20.7.2023 10:28:02
Unikátny odliatok pre Lipno


Ploché územie náhornej šumavskej roviny nad riečnou tiesňavou v Lipne sa už dávno ponúkalo k využitiu Vltavy pre vodohospodárske účely.

Pereje medzi Lipnom a Vyšším Brodom boli 12 kilometrov dlhé a vltavské riečisko na tomto úseku klesá o 160 metrov. To samo osebe nabádalo na začiatku minulého storočia k energetickému využitiu. Stavba samotnej priehrady bola začatá až v roku 1951. Originálne riešenie vodného diela Lipno s elektrárňou inštalovanou v podzemnej dutine v hĺbke 160 metrov pod povrchom, prinášalo v priebehu realizácie celý rad problémov. Nedostatok odborných profesií, vysiľujúca práca v kesónoch, výlomy v žulovom masíve, zvlášť nad dutinou strojovne často narúšaný kaolínovými vložkami, výlom 220 metrového tunela 45 stupňového uhla..., to všetko a rad ďalších problémov bolo nutné riešiť počas výstavby. Zariadenie bolo dané do užívania v auguste roku 1959. Vodná elektráreň Lipno I je vybavená dvoma agregátmi jednotkového výkonu 60 MW, umiestnené sú v podzemí rozmerov výlomu 60x22x38 metrov. Prevádzkové uzávery svetlosti 2,5 metra privádzajú vodu cez 24 rozvádzacích lopát Francisovej turbíny. Každá z dvoch turbín je pevne spojená s generátorom, ktorý dosahuje pri maximálnom prietoku 46 m3s-1 vody cez turbínu výkon 60 MW. Priehradnánádrž je svojou rozlohou 4 870 hektárov najväčším umelým jazerom v Českej republike. Leží v nadmorskej výške 726 m.n.m. a má objem 306 mil. m3 vody. Priehradná hrádza je 296 metrov dlhá a 25 metrov široká. História a význam vodnej elektrárne Lipno sú zaujímavé, a záujem, vzrástol hlavne v ostatnom čase v súvislosti s pripravovanou rekonštrukciou celého technického zariadenia hlavného turboagregátu. V metalurgickej prevádzkarni spoločnosti ŽĎAS a.s. v týchto dňoch dokončievajú výrobu unikátneho odliatku obežného kola Francisovej turbíny. Čistá váha po opracovaní 7 200 kilogramov a priemer 2 150 milimetrov síce nepatrí rozmerovo medzi unikáty, ale zaujímavá je tvarová náročnosť a predovšetkým spôsob finálneho opracovania. Sedemnásť lopatiek turbíny bolo totiž odliatych monolitickým spôsobom. Štandardne sa takéto zakrivené náročné tvary lopatiek vyrábajú z dvoch častí a horná je až pri opracovaní k spodnému dielu privarená. V tomto prípade je použité riešenie technicky náročnejšie, ale prináša výhodu vyššej účinnosti turbíny vo vlastnej prevádzke. Po dokončení a skúškach odliatku bude opracovanie turbíny realizované v nástrojárni na obrábacom centre CNC FRF 300-V.


Obežné koleso Francisovej turbíny pripravené k tepelnému spracovaniu v čistiarni. Foto: J. Šindelka





Autor (zdroj): Žár 10