14.10.2019 01:29:25
Ako vyzerá Štedrý deň vo vašej rodine?





Ako vyzerá Štedrý deň vo vašej rodine?

Zhovárala sa: Autor: Mgr. O. Kleinová, V. Kúkolová
Ilustračné foto Eriky Vlčkovej



Pavol KOŠTIAĽ, predseda ZV OZ KOVOPavol KOŠTIAĽ, predseda ZV OZ KOVO -Ja som vyrástol a dodnes žijem v Čiernom Balogu v Jánošovke a snažím sa, aby sme udržiavali tradície našej rodiny. U nás sa Štedrý deň tradične začína ranným umývaním v studenej vode, aby sme boli všetci zdraví. Voľakedy v detstve ešte na potoku, dnes už pod studenou vodou . Keďže Štedrý deň je pôstny, začíname ho bez raňajok. Deti a starší si môžu dať cez deň bryndzovej polievky s mrveničkou, zemiakmi alebo rezancami a ostatní musia vydržať až do večera bez jedla.

Prípravy na Štedrý večer sa začínajú opatrením domácich zvierat a všetci sa podieľajú na prípravách štedrej večere. Koláče sa upečú už deň vopred, nesmie chýbať makovník, biely koláč beľuš. Ráno na Štedrý deň sa namočia lokše (u nás sa tak volajú opekance) do mlieka alebo sladkej vody, aby napučali. Chystá sa jedlo na stôl – údené mäso, klobásky, zemiaky, zemiakový šalát, varí sa hrach, biela kapusta so zátrepkou, v ktorej sa varia len huby (a je to najlepšia kapusta na svete). Pripravia sa rezne, ryby, my nejeme kapra, ale filé.

Postupne, ako sa dovára, chystáme aj na stôl. Keď zasadneme, nesmie tam nič chýbať. Od stola totiž nikto nesmie odísť, lebo by opustil prvý rodinu. Niekde majú zvyk dávať pod obrus peniaze, my hádžeme mince pod stôl, aby sme neboli chudobní. Zdravie symbolizuje cesnak. Prestierame ešte jeden stôl pre nečakanú návštevu.

Večera sa začína modlitbou. Všetci pri stole sa chytia za ruky, pomodlíme sa, jeme cesnak, deťom urobíme cesnakom krížik na čielko, oblátky s medom a potom začína hlavný chod. Pustíme sa do bielej kapusty, nasleduje, ryba, rezne, šalát či zemiaky, hrach jeme z jednej misky. Zásada je, že každý musí okúsiť zo všetkého, čo je na stole, aspoň po troške. Našim zvykom je z jedla odkladať na tanier aj pre domáce zvieratká, ktorým to po večeri odnesieme.

Potom prejdeme k vianočnému stromčeku, kde sa delia darčeky. Keď sa potešíme z darčekov, opäť presadneme k stolu a hodujeme. Neodmysliteľnou súčasťou nášho Štedrého večera je polnočná svätá omša. Na štedrovečernom stole zostáva všetko tak a keď sa vrátime z polnočnej, opäť zasadneme a slávnostná rodinná atmosféra pokračuje.

Utkvelo vám niečo z vianočnej atmosféry z detstva, čím sa riadite dodnes?

- Nezabudnem nikdy, ako moji starí rodičia z osady Medveďov prišli k nám pešo za poriadnej chumelice po večeri (autobusy vtedy nechodili) aby nám, vnúčatám, odovzdali darčeky. Dali nám po jednej košieľke, hodinku s nami posedeli a opäť sa pobrali v tom nečase domov. Ja som ich obdivoval a cítil, že to robia z lásky. A to sú tie najkrajšie spomienky na nich, ktoré si držím v hlave dodnes a chcem v tom pokračovať. Vianoce sú pre mňa sviatky rodiny a rodina je pre mňa to najdôležitejšie.

Alena DAUČÍKOVÁ, ťaháreň rúrAlena DAUČÍKOVÁ, ťaháreň rúr
- Každoročne sme sa snažili dodržiavať tradície a pripraviť všetko tak, aby Štedrý deň bol plný pokoja a šťastia. Už od rána sme držali pôst (to bolo najťažšie na celom dni). Na Štedrý deň sme varili kapustnicu s hubami, klobásou a údeným mäsom, pripravili ryby a rezne. Ostatné dobroty (kysnuté koláče, šalát.... ) sme nachystali deň vopred. Stromček a výzdoba domu bola hotová v predstihu aj dva dni. Pred večerom išiel pán domu do maštale nakŕmiť zvieratá. Aby vedeli, že je Štedrý deň, nad dvere zavesil smrekovú vetvičku a cesnak (ochrana pred zlými silami) a každé zvieratko obdaroval jabĺčkom a chlebom.

Pred odchodom na vianočné bohoslužby (u nás v dedine bývajú večer o pol štvrtej) bolo treba prestrieť stôl, pod obrus dať bankovky a na obrus rozložiť mince. Prvýkrát bol rozsvietený stromček, v strede stola nesmela chýbať obyčajná biela sviečka a chlieb. Po návrate z kostola sme dorobili opekance s makom a všetky pripravené dobroty putovali na stôl.

Večera sa začínala modlitbou, rodičia sa poďakovali za zdravie a šťastie rodiny a prekrojili jabĺčka. Ako prvé sme jedli oblátky s medom (aby sme boli dobrí), nasledovala klobása s chlebom, cesnak (aby nás bosorky neprenasledovali), kapustnica s hríbmi a bielym koláčom (niekde ho volajú aj holý, sladký, beluš). Ako posledné sme jedli rybu alebo rezeň so šalátom. Počas večere bol zákaz odísť od stola a nesmelo nič padnúť na zem. Z každého jedla, čo bolo na stole, sme odobrali malý kúsok - neskôr to mama odniesla na dvor a položila na tajné miesto (bol to dar pre anjeliky). Večera končila poďakovaním za jedlo. Nasledovalo rozbaľovanie darčekov a hoci sme boli nasýtení do puknutia, predsa len, pri stromčeku musel byť mamin tradičný múčnik – Bohémka.

Takéto krásne Vianoce sme naposledy prežili vlani. Tie tohtoročné budú iné, smutnejšie. Na sklonku minulého roka nám odišiel najstarší člen – strážca pokoja, pohody a pilier rodiny. Aj tohto roku budeme dodržiavať tradície, ale bez nášho otca to bude ťažšie. Vypustíme niektoré zvyky, ktoré robil len on a zavedieme nové – pred bohoslužbami pôjdeme zapáliť sviečku na cintorín a na stole bude počas večere prestreté o jeden tanier navyše.

Utkvelo vám niečo z vianočnej atmosféry z detstva, čím sa riadite dodnes?

- Sú chvíle, ktoré si človek zapamätá na celý život. Na jednu príhodu z detstva si s úsmevom spomínam už mnoho rokov. U nás v Strelníkoch bolo zvykom chodiť po večeri zaspievať vianočnú pieseň niekomu blízkemu. Rodičia, bratia a ja sme sa vybrali do rodiny otcovho brata. Prišli sme pred dvere domu a začali spievať zo spevníka. Bočné ulice v dedine vtedy neboli osvetlené. Museli sme si svietiť na pieseň baterkou, no tá nám v polovici zhasla. Darmo sme s ňou triasli – nepomohlo. Najprv nastalo ticho, potom tlmený chichot nielen pred, ale aj za dverami domu. Môj otec v snahe zachrániť čo sa dalo, pokračoval v piesni, ale s vymyslenými slovami. Spoza dverí bolo počuť už poriadny rehot. Domáci pán to nevydržal, zapálil svetlo, otvoril dvere so slovami „Vitajte, dobre že ste prišli, že ste nás neobišli, vonku je zima poďte k peci, tam si dáme dva deci“ Večer pokračoval v príjemnej atmosfére. Rodičia spomínali príhody z detstva a my, deti, sme hltali každé ich slovo. Vianoce sú sviatky pokoja a rodiny. Každá chvíľa strávená s ľuďmi, ktorých mám rada je neopakovateľná a nezabudnuteľná.

Bohémka
Cesto: 30 dkg hladká múka, 10 dkg maslo, 3 lyžice práškový cukor, 1 žĺtok, 1 celé
vajce, postrúhaná kôra z pol citróna, 1 dkg Salajka, 2 lyžice kakao – zamiesiť, na hodinu odložiť do chladničky, vyvaľkať 3 pláty a upiecť.
Plnka: ½ l mlieka, 2 lyžice maizeny - uvariť hustú kašu. Vymiešať 25 dkg maslo, 25 dkg práškový cukor, 2 lyžice kakao, rumovú príchuť a spojiť s vychladnutou kašou. Pláty naplniť a zaťažiť do druhého dňa.
Poleva: 7 dkg maslo, 7 dkg práškový cukor, 2 lyžice kakao, 2 lyžice mlieko, 2 lyžice
maizena - rozpustiť na miernom ohni za stáleho miešania a variť do mierneho zhustnutia. Nakoniec pridať 1 lyžičku oleja a teplú polevu vyliať na pláty.

Trojfarebný rez
Suroviny: 3 lyžice medu, 3 lyžice kakao, 3 vajíčka, 30 dkg práškový cukor, 8 dkg
Hera – variť nad parou 5 minút. Po vychladnutí pridať 60 dkg hladkej múky, v ktorej je zamiešaná 1 lyžička sódy bikarbóny. Vymiesiť cesto, vyvaľkať 4 pláty a upiecť.
Krém: osobitne uvariť - 8 dcl mlieka, 2 jahodové pudingy
4 dcl mlieka, 1 vanilkový puding
Vymiešať do peny 40 dkg maslo a 40 dkg práškový cukor, jednu tretinu masla vmiešať do vanilkového pudingu a dve tretiny do jahodového. Prvý plát natrieť polovicou jahodovej plnky, plát, vanilková plnka, plát, druhá polovica jahodovej plnky a plát. Na niekoľko hodín zaťažiť a potom vrch koláča poliať polevou.
Poleva: nad parou vymiešať 20 dkg horkej čokolády s 1 dcl oleja.


Jozef SIMAN, centrálna údržba
Jozef SIMAN, centrálna údržba -Pochádzam z Nemeckej, časti Zámostie a Štedrý deň sme v detstve spolu s bratom prežívali v napätí a v rámci našich schopností pomáhali mame pri príprave štedrej večere, ktorú tvorili makové opekance, klobása, mamina vianočka, kapustnica, ryba, šalát. Celý deň bol aj pre nás deti trochu pôstnejší, s ľahkými raňajkami. V priebehu dňa sme sa boli aj prejsť, aby nám riadne na večeru „telo vyhladlo“. Večerali sme okolo 18. hodiny a potom nastala chvíľa, na ktorú sme sa najviac tešili a spod vianočného stromčeka vyberali darčeky. Neskôr sme sa poobliekali a prešli cez cestu navštíviť starých rodičov a deň končil polnočnou omšou.

Detstvo rýchlo ubehlo, založil som si rodinu, máme dve deti a bývame v Brezne. Keď boli malé príprava vianočných sviatkov bola pre nás rodičov trošku iná, viac tajnostkárska, s množstvom prekvapení. V súčasnosti sú už dospelí, pracujú a majú vlastné záujmy a najväčšiu radosť máme, keď sa na Štedrý deň vrátia domov. Samozrejme, ako každá rodina vyzdobíme dom, manželka napečie aj medovníky, ktoré mi najviac chutia. Hoci máme umelý stromček, manželka zdobí ikebany smrekovými vetvičkami, aby nám nechýbala vôňa lesa. Štedrý deň, to je deň pôstu, takže sa v jedle, tak ako za môjho detstva, ráno obmedzujeme. Neobedujeme a tešíme sa na večeru. U nás je to zladenie zvykov a jedál s manželkinými skúsenosťami z domu. V podstate sa však štedrá večera málo líši od toho, na čo som bol zvyknutý z detstva. Manželka s dcérou sa venujú príprave jedál a slávnostnému zdobeniu stola. Pod obrus položia peniaze, aby aj ten nasledujúci rok bol bohatý. Na stole nechýbajú sviečky, víno na prípitok, oblátky (okrúhle aj ploché), med, cesnak – aby nás na budúci rok obchádzalo všetko zlé. Aj u nás podávame makové opekance, vyprážané rybie filé so zemiakovým šalátom a kapustnicu. Po večeri sú pripravené misy s ovocím a koláčmi.
Takto začínajú u nás vianočné dni, ktoré sú pre mňa sviatkami pohody, príjemnej atmosféry, stretnutia členov našej úzkej rodiny. V priebehu prvých vianočných dní absolvujeme návštevy našich rodičov. Vážim si toto obdobie o to viac, že v práci máme pred sviatkami decembrové opravy vo valcovni rúr, sú to turbulentné dni, po ktorých nasledujú Vianoce, ktoré sú pre mňa tým správnym oddychom.

