20.7.2023 10:27:56
Súťaž k 170. výročiu ŽP a.s.: Dvadsiate storočie [6]


Sto sedemdesiat rokov existencie zaraďuje podbrezovské železiarne medzi najstaršie firmy na Slovensku. Prešli 19., 20. a ocitli sa v 21. storočí. Počas tohto obdobia sa vystriedali roky úspechov i neúspechov, niekoľko svetových hospodárskych kríz, dvoch svetových vojen a štyroch zmien štátneho usporiadania – od monarchie až po demokraciu. Významné udalosti zásadnou mierou ovplyvňovali aj vnútorné dianie. Železiarne sa v ich priebehu menili, zdokonaľovali, rozširovali a nakoniec transformovali na mini hutu.

Otvorená aj ťaháreň rúr 2
Komplexná modernizácia podbrezovských železiarní sa začala položením základného kameňa ťahárne rúr 1, prvej stavby R - programu. Nasledovala druhá stavba v roku 1974, položením základného kameňa ďalších dvoch prevádzkarní – valcovne rúr s pretlačovacou stolicou a ťahárne rúr 2. Päťročné úsilie bolo zavŕšené 25. apríla 1979 otvorením prvej z nich – valcovne rúr s pretlačovacou stolicou.
Ťaháreň rúr 2 začala písať svoju históriu o rok neskôr, slávnostným otvorením prevádzky 29. mája 1980. Do užívania boli dané aj objekty – moriacich liniek a chemických prevádzok, haly nástrojárne a oblúkarne, prístavby meniarne a výpočtového strediska, rozšírená bola kotolňa a olejové hospodárstvo. V sociálnej oblasti pribudla moderná závodná kuchyňa s jedálňou. V roku 1984 bolo v rámci automatizovaného systému riadenia výroby v ťahárni rúr 2 zavedené plánovanie a riadenie výroby počítačom.

Premiestnenie oblúkarne
V rokoch 1979 a 1980 bola výroba oceľových navarovacích oblúkov premiestená z valcovne rúr s pretlačovacou stolicou do nových priestorov ťahárne rúr 1. Okrem pôvodných dvoch liniek bola doplnená o tretiu – tlačnú linku na výrobu oblúkov.

Tretia stavba R - programu
Koncom sedemdesiatych rokov bola investičná výstavba presunutá do starého závodu. Po štvorročnom úsilí stavbárov a investora bola daná do užívania tretia stavba Rúrového programu – zariadenie pre plynulé odlievanie ocele. Staré vertikálne zariadenie plynulého odlievania ocele, z roku 1962, doslúžilo. Za dvadsať rokov prevádzky na ňom odliali 793 130 ton zliatkov, ktoré boli následne použité ako vsádzka do valcovne hrubých plechov a po jej rekonštrukcii aj vo valcovni rúr s pretlačovacou stolicou. Kompletná skúška za tepla na novom radiálnom zariadení pre plynulé odlievanie ocele, t.j. prvé radiálne odlievanie vo dvoch prúdoch, sa uskutočnila 28. septembra 1982 vo večerných hodinách a v ranných hodinách druhého dňa bolo úspešne vykonané odlievanie na všetkých štyroch prúdoch. Skúšobnú prevádzku začali 7. októbra 1982 a 6. novembra 1982 bolo zariadenie plynulého odlievania ocele odovzdané do trvalej prevádzky. Ešte v priebehu skúšobnej prevádzky bola odskúšaná možnosť sekvenčného odlievania – pričom bola úspešne odliata prvá dvojtavba. Slávnostné otvorenie ZPO – I sa uskutočnilo 21. decembra 1982. Súčasťou nového ZPO bolo recirkulačné hospodárstvo chladiacej vody, ako aj čistenie vody, privádzač priemyselnej vody z Hnusna a elektroobjekty. Elektrické oblúkové pece A a B boli v priebehu osemdesiatych rokov rekonštruované, s dôrazom na zvýšenie kvality a zníženie energetickej náročnosti pri výrobe ocele. Stavbou „Odprášnenie exhalácií od elektrických oblúkových pecí v roku 1985 bolo dosiahnuté – zníženie úletu emisií (na 12,8 mg/m3) a výrazné zlepšenie pôvodného ekologického stavu prostredia. V starom závode Išlo o prvú významnú stavbu v oblasti intenzifikácie oceliarne, za ktorou nasledovali ďalšie.



    Otázka 6. kola:

    Uveďte, kedy bola slávnostne otvorená prevádzkareň ťaháreň rúr 2?

    Odpovede zasielajte do desiatich dní od vydania tohto čísla do redakcie novín,
    s uvedením správnej odpovede:


    Odpoveď: .....................................................................................

    Meno a priezvisko: .........................................................................

    Prevádzkareň, útvar: ......................................................................

Celkový pohľad na výstavbu ťahárne rúr 2 (r. 1978).
Foto: archív HM ŽP





Autor (zdroj): Viera Kúkolová