20.7.2023 11:01:58
Jeden z dvoch ročných vrcholov aktivity kliešťa je práve teraz


Skutočné riziko nakazenia kliešťom závisí od mnohých faktorov, ako množstvo baktérií v slinách kliešťa, dĺžka prisatia na hostiteľovi, imunitný systém hostiteľa a podobne. Na Slovensku bolo vlani zaznamenaných 162 prípadov kliešťovej encefalitídy, z toho v Banskobystrickom kraji 23.


Apríl, máj, a potom september, to sú dva vrcholy, kedy sú kliešte v prírode najaktívnejšie. Tento článkonožec sa vyskytuje takmer všade na našom území do nadmorskej výšky okolo osemsto metrov a vďaka klimatickým zmenám sa šplhá stále vyššie až do 900 metrov nad morom. Darí sa mu v listnatých aj zmiešaných lesoch, parkoch, lesoparkoch, na cintorínoch, dokonca priamo v mestskej zeleni. Výnimkou sú len vysokohorské oblasti, obrábané polia a vodné plochy. Stále sú pomerne vysokým potenciálnym rizikom hlavne v endemických oblastiach (výskyt obmedzený na istý kraj, región), kde sú kliešte zamorené vírusom kliešťovej encefalitídy.

„Banskobystrický kraj nepatril medzi takéto oblasti, avšak za ostatné roky sa vyskytli v niektorých okresoch ojedinelé prípady ochorení a boli zaznamenané aj menšie epidémie prenesené alimentárnou cestou mliečnymi výrobkami z mlieka infikovaných zvierat. Nedá sa teda vylúčiť, že aj v tomto kraji sa v budúcnosti potvrdí existencia tzv. endemickej oblasti. Tí, čo žijú v endemických oblastiach, či majú tam chalupy, mali by byť ostražitejší pri pobyte v prírode a v prevencii kliešťovej encefalitídy – jednej z chorôb prenášaných kliešťami využiť šancu dať sa zaočkovať aj keď je to na plnú úhradu pacientom. Ani v iných krajinách nie je toto očkovanie hradené, ľudia ho však nepodceňujú a zaočkovať sa dajú. Napríklad v Rakúsku, kde sa takéto nakazené kliešte endemicky vyskytujú, je zaočkovaných až 80 percent populácie,“ konštatuje vedúca odboru epidemiológie Banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Avdičová. Najoptimálnejšie obdobie na zaočkovanie prvou z troch dávok očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde bol koniec februára, druhú dávku odborníci odporúčajú podať koncom marca, alebo začiatkom apríla, ešte pred jarnou aktivitou kliešťov. Tretiu dávku odporúčajú podať v septembri. Takéto očkovanie chráni človeka pred týmto pomerne vážnym ochorením až päť rokov.

Žiaľ kliešťová encefalitída je jediné ochorenie vyvolané kliešťami, ktorému sa dá očkovaním predísť. Ostatné ochorenia spôsobené kliešťami sú preventabilné len tým, že sa po pobyte v prírode, hlavne vo vysokej tráve prezeráme, odstránime si kliešte a v prípade, že v nejakom inkubačnom čase začneme pociťovať príznaky podobné chrípkovým, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Podobne začína aj lymská borelióza - prvá fáza je nenápadná, kde je len erytém (začervenanie), človek je malátny, ale nemá výrazné ťažkosti a môže to aj prehliadnuť. V tomto štádiu je toto ochorenie najjednoduchšie liečiteľné, nakoľko je borélia veľmi citlivá na celú škálu antibiotík, ktoré sa k liečbe používajú. Keď prejde do chronickej fázy, prejaví sa neurologickými príznakmi, poškodením pohybového aparátu, bolesťou kĺbov, takže potom je liečba antibiotikami dlhšia a sú prípady, kedy sa boréliu nepodarí zničiť.

Pre život tohto živočícha sú domovom hlavne trávnaté porasty, pri chôdzi, či ležaní vo vysokej tráve dokáže kliešť využiť nestráženú chvíľu a prelezie na človeka, pričom sa usadí na ľudskom tele na miestach, kde je najjemnejšia koža. Keď kliešť také miesto nájde zakliešti sa, pričom spôsobí drobné poranenie. „V prvom momente človek necíti nič, pretože kliešť miesto vpichu znecitlivie obsahom štiav, ktoré vylúči. Prisatie si ani neuvedomíme, až kým si náhodne nevšimneme, že ho máme. Kliešť sa dá z tela odstrániť pomerne jednoduchým spôsobom. Najoptimálnejšie je pinzetou uchopiť jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňovať. Potom je potrebné miesto vydezinfikovať, pričom najúčinnejší je jódový dezinfekčný prípravok. Tieto prípravky ničia vírusy a baktérie, ktorými môže byť kliešť nainfikovaný,“ stručne popisuje proces odstránenia kliešťa MUDr. Avdičová. Dodáva, že endemické oblasti (výskyt nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. Kým v minulosti bola infikovanými kliešťami zamorená len ľavá strana Váhu, v 70-tych rokoch minulého storočia sa to rozšírilo aj na jeho pravú stranu. Okrem toho možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, Nitriansky kraj a hlavne jeho južnejšie okresy. Výskyt infikovaných kliešťov sa však zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti nebola potvrdená endemičnosť. V SR chorobnosť na kliešťovú encefalitídu pomaly stúpa, v roku 2013 až o 50 percent a celkovo bolo zaznamenaných až 162 prípadov ochorení. Tieto majú stredne ťažký priebeh a vyžadujú si hospitalizáciu, ktorá trvá v priemere dva týždne. V minulom roku stúpol aj výskyt lymskej boreliózy a to približne o 30 percent.

Tak, ako kliešť môže chorobu preniesť okrem človeka aj na zvieratá, môže sa od infikovaných zvierat aj nakaziť. Nákaze sú vystavené hlavne kozy, prípadne ovce, ktoré sa týmto vírusom ľahko nakazia. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus kliešťovej encefalitídy sa krvou dostáva do mlieka. Kliešťová encefalitída sa teda môže preniesť aj pri konzumácii mlieka nakazených kôz a výrobkov z tohto mlieka, ktoré nie sú dostatočne tepelne opracované. „SR patrí medzi krajiny s vysokým výskytom ochorení po konzumácii takýchto výrobkov. Slovensko sa do dejín histórie kliešťovej encefalitídy zapísalo v roku 1950 veľkou epidémiou, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali kozie. Kozy boli infikované a na kliešťovú encefalitídu ochorelo okolo 600 ľudí. Menšie epidémie sa vyskytujú každý rok, najčastejšie po konzumácii výrobkov, kde bol použitý mix ovčieho a kozieho mlieka, ktoré neprešlo dostatočným tepelným spracovaním,“ uviedla MUDr. Avdičová.




Autor (zdroj): Mária Tolnayová,, RÚVZ B. Bystrica