Utkvelo vám niečo z vianočnej atmosféry z detstva, čím sa riadite dodnes?

-Zo spomienok na moje detstvo a Vianoce mi zostal jeden zážitok, keď som veľmi túžil dostať pod stromček favorit. Bolo to v dobe, keď tovaru bolo málo a museli sa vystáť „fronty“, aby ste dostali takýto úzkoprofilový tovar. Pamätám sa, že dlhý rad vystál môj starší brat a ja som vytúžený darček našiel pod stromčekom. Nejde ani tak o ten darček, ale obetavosť staršieho brata, ktorý v chlade vydržal stáť hodiny. To je o tej bratskej a rodinnej láske, ktorá má byť symbolom nielen týchto sviatkov.

Danka BARANOVÁ, valcovňa rúr
.Danka BARANOVÁ, valcovňa rúr - Vianočné tradície som prevzala od mojej maminky. Bývam s dcérou, zaťom a dvojročným vnúčikom na Bacúchu a asi týždeň vopred ozdobíme stromček, vyriadime a niečo upečieme. Aj u nás je celý Štedrý deň až do večere pôstny, niekedy si na raňajky dáme niečo menej výdatné, vnúčik sa stravuje ako obvykle. Potom s dcérou pripravujeme štedrovečerné jedlá. Slávnostne vyzdobíme stôl, na ktorý položíme adventný veniec s novými sviečkami, pred večerou ich všetky zapálime.

Večera začína modlitbou, pripijeme si vermutom, nasleduje cesnak s oblátkami a medom. Na stôl dávame aj ovocnú misu, ku ktorej položíme surovú cibuľu a zemiak. Počas večere jablká rozkrojíme, a keď majú zdravý jadrovník, znamená to zdravý a šťastný ďalší rok. Okrem toho si na tanier dáme na mesiačiky rozdelené ovocie. Na stole je aj sladký chlieb, ktorý upečiem v tento deň z kysnutého cesta s hrozienkami. Ako hlavné jedlo podávame hríbovú kapustnicu so smotanou, vyprážanú rybu a bravčové rezne so zemiakovým šalátom. V kapustnici vyvarenú klobásku vyberieme, nakrájame a uložíme na tanier. Kto má zo stolujúcich chuť, môže si klobásku pridať do kapustnice. Na stole nesmie chýbať vianočné pečivo – z lineckého a vanilkového cesta, hlavne medvedie labky a stará mama z Dubovej donesie medovníky. K tomu deň predtým upečieme metrák, aby sme mali aj krémový zákusok. Po večeri zazvoníme na zvonček a rozdávajú sa darčeky. Vyvrcholením dňa pre dospelých je polnočná omša.

Z mojich detských čias si najviac pamätám na to, ako sme sa s bratom tešili na Ježiška, ktorý nám vždy priniesol darčeky pod stromček. Už ako malej sa mi páčilo, a v tomto veku ešte viac, že sa stretneme všetci z rodiny a v pohode si užívame vianočné sviatky. Chodíme často na prechádzky a s vnúčikom si radi pozrieme všetky rozprávky, ktoré dávajú v televízii. Samozrejme, že počas sviatkov nezabúdame na našich najbližších. Na Štedrú večeru vždy pozývame moju mamu, ďalšiu dcéru z Banskej Bystrice a tento rok zať pozval aj svojich dvoch bratov z Oravy s rodinami, takže sa nás pri sviatočnom stole zíde asi jedenásť.

Utkvelo vám niečo z vianočnej atmosféry z detstva, čím sa riadite dodnes?

-Zo starých zvykov si pamätám, že kedysi svokra na Štedrý deň doobeda s kadidlom pochodila po všetkých izbách, aby dom očistila od všetkého zla a do rohov miestností sypala hrach, aby bola dobrá úroda. Našu vianočnú atmosféru však ovplyvnili zvyky, ktoré som prevzala od mojej mamy. Aj v súčasnosti dávame pod obrus peniaze, aby bola hojnosť, krájame jabĺčka, čím predpovedáme zdravie a nechýba tanier navyše pre náhodného hosťa. Ale čo je najdôležitejšie, snažíme sa udržať si rodinnú pohodu.

Svietnik




Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová, Viera Kúkolová