20.7.2023 10:27:55
Čitateľská súťaž k 170. výročiu založenia ŽP (posledné kolo s dvoma žolíkmi): V retrospektíve


Stosedemdesiat rokov existencie zaraďuje podbrezovské železiarne medzi najstaršie firmy na Slovensku. Prešli 19., 20. a ocitli sa v 21. storočí. Počas tohto obdobia sa vystriedali roky úspechov i neúspechov, niekoľkých svetových hospodárskych kríz, dvoch svetových vojen a štyroch zmien štátneho usporiadania – od monarchie až po demokraciu. Významné udalosti zásadnou mierou ovplyvňovali aj vnútorné dianie. Železiarne sa v ich priebehu menili, zdokonaľovali, rozširovali a nakoniec transformovali na mini hutu. V dnešnom kole, ktorým našu súťaž končíme, si môžete žolíkmi doplniť chýbajúce podmienky pre splnenie kritérií zaradenia do žrebovacieho bubna O cenu generálneho riaditeľa.

Výroba kovov z rúd a iných surovín, označovaná ako metalurgia, siaha do druhého tisícročia pred našim letopočtom, na Horehroní do 16. storočia. Horehronské železiarstvo súviselo s banským podnikaním v okolí Banskej Bystrice, BanskejŠtiavnice a Kremnice. V 18. storočí sa na Pohroní – v povodí Hrona a jeho prítokov, sformoval významný železiarsky podnik, Hronecký komplex. Posledným článkom tejto erárnej železiarskej manufaktúry Rakúsko-Uhorskej monarchie, pozostávajúcej z viacerých hút a hámrov, bola valcovňa a pudlovňa pod horou Brezová.
Výstavba pudlovne a valcovne pod horou Brezová sa začala v roku 1840 a bola motivovaná rozvojom železničnej dopravy na území bývalej monarchie. Závod sa v 19. storočí stal prvým a neskôr najväčším na výrobu železničných a banských koľajníc v Uhorsku. K zmene výrobného programu došlo po veľkej rekonštrukcii, ktorú viedol profesor Anton Kerpely. Prestavbou, ktorá bola dokončená v roku1886, došlo k zmene výrobného programu, a k presídleniu správy Hroneckého komplexu do Podbrezovej. Hlavným výrobným programom sa stala tzv. doplnková výroba - kotlové plechy, tenké plechy, rôzne profily, páska, pružinová oceľ a výroba zváraných rúr vodným plynom. K nosným výrobným zariadeniam patrili hrubá predvalcovacia trať, univerzálna trať, jemná trať na valcovanie profilov, valcovňa tenkých plechov a Lauthovo trio na valcovanie hrubého plechu. Modernizáciou prešla aj výroba ocele, nízkovýkonné pudlovacie pece nahradili siemens – martinské pece. Výstavba šikmého výťahu na odvoz oceliarenskej trosky na Šiklov, výroba bezšvíkových rúr systémom Briede a vybudovanie piatich malých vodných elektrární, z ktorých štyri pracujú dodnes, patrili k pokrokovým zmenám zo začiatku 20. storočia.
V roku 1930 nasledovalo sprevádzkovanie valcovne rúr (Mannesmann), o štyri roky neskôr bola dobudovaná nová jemná profilová valcovňa, v roku 1960 pribudla prvá a v roku 1961 druhá 30 - tonová elektrická oblúková pec a bola otvorená zvarovňa rúr veľkých priemerov. Po Kanade druhé v celosvetovom meradle bolo uvedené do prevádzky v roku 1961 v Podbrezovej vertikálne, dvojprúdové zariadenie pre plynulé odlievanie ocele, spolu s kyslikárňou Claude TC 400.
Cesta k postupnej modernizácii bola veľmi kľukatá. Komplexný rozvoj Švermovych železiarní s výstavbou nového závodu v Piesku odsúvali nadriadené orgány na neurčito. V roku 1963 sa uskutočnila rekonštrukcia starého závodu. Výstavba pomocnej haly oceliarne si vyžiadala nový priestor a preto bola zlikvidovaná celá ulica s obchodnou sieťou a službami, bol riešený nový cestný systém. V roku 1961 – 1963 bol vybudovaný sklad vykurovacích olejov so štyrmi nádržami, čo umožnilo prechod siemens – martinských pecí na olejové kúrenie. V rámci modernizácie bola v roku 1964 rekonštruovaná jemná valcovňa profilov. V roku 1967 bola uskutočnená rozsiahla rekonštrukcia valcovne rúr a bola zrušená aj pozemná lanová dráha na vrch Brezová, ktorou bol vyvážaný odpad a oceliarenská troska.
Závažné technické zlepšenie predstavovalo postavenie stripovacej haly siemens – martinskej pece v roku 1967. Odlievanie „sviečkových“ ingotov do štvordielnych kokíl bolo zdokonalené využitím strihacieho a stripovacieho zariadenia.
V roku 1971, pri riešení celkovej koncepcie Švermovych železiarní v Podbrezovej, zohrali svoje informácie zo záverov rokovaní medzi ČSSR a ZSSR o zvýšených dodávkach rúr do Sovietskeho zväzu. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zvýšeniu exportných úloh v ŠŽ na 50 tisíc ton ročne, bolo na Federálnom ministerstve hutníctva a ťažkého strojárstva v Prahe rozhodnuté, aby bola celá technológia výroby, súvisiaca s výrobou rúr a ich exportom riešená komplexne, od výroby ocele. Rozhodnutie o príprave a realizácii šiestich stavieb v rámci R- programu vyvolalo nutnosť, riešiť vo Švermovych železiarňach koncepciu od výroby ocele po finálne výrobky. Výhľadovou štúdiou z roku 1972 bola riešená výroba bezšvíkových a presne ťahaných rúr s doplnením výrobného programu o výrobu stavebnej ocele. V roku 1973 bola zvýšená požiadavka ročnej výroby bezšvíkových rúr na 170 tisíc ton ročne a presne ťahaných na 80 tisíc ton ročne a preto došlo k rozhodnutiu vypracovania novej koncepcie s výhľadom do roku 1990, zahŕňajúca výstavbu elektrickej oblúkovej pece a vedľa nej zariadenia pre plynulé odlievanie ocele.
