávateľmi boli rozbité a v konečnom dôsledku bol o železiarňach vytvorený obraz neperspektívnej firmy. Môj nástup na tento post sprevádzali veľké diskusie zo strany vtedajších akcionárov, potešením pre mňa bolo, že ma podporili moji kolegovia. Spolu sme zatiaľ prežili dvadsať rokov a som presvedčený, že boli a ešte aj ďalšie budú úspešné. Dnes sú Železiarne Podbrezová spoločnosťou, ktorá patrí medzi TOP exportérov SR, v mnohých oblastiach môžu byť príkladom a vzorom pre všetkých zamestnávateľov nielen na Slovensku. Ak sa vrátime k hodnoteniu uplynulých dvadsiatich rokov je nesporné, že náš úspech vždy bol, a aj je, založený na veľmi dobrej spolupráci medzi členmi vrcholového vedenia a stredného manažmentu. Na základe konzultácií so švajčiarskou poradenskou spoločnosťou J. P. Calmes Consultans sme boli nepochybne prví na Slovensku, čo si samostatne vypracovali program revitalizácie spoločnosti a výsledkom jeho realizácie bol ten veľmi rýchly prechod do kladného výsledku hospodárenia. Hneď sme si vytýčili cieľ vyrovnať si záväzky voči hlavným dodávateľom vstupov (boli nimi vtedy Nová huť Ostrava a Vítkovice a.s.). Našou druhou úlohou bolo riešenie mzdovej politiky pre zamestnancov a akcionári ostali na konci reťazca.

Aktívne ste sa podieľali na výstavbe a modernizácii železiarní už v čase budovania uzatvoreného výrobného cyklu a jeho zavŕšenia spustením 60 -tonovej pece do prevádzky. Odvtedy spoločnosť prežila aj menej úspešné obdobia, krízy, no napriek tomu, ročne investovala do modernizácie milióny a každú prekážku vyriešila.

-Nikdy sme zásadným spôsobom neobmedzovali financie na bežné, stredné a generálne opravy a vždy sme sa starali o to, aby sme zrealizovali investície, ktoré potrebujeme, aby sme si udržali konkurencieschopnosť. Mali sme šťastie, že sa nám podarilo postaviť šesťdesiattonovú elektrickú oblúkovú pec. Aj tá už za osemnásť rokov prešla mnohými modernizačnými krokmi, až po vybudovanie nového zariadenia plynulého odlievania ocele, ktoré sme vlani dali do prevádzky. Dnes môžeme konštatovať, že sme producentom vysokokvalitnej ocele, ktorá je základom prosperity Železiarní Podbrezová. Životaschopnosť našej spoločnosti sa potvrdila hlavne pri riešení krízových situácií, ktoré prichádzali zvonku a my sme vždy včas dokázali na ne reagovať.

Železiarne sú žiaľ jediným väčším zamestnávateľom na Horehroní, hoci poskytujú prácu aj ďalším stovkám zamestnancov iných firiem, to všetko nestačí na posilnenie kúpnej sily obyvateľstva.

- Železiarne Podbrezová sú jednou z mála spoločností, ktoré v kupónovej privatizácii neboli vykradnuté, tak ako sa to udialo v celom priereze priemyslu od Zemplína až po Záhorie. Keby nebol stihol podobný osud aj spoločnosti ako Strojáreň Piesok, Mostáreň Brezno, Sigmu Závadka, Smrečinu, atď, kúpna sila na Horehroní by bola iná.

Úspešné roky sa striedali s krízovými a aj napriek tomu sa za to obdobie nikdy nestalo, že by zamestnanci Železiarní Podbrezová ako jedna z mála spoločností, nedostali výplatu.

-Áno, viem si však predstaviť aj vyšší priemerný zárobok našich zamestnancov, žiaľ, z peňazí, ktoré zarobíme, odvádzame do štátnej kasy veľmi vysoké percento. V slovenskom priemysle je totiž zamestnaných iba 500 tisíc ľudí, ďalších 700 tisíc je v službách, a tak 1,2 milióna ľudí musí zarábať na ďalších 4,3 milióna obyvateľov. Aj napriek tomu predstavenstvo robí všetko pre to, aby sme každý rok mohli vyplatiť zamestnancom aj sľúbené peniaze navyše. Svedčí o tom napríklad situácia z vlaňajška, kedy sme mali prevádzkový výsledok hospodárenia záporný, ale potrebné finančné prostriedky pre vyplatenie vianočnej a dovolenkovej mzdy sme získali z našich dcérskych spoločností.

Na začiatku ste v predstavenstve prijali novú stratégiu a spoločnosť sa rokmi kapitálovo rozrástla.

-V dobrých rokoch železiarne dosiahli maximálne zisky a my sme mohli vďaka svojim skúsenostiam kapitálovo vstúpiť do spoločností ako je ŽĎAS,TS Plzeň, svojho času TTS Svinov v Česku, Transmessa v Španielsku, Žiaromat Kalinovo na Slovensku, vrátane spoločností, ktoré nám dodávajú oceľový šrot. Železiarne Podbrezová ako ŽP GROUP vďaka týmto aktivitám dnes zamestnávajú viac ako 7 tisíc ľudí a patria medzi kapitálovo silné spoločnosti. Náš biznis je založený na troch pilieroch – výrobe rúr, ťažkom strojárstve a cestovnom ruchu. Vďaka tomu môžeme využívať synergické efekty, ktoré v konečnom dôsledku garantujú našu prosperitu.

Čomu ešte pripisujete úspech firmy?

