20.7.2023 11:01:06
Zaujímavosti k obnove horného nádvoria hradu Ľupča – 4. časť

„Tympanón s ciferníkom“




Návrh obnovy
Návrh obnovy

Typickými znakmi klasicistickej architektúry je pravidelnosť, symetria a geometria. Na hrade sa tento štýl prejavuje najmä na trojuholníkovom tympanóne. Jeho klasicistický tvar nadväzuje na architektúru antického Ríma, ktorého stavby mali rovné línie a trojuholníkové štíty.

Klasicizmus sa na hornom hrade začal uplatňovať koncom 18. storočia a bol súčasťou jedenástej stavebnej etapy hradu. Cieľom tejto etapy bolo zvýšenie komfortu a pohodlia pre úradníkov, ktorí pracovali na hrade.
Ako som v predchádzajúcej časti obnovy uviedol, v tejto etape boli dobudované arkádové chodby na východnej strane horného nádvoria, konkrétne medzi donjonom a delovou baštou. Nadstavané bolo aj druhé podlažie arkádových chodieb a nad stredným poľom novej arkády bol umiestnený tympanón s otvorom na hodinový ciferník. Vrchná časť bola obohatená o cibuľkovú vežičku, ktorá bola v tomto období pokrytá pôvodnou šindľovou krytinou. Vo vežičke je v súčasnosti umiestnená presná replika zvonu, odliateho v dcérskej spoločnosti ŽP a.s, v ŽĎAS a.s.. Pôvodný zvon bol na hrade umiestený v roku 1657 jeho vtedajším majiteľom, uhorským palatínom Františkom Wesselénym. Originálny zvon bol už v roku 1672 opisovaný ako puknutý a v súčasnosti sa nachádza v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.
Vráťme sa ku klasicistickým zásahom, ktorých prezentácia bude predmetom obnovy horného nádvoria. Počas výskumu bol demontovaný a očistený drevený terč, ktorý pôvodne slúžil ako ciferník hodín umiestnených v centrálnej časti tympanónu. Drevený kruh je vytvorený z dosiek pravdepodobne spojených na pero a drážku. V strede je situovaný malý otvor, ktorým bola vedená oska od hodinového stroja k hodinovým ručičkám. Na čelnej strane sú jasne identifikovateľné stopy bieleho náteru prekrytého tromi sústredenými kružnicami. Po obvode kruhu sú klince, ktorými bol kruh pripevnený k murivu a pravdepodobne týmto spôsobom bol upevnený aj ciferník s číslicami, ten sa nezachoval. Zaujímavá je zadná strana, na ktorej bol odhalený ceruzou písaný nápis „Fecit Aloys Goc (?), Koreghto di 14 Septembri Anno 1832, Sub D. Povisore, O Nicolao Frits“.
Návrh obnovy počíta s dvoma variantmi. V rámci prvého sa uvažuje s osadením terča na pôvodné miesto s tým, že bude očistený od depozitov, zapetrifikovaním drevených častí a upravený povrchovým ochranným náterom tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodeniu. V druhom variante sa počíta s dôkladným očistením, upevnením zvlakov, konzervovaním dreva a následným vystavením v rámci expozícií hradu Ľupča. Tým by sa tento drevený terč nahradil novým ciferníkom podľa usmernenia odborných pracovníkov. Prvky výzdoby tympanónu budú reštaurované totožne ako parapety, piliere a arkádové oblúky. Uvedené časti budú zdobené červenou farbou a lemy pasparty budú tvorené bielou farbou. Plošná výzdoba arkádových chodieb bude realizovaná obdobne ako iné arkády, zrkadlovou výzdobou v prifarbenej omietke so štruktúrou. Určená farebnosť, ktorá bude použitá pri rekonštrukcii fasád plne rešpektuje zistenia pamiatkových výskumov.

(zdroj: Akad. mal. Miroslav Šurin a kol., Reštaurátorský výskum horného nádvoria, 2015, Akad. mal. Jozef Dorica, Reštaurátorský výskum, 2003, Ing. arch. Ivan Gojdič, Architektonicko-historický výskum, 2003)


Chodba počas výskumu

Chodba počas výskumu


Drevený terč

Drevený terč, zadná strana s datovaním





Autor (zdroj): Mgr. Vladimír Homola, kastelán hradu Ľupča