Okresne mesto Brezno
ponuka moznost velkych nakupov „pod jednou strechou“ v obchodnom dome
Coop Jednota, v Bille, v Lidli, v Tescu. Posledne menovany hypermarket
v Brezne otvorili v sobotu 8. oktobra. Naplni ocakavania zakaznikov
a stane sa vyhladavanym miestom, kde mozno v prijemnom, cistom prostredi
nakupovat na jednom mieste a setrit cas i peniaze tak, ako si to zela
jeho manazment? Nazory potencialnych zakaznikov tesne pred otvorenim
Tesca zaznamenal nas anketovy diktafon: |
S anketovym mikrofonom
|
Elena Durisova, uradnicka, Brezno:
- Myslim si, ze velkych obchodov uz mame v meste dost. Konkurencia je,
ale financnych prostriedkov v tomto regione je malo. Neviem, ci to
nepostihne mensie predajne. Do banskobystrickeho Tesca som chodila nakupovat
velmi malo, aj v Brezne si to rozmyslim. Mozno, ked budu nejake vyhodne
akcie, ale tie su teraz vsade. Tesco podla mna bude skor vyhovovat tym,
ktori si robia vacsie nakupy.
Jaroslava Srnkova, robotnicka, Filipovo:
- Myslim si, ze ludia potrebuju mat konkurencie schopne obchody. Je to
dobre pre tych, ktori nakupuju lacnejsie vyrobky. Vybrat sa da aj v takychto
hypermarketoch. Ja schvalujem taketo obchody. Ked sme boli v Bystrici,
chodievali sme do Tesca. V Brezne pockam na prvy naval a potom tam pojdem.
V Tescu sa skor oplati vacsi nakup, „jednorazovky“ asi nie.
Marta Skreptacova, krajcirka, Michalova:
- Ja som samozrejme za Tesco, je to proste super vec. V hypermarkete
v podstate mate vsetko, od sraubicky az po nabytok. Pravdu povediac, mne
Tesco v Brezne chybalo. Kratky cas som zila v Bratislave, takze som si na
hypermarkety zvykla. Nie preto, ze by som tam minala peniaze, ale prejst sa
tam, relaxovat, oddychnut si.
Jozef Kovalcik, dochodca, Brezno:
- Ako byvaly sportovec - volejbalista tvrdim, ze Tesco absolutne nema co
hladat v sportovom areali. Pri krytom zimnom stadione mohla byt pomocna
ladova plocha na rozkorculovanie. Ved su tam uz dva obchodne domy. Proti
Tescu nie som, ale ja nakupujem v obchodnom dome, mne o dve koruny nejde,
hoci som aj penzista.
Elena Turnova, sicka, Brezno:
- Myslim si, ze v Brezne mame dost velkych obchodov a su dost husto pri
sebe. Ale do Tesca sa pojdem pozriet. V banskobystrickom sme obcas
nakupovali, hlavne mliecne vyrobky boli lacnejsie. No kvoli drahemu benzinu
sa to velmi neoplatilo.
Peter Luptak, zivnostnik, Bravacovo:
- Ja si myslim, ze treba, aby bola konkurencia. Drobne nakupy robime
v malych obchodoch, tie vacsie v supermarketoch. S manzelkou sme obcas zasli
do Banskej Bystrice aj do Zvolena. Ludia vsak hovoria, ze supermarkety
vytlacaju malych podnikatelov.
(ng, ma)

Na kridlach fantazie
Posledne dni
prazdnin sa nasi ziaci – mali umelci, rozhodli stravit trochu nezvycajne
a zaujimavo. Vyuzili pozvanie umelcov vytvarnikov, ktori sa v nasej obci uz
stvrty rok zucastnili na socharskom sympoziu Skulpturnenie. Cela akcia
vznikla na podnet nasho byvaleho ziaka Juraja Muchu, v sucasnosti posluchaca
Akademie vytvarnych umeni v Banskej Bystrici. Nasi ziaci prijali jeho
pozvanie a uz druhykrat, pod vedenim ucitelky Martiny Muchovej, si vyhrnuli
rukavy a pustili sa do prace. Ich nadsenie a chut tvorit podporila umelecka
tvorba umelcov. Mali moznost porozpravat sa s nimi o ich praci, aj ked zo
zaciatku bola komunikacia hanbliva. Ziaci mohli priamo vidiet, ako pod ich
rukami vznikaju sochy a obrazy. Ze to vsetko malo naozaj zmysel a dosiahlo
svoj ciel, ukazala vernisaz v breznianskom muzeu. Nadsenie a radost z prace
vidiet na pracach nasich ziakov a verim, ze aj navstevnikov muzea zaujala.
Nase diela doplnaju a spestruju vystavu zacinajucich a amaterskych umelcov
a mozno prave tieto situacie ich pozenu dalej za umenim, na kridlach
umeleckeho sveta.
Tymto sa vsak vsetko nekonci. Vystava z Brezna poputuje do nasej
obce, Pohronskej Polhory, kde sa uz na nu velmi tesime. Bude spristupnena aj
dalsim ziakom nasej skoly. V ramci hodin vytvarnej vychovy budu mat
moznost poznavat moderne umenie, vyjadrovat svoje nazory, postoje, vytvarne
spracovat svoje dojmy. V dnesnom pretechnizovanom svete, ktory nasim
detom pasivne tolko toho ponuka, je kazda tvoriva akcia, s ktorou sa
stotoznia, liekom na ich dusu. O to viac sa tesim z jej uspechu a mozno bude
pre niekoho aj inspiraciou.
Mgr. Martina Muchova, Zakladna
skola Pohronska Polhora
DEN PATHFINDEROV
v Zavadke nad Hronom v sobotu
17. septembra sprevadzali komplikacie. Najprv den pred akciou nam oznamili
kamarati z Kosic, ze pre chorobu a objektivne priciny nepridu. Znamenalo to
den bez tipi.
Akciu sme preto zacali az v sobotu rano. Alternativou tipi
boli viazane stavby. Sobotne rano nas privitalo dazdom. Den Pathfinderov
teda zacal v telocvicni. Vsetko sme pripravili a - a nic. Nikto
neprichadzal. Dali sme to este vyhlasit v rozhlase a cakali sme. Konecne
prisli prvi odvazlivci. A my sme si vydychli. Zacali „fungovat“ caje, uzly,
piesne, prva pomoc, kronika a albumy a lanovka. Asi po dvoch hodinach zacali
hry. A bavili sa vsetci. Bieli i Romovia. Deti i tinedzeri. Kratka prestavka
na obed a pokracujeme dalej. Je neskore odpoludnie a je cas v najlepsom
skoncit. Unaveni, ale spokojni odchadzame domov.
Podla reakcii deti akcia mala vyznam. Styri deti prejavili zaujem
o clenstvo v klube. Tinedzeri o castejsie stretavanie pri speve, hudbe
i rozpravani (vacsina z nich boli Romovia). Milo nas prekvapil zaujem
starostu obce a niekolkych dospelych. Sme rozhodnuti prist este do tejto
obce a urobit akciu pre deti a mladez.
Kongo
Seniori
mali hody
Kazde rocne obdobie je
svojim sposobom specificke, ale jesen je zvlastnym obdobim. Uputa nas
krasnou paletou farieb a tym, ze prinasa plody celorocnej prace. Pre tuto
cast roka sa sformovali zvyky a obrady sprevadzajuce zber urody, dozinky,
hody a vinobranie.
Kedze jesen je obdobim hodov, aj my sme sa pripravili, aby
sme vychutnali plody vytvorene pracou nasich hospodarov. K ludskemu stastiu
a pohode patri pekne prestrety stol, nieco na prehryznutie, priatelia
a hudba. V Klube dochodcov v Brezne sme preto 29. septembra pre vyse
sestdesiat seniorov zorganizovali spolocenske posedenie, ktore sme nazvali
Hydinove hody, na ktorych sme sa zabavili, zatancovali a zaspievali si.
Medzi nasimi hostami boli zastupkyna primatora Ing. Janka
Mihalovicova, riaditel mestskeho kulturneho strediska Mgr. Jaroslav Surina,
predseda a podpredseda OO JDS Tibor Gilla a Vladimir Strmen, ktori ocenili
aktivitu seniorov. O vybornu atmosferu sa postaral hudobnik Jozko Ambroz
a veduca klubu dochodcov Bozka Pobisova spolu s clenkami samospravy KD. Za
prijemne chvile im patri srdecne podakovanie.
Anna Stanislavova
Vitaj jesen bohata...
Vo stvrtok 29. septembra sa v
Materskej skole na Ulici 29. augusta v Hronci rozozvucali tony jesennych
piesni na posedeni s rodicmi deti pri prilezitosti Vitania jesene. Deti si
pre rodicov pripravili okrem piesni mnoho basni, pohybovych hier a
divadielko. Po peknom vystupeni sa deti a rodicia mohli posilnit chutnymi
salatmi z ovocia a zeleniny, cize z darov jesene. Pri vyrobe salatov pomohla
aj stara mama dietatka z materskej skoly pani Hrablayova. Tymto sa chcem
pani Hrablayovej a celemu kolektivu podakovat za aktivnu pomoc pri priprave
tohto pestreho popoludnia.
Lenka Fackova, riaditelka
Materskej skoly v Hronci
Oplatilo
sa
V dnesnej hektickej dobe, ked nas
obklopuju vymozenosti techniky a hlucna hudba 21. storocia, sa 27. septembra
na niekolko hodin zastavil cas.
Ziaci z Pionierskej 2, Skolskej a z Mazornikova boli posluchacmi
vychovnych koncertov, ktore poriadal spevacky zbor mesta Brezna pod
taktovkou Doc. Milana Pazurika. PaedDr. Zuzana Giertlova putavym rozpravanim
presla storociami a hudobnym stylom, ktory postupne vznikol.
Na uvod odzneli skladby (Q. Gasparini) Adoramus te christe, Caro
mio ben, atd. Spievane latinsky, taliansky a spanielsky. Prvu cast koncertu
ukoncili slovenske ludove v upravach. Druha cast bola „cestovatelska“. Cez
Grecko, Francuzsko, Anglicko, Irsko, J. Ameriku a Afriku sme sa so ziakmi
previezli na vlnach hudby. Skladby sa spievali v originali, so strucny
obsahom v uvode. Zaver sme necakali ani my spevaci. Rychle rytmy latino
priviedli ziakov do varu a koncerty koncili velkym aplauzom.
Odchadzali sme s pocitom, ze sa to oplatilo a nieco dobre sme
urobili pre nasu mladez.
M. Horackova |