-Vždy som tvrdil, tvrdím a aj naďalej budem tvrdiť, že o tom, ako vyzerá fabrika, rozhodujú ľudia. Spoločnosti, v ktorých do riadenia začali hovoriť iní ako predstavitelia manažmentu, v zásade všetky dopadli veľmi zle.

Váš „záber“ je veľmi široký. Nielenže dávate sociálne istoty ľuďom celého Horehronia, suplujete štát aj v starostlivosti o občanov. Participujete v NsP, n.o., Brezno, za vášho vedenia bola prijatá filozofia viesť deti k športu - dnes azda v každej dedine na Horehroní rastú futbalisti, ktorí reprezentujú ŽP ŠPORT v rôznych vekových kategóriách. V ŽP ŠPORT bolo vychovaných niekoľko výrazných futbalistov, A - mužstvo dosiahlo vrchol svojho úspechu, postup do prvej ligy. Medzi kolkármi sú majstri sveta... Čo by bolo v tomto smere ešte potrebné pre región urobiť?

- Železiarne Podbrezová majú skutočne obrovský podiel aj na rozvoji regiónu v oblasti zdravotníctva, športu, kultúry a školstva. Žiaľ, musím konštatovať, že za posledných dvadsať rokov sa nám nepodarilo presvedčiť hlavne predstaviteľov regionálnej správy, aby pri zveľaďovaní týchto aktivít dokázali s nami pracovať alebo spolupracovať. V oblasti športu sme vypracovali systém výchovy mladých športovcov. Dnes môžeme povedať, že v žiadnom regióne Slovenska nevyrástlo toľko mladých futbalistov a kolkárov ako v Podbrezovej. Na všetkých týchto výsledkoch majú podiel ľudia, ktorí sa vďaka osobnému zanieteniu k týmto métam dopracovali. Zo strany predstavenstva a dozornej rady sme tomu pomohli tým, že sme tieto aktivity vedeli finančne podporiť. Bez našej spoločnosti by veru bol tento región chudobnejší a oveľa smutnejší.

V čase nástupu na post predsedu predstavenstva ste konštatovali, že jednou z kľúčových úloh do budúcnosti je zabezpečiť odborný rast mladej generácie. Dnes sú súkromné školy ŽP vzorom pre stredné školstvo na Slovensku.

-Teší ma, že v oblasti duálneho školstva sme s našou filozofiou prípravy mladej generácie na budúce robotnícke, ale aj manažérske povolanie, ušli Slovensku minimálne o desať rokov. Kvalita našich škôl je v porovnaní s regiónom, ale aj slovenskou úrovňou v prístupe k žiakom, v starostlivosti o nich, ich odborného rastu, materiálneho zabezpečenia..., neporovnateľná. Som presvedčený, že u nás študenti študujú v európskej škole, ktorá nemá na Slovensku konkurenciu.

Za dvadsať rokov ste toho stihli naozaj veľa. Aký je váš pocit v predvečer osláv 175. výročia vzniku spoločnosti?

-Po 174. rokoch môžeme konštatovať, že sme skutočne jednou z mála spoločností, ktoré počas celého obdobia svojej existencie vždy ľudom za odvedenú prácu vyplatili mzdu. Dokázali sme svoju pečať dať aj hradu Ľupča, ktorý je bezpochyby symbolom nášho regiónu, vďaka železiarňam vyrástol jeden z najkrajších golfových areálov v Európe, naši zamestnanci môžu využívať služby na Táľoch hlavne v zime. Môžeme byť hrdí na to, že Železiarne Podbrezová sú rešpektovaným partnerom pre vládu SR. Svoje skúsenosti z reálneho života v reálnom biznise dokážeme odovzdávať a odovzdávame aj v komunikácii s politickými špičkami SR. Za dvadsať rokov sa nám podarilo vybudovať veľmi dobre fungujúci vzťah s finančnými inštitúciami, s našimi dodávateľmi, odberateľmi..., a to je pevná základňa budúcej prosperity. Tieto výsledky síce boli dosiahnuté pod vedením „Vladimíra Sotáka“, ale len vďaka dobrej spolupráci všetkých ľudí okolo mňa, v spolupráci so štatutárnymi zástupcami dcérskych spoločností a s celým našim pracovným kolektívom.

Ľudia vás poznajú ako človeka so silným sociálnym cítením, ale zároveň vzbudzujete rešpekt. Za uplynulých dvadsať rokov ste za svoju prácu získali množstvo ocenení, stali ste sa honorárnym konzulom Turecka na Slovensku a prostredníctvom Klubu 500 zastávate záujmy veľkých zamestnávateľov aj na poli legislatívy. Ako to všetko stíhate?

- Ak niekto prijme funkciu generálneho riaditeľa, musí byť generálnym riaditeľom celej spoločnosti dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. Inak sa to stihnúť nedá. A človek musí mať dobré zázemie v rodine aj na pracovisku, hlavne v najužšom kolektíve. Všetci musia stáť za jednou filozofiou. Myslím, že „Podbrezovci“ sú s touto myšlienkou stotožnení a dnes som rád, že s tými, ktorí neprijali našu filozofiu, sme sa včas rozlúčili.

Vaše želanie do nasledujúcich rokov?

-Mám jedinú predstavu a túžbu. Bola, je, a vždy bude, zameraná na prosperitu našich spoločností. Som presvedčený, že aj v oblasti starostlivosti o zamestnancov sme šli, aj ideme, tou správnou cestou. ŽP sa stali jednoducho jedným z pilierov slovenskej ekonomiky a hlavným nositeľom rozvoja Horehronia.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme pevné zdravie a úspechy




Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová