20.7.2023 11:01:50
Veľká čitateľská súťaž k sedemdesiatemu roku vydávania našich novín
* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *



Rok 2014 je 70. ročníkom nepretržitého vydávania Podbrezovana. Významné jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvať aj naša čitateľská súťaž. Dozviete sa v nej mnoho nových zaujímavostí a keď budete texty pozorne čítať, nájdete v nich aj odpoveď na otázku. Kupón si vystrihnite a vypíšte údaje, aj správnu odpoveď a do desiatich dní od vydania pošlite do redakcie. Pravidlá umožňujú použiť náhradný kupón. Na konci bude zaujímavá odmena, ktorá môže byť práve vaša.

Naša celoročná súťaž sa chýli k vyvrcholeniu a tí, ktorí sa pravidelne do nej zapájali, majú šancu dostať sa do žrebovania o skutočne atraktívnu cenu. Už len dvakrát sa zapojíte do súťaže a podmienky budete mať splnené, v prípade, že odpoviete správne na dané otázky.
Vzhľadom na skutočnosť, že medzi súťažiacimi je len niekoľko tých, ktorým chýba kupón (jeden), trochu sme pozmenili pravidlá a uverejňujeme už len jeden náhradný kupón, ktorý vychádza dnes, súbežne so súťažným kupónom. Ak ho použijete, pošlite nám aj odpoveď na otázku súvisiacu s náhradným kupónom.



Súťažný text č. 18.

Výstavba pudlovne a valcovne v Podbrezovej sa začala na jar roku 1840 zemnými prácami na vodnom náhone a trvala až do roku 1953. Vtedy bola po prvýkrát vyslovená myšlienka, aby bola osada cirkevne pričlenená k Hroncu, kde sa nachádzalo riaditeľstvo erárnych železiarní. Po vybudovaní valcovne a pudlovne, ktorá mimochodom začala prosperovať a zamestnanci začali pribúdať, sa začal tvoriť spoločenský život v Podbrezovej. Pred nadchádzajúcou krízou zachránila fabriku modernizácia Antona Kerpelyho. Podbrezová získala železničné spojenie, parný pohon, a aj riaditeľstvo z Hronca bolo presťahované do Podbrezovej, počet zamestnancov sa zvýšil na 1367. Myšlienka výstavby kaplnky bola stále živá. Vo fabrike zamestnancom strhávali pokuty za priestupky a výťažok bol použitý na knižnicu, na hudbu, neskôr aj na pripravovanú výstavbu kaplnky. Do roku 1890 mala základina na postavenie kaplnky už 6 000 zlatých.
V Podbrezovej vznikalo postupne významné železiarske centrum, a to si žiadalo prehodnotiť zámer budovania kaplnky. Zrodila sa myšlienky výstavby vlastného kostola. Riaditeľ podbrezovských železiarní Wiliam Wágner po prechádzajúcom cirkevnom súhlase, spolu so Samuelom Huszágom, staviteľom, dali vyhotoviť plány a rozpočet na výstavbu kostola. Dokumenty poslali biskupskému úradu 10. júna 1890. Biskup Imrich Bende plán schválil a povolil, aby bol základný kameň výstavby kostola v Podbrezovej pri príležitosti 50. výročia vzniku železiarní vysvätený. Pokračovaním bol poverený hlavný dekan Ignác Vitto. Železiarne predložili plán i rozpočet a ministerstvo financií schválilo výstavbu kostola v blízkosti Lobkowitzovho pomníka, na plošine Pyramis.
Dňa 10. novembra 1890 bol základný kameň vysvätený. Kostol bol dokončený 29. augusta 1891 a vysvätený bol 21. augusta 1892 banskobystrickým diecéznym biskupom Imrichom Bende. Kostol je zasvätený svätému Štefanovi Kráľovi. Je výnimočný svojim interiérom, keďže časti oltára a ďalších sakrálnych zariadení kostola sú vyhotovené z umeleckej liatiny a tvarovaného plechu.
Hlavný oltár tvorí majstrovské dielo hrončianskych klampiarov. Orgán bol výrobkom továrne Jozefa Angotera. Na vežu kostola boli zavesené štyri zvony, tri z nich boli odliate v Hronci a jeden pochádzal z mošódskeho (ostravského) opusteného hámra. Kostol vymaľoval Andrej Stolman a Karol Lorenz, rúcha, nádoby dodal budapeštiansky oltárny spolok. V roku 1932 kostol maľoval významný slovenský maliar Jozef Hanula. Na mozaikovú výzdobu prispeli štedrí darcovia Anton Kerpely, generálny riaditeľ hutníctva Ľ. Kormendy, prednosta železničnej stanice Karol Wágner a synovia, riaditeľ závodu František Kotz , úradnícky zbor železiarní, podúradníci a robotníci skupiny Júliusa Pálika.
    Otázka 18. kola:

    Kedy bol vysvätený rímskokatolícky kostol v Podbrezovej?


      Podbrezovský rímskokatolícky kostol objektívom I. Kardhordovej







      Autor (zdroj): Podbrezovan 1991, výňatok