V roku 1972 bola daná do prevádzky ťaháreň rúr 1, ktorá hneď od začiatku plnila plánované úlohy v sortimente presných rúr s priemerom 4- 30 milimetrov, po ktorých bol v tom čase veľký dopyt. Ťaháreň rúr s ročnou kapacitou 15 tisíc ton bola v tom čase v hutníctve zvláštnosťou. Výroba najnáročnejšieho sortimentu presných rúr predstavovala technologickú špičku. Ťahacie stroje v Podbrezovej mali modernú tyristorovú reguláciu, umožňujúcu ťahanie rúr väčšími rýchlosťami. Morenie zväzkov rúr bolo riešené linkou s použitím programového závesného dopravníka, vyvinutého na tento účel ako prvého v Európe. Novým technickým riešením sa podstatne znížil podiel ručnej práce a dosiahnuté boli dobré ekonomické výsledky, čo malo pozitívny vplyv na hospodárenie. V roku 1979 bola ukončená a daná do užívania prevádzkareň valcovňa bezšvíkových rúr, na ročnú kapacitu 170 tisíc ton bezšvíkových rúr ročne. Súbežne s výstavbou valcovne bezšvíkových rúr pokračovala aj výstavba ťahárne rúr 2, ktorá bola ukončená v roku 1980. Jej ročná kapacita predstavovala 65 tisíc bezšvíkových presne ťahaných rúr. Sortiment bol určený predovšetkým na export do ZSSR.
K podstatným zmenám osemdesiatych rokov došlo aj v energetickom hospodárstve. Rozšírené bolo používanie zemného plynu, zrealizované bolo recirkulačné vodné hospodárstvo, vystavané boli čistiace zariadenia odpadových vôd, modernizáciou prešli malé vodné elektrárne, pribudla nová kompresorová stanica. Významnou ekologickou stavbou, ktorá bola daná do prevádzky v roku 1985, bolo odprašovacie zariadenie elektrických oblúkových pecí. Podniková doprava uplatnila motorovú železničnú trakciu (posledná parná lokomotíva bola vyradená z prevádzky v roku 1984), zmodernizovaný bol vozový park, rozšírená bezkoľajová a automobilová doprava.
Tým sa však budovanie neskončilo. Podnik sa ocitol z hľadiska výroby ocele v nevyváženom stave, časť vyrobenej ocele musel vyvážať a potrebné značky ocelí v predvalkoch musel dovážať ako vsádzku do valcovne bezšvíkových rúr. Popri sústavných rokovaniach o koncepcii výroby ocele prebiehala od roku 1978 výstavba štvorprúdového zariadenia pre plynulé odlievanie ocele. Po dvadsiatich rokoch prevádzky bolo zdemontované staré vertikálne odlievanie ocele. Nové zariadenie na plynulé odlievanie ocele bolo odovzdané v roku 1982. Výstavbou valcovne bezšvíkových rúr, ťahárne rúr 1, ťahárne rúr 2 a Zariadenia pre plynulé odlievanie ocele sa stali podbrezovské železiarne vysoko špecializovaným výrobcom bezšvíkových a presne ťahaných rúr a významným exportérom týchto výrobkov do zahraničia.
Čas následne ukázal, že zastaralá technológia oceliarne a moderné zariadenie pre plynulé odlievanie ocele spôsobujú problémy, a to umocnilo potrebu riešiť výstavbu novej oceliarne čo najskôr.
Prípravy na výstavbu sa začali v roku 1986 a v roku 1990 bol postavený základný kameň výstavby modernej 60 – tonovej vysokovýkonnej elektrickej oblúkovej pec Týmto okamihom bola uzatvorená aj kapitola výroby betonárskej výstuže, valcovňa profilov uvoľnila miesto výstavbe. Po 32 rokoch bola zastavená aj výroba elektroocele, nahradila ju však moderná technológia. Prvá tavba v novej peci sa konala vo februári v roku 1993. S intenzifikáciou elektrooceliarne súvisela aj výstavba nového zariadenia na výrobu kyslíka a dusíka. Vybudovaním novej elektrickej oblúkovej pece sa stali železiarne vo výrobe ocele sebestačnými. Týmto krokom bolo zavŕšené dlhoročné úsilie o uzavretia výrobného cyklu. Z podbrezovských železiarní sa stala minihuta.



Toto je posledné kolo čitateľskej súťaže a preto máte možnosť zodpovedaním na tri otázky doplniť chýbajúce kolá. V prípade, že ste sa zapojili a správne odpovedali na všetkých pätnásť otázok, nepotrebujete žolíky. Tie vám pomôžu, ak vám chýbajú dve správne odpovede alebo dvakrát ste nestihli vypísať kupón.


    Otázka 16. kola:


    Kedy sa začala výstavba pudlovne a valcovne v Podbrezovej?



    Kedy vznikla akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová?



    Ktorá prevádzkareň v novom závode bola postavená ako prvá?





    Odpovede zasielajte do 6. septembra 2010 do redakcie novín, s uvedením správnej odpovede:



    Odpoveď: .....................................................................................

    Meno a priezvisko: .........................................................................

    Prevádzkareň, útvar: ......................................................................










Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová