20.7.2023 10:45:05
Tretie kolo veľkej čitateľskej súťaže v sedemdesiatom roku vydávania našich novín
* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *




Rok 2014 je 70. ročníkom nepretržitého vydávania Podbrezovana. Významné jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvať aj naša čitateľská súťaž. Dozviete sa v nej mnoho nových zaujímavostí a keď budete texty pozorne čítať, nájdete v nich aj odpoveď na otázku. Kupón si vystrihnite a vypíšte údaje, aj správnu odpoveď a do desiatich dní od vydania pošlite do redakcie. Pravidlá umožňujú použiť trikrát náhradný kupón. Na konci bude zaujímavá odmena, ktorá môže byť práve vaša.



Súťažný text č. 3

Litografia alebo kameňotlač patrí medzi grafické techniky zo skupiny tlače z plochy. Vynález a vývoj litografie sa pripisuje Aloizovi Senefelderovi (1771-1834). Nebol síce výtvarníkom, ale jeho vynález si osvojili umelci ako Goya, Ingres, Toulouse - Lautrec a iní. Princíp tejto techniky spočíval vo vzájomnom odpudzovaní mastnoty a vody. Základným materiálom je litografický kameň alebo kamenná doska s úplne rovným povrchom. Na litografický kameň sa kreslí litografickou ceruzkou, litografickým tušom a inými materiálmi. Pokreslené miesta určené na otláčanie priťahujú mastnotu – prijímajú farbu. Kameňotlač sa uplatňovala najmä v 2. polovici devätnásteho storočia ako ilustračná technika. Formy boli zhotovované ručne.

Po vynáleze fotografie nastal prevrat v reprodukčných technikách. Z litografie vznikla fotolitografia.

Joseph Nicéphore Niépce bol francúzsky vynálezca, ktorý vytvoril v roku 1826 najstaršiu dodnes zachovanú fotografiu. Louis - Jacques - Mandé Daguerre, francúzsky maliar, vedec, sa po 23 rokoch výskumu stal priekopníkom fotografovania. V roku 1839 ho zavŕšil prvým prakticky používaným komplexným fotografickým procesom.

Fotografické, fotoreprodukčné a fotomechanické postupy sa skoro podarilo využiť vo všetkých tlačových technikách, kde postupne nahradili alebo aspoň uľahčili prácu rytcov a litografov. Už v roku 1850 sa podarilo Gilotovi vyleptať do zinku prvé vydarené reliéfne štočky. Jakub Husník objavil v roku 1868 schopnosť želatíny prenášať farbu len na svetlom utvrdených miestach tlačovej formy. Na tomto princípe vznikla svetlotlač. Princípom je tlač z tlačových foriem vyrobených z hrubého skla. Na ňom je vrstva chrómovanej želatíny, do ktorej sa po uschnutí vykopíruje fotografický tónový negatív. Nevýhodou klasickej svetlotlače je zdĺhavosť výroby a malá životnosť tlačových foriem. Kvalita tlače bola však vysoká. Pri ofsetovej svetlotlači boli nahradené sklenené tlačové platne ofsetovými platňami. Tlač sa tým zrýchlila.

Vynálezca najrozšírenejšej z priemyselne využívaných tlačových techník – hĺbkotlače, bol Čech Karel Klíč. Ako zručný maliar, litograf, ktorý dokonale ovládal vtedy známe procesy medirytu a leptanie, intenzívne sa zaoberal problémom vernej reprodukcie polotónových obrazov. Po mnohých pokusoch, pri ktorých nadviazal na práce Talbota a ďalších priekopníkov fotomechanickej reprodukcie, úspešne využil difúziu chloridu železnatého vrstvou svetlom utvrdenej želatíny k dosiahnutiu leptu rôznej hĺbky. Závažným, dovtedy nevyriešeným problémom bola nájdenie vhodného spôsobu vytlačenie vyleptaného polotónového obrazu na papier. Prvým veľkým vynálezom v tomto smere bol Klíčov vynález heliogravúry v roku 1878. Konečným úspechom Karla Klíča bolo nahradenie asfaltového zrna pravidelnou jemnou sieťou, ktorá bola fotografickou cestou prenesená ešte pred kopírovaním polotónového obrazu priamo na želatinovú vrstvu zcitliveného pigmentového papiera a spolu prenesená na dosku. Svoju prvú tlač zhotovoval Klíč ešte v ručnom lise, ale je známe, že k svojim reprodukciám urobeným v Anglicku v roku 1890, použil upravený rotačný textilný stroj so stieračom.

Sieťotlač je technika, ktorá vznikla stáročiami v Japonsku a Ázii, v krajinách prírodného hodvábu. V podstate ide o pretlač pastovitej tlačovej farby cez šablónu, preto sa niekedy hovorí tiež o šablónovej tlači.

Otázka 3. kola

Kto objavil hĺbkotlač?






Autor (zdroj): Mgr. O. Kleinová