20.7.2023 10:27:55
Čitateľská súťaž k 170. výročiu založenia ŽP: Stratégia – zásadná modernizácia technológie [15]


Stosedemdesiat rokov existencie zaraďuje podbrezovské železiarne medzi najstaršie firmy na Slovensku. Prešli 19., 20. a ocitli sa v 21. storočí. Počas tohto obdobia sa vystriedali roky úspechov i neúspechov, niekoľkých svetových hospodárskych kríz, dvoch svetových vojen a štyroch zmien štátneho usporiadania – od monarchie až po demokraciu. Významné udalosti zásadnou mierou ovplyvňovali aj vnútorné dianie. Železiarne sa v ich priebehu menili, zdokonaľovali, rozširovali a nakoniec transformovali na mini hutu.

Aj napriek nepriaznivým okolnostiam na začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, vedenie spoločnosti pokračovalo v nastúpenej stratégii zásadnej modernizácie technologickej základne. Najvýznamnejším investičným projektom, ktorý mal zavŕšiť takmer dvadsaťročné úsilie budovania uzatvoreného výrobného cyklu, bola intenzifikácia elektrooceliarne. Prípravám predchádzalo 1. novembra 1989 zrušenie päťdesiatpäťročnej technicky zastaranej prevádzky valcovne profilov, v ktorej sa vyrábali kruhové rebrované tyče, slúžiace v stavebníctve na výstuž betónu. Historickým momentom, súvisiacim s touto investíciou, bol aj 1. november 1990, kedy sa uskutočnil o 3.15 hod. posledný odpich na dvoch siemens – martinských a dvoch elektrických peciach. Staré pece, ktoré mali ešte svojich predchodcov (prvá siemens – martinská päťtonová pec s kyslou výmurovkou, vyhrievaná generátorovým plynom, bola v Podbrezovej postavená už v roku 1879, ako prvá na Slovensku) doslúžili, aby uvoľnili priestor výstavbe novej vysokovýkonnej elektrickej oblúkovej pece, so sekundárnou metalurgiou. Jeden z najmodernejších agregátov bol prísľubom k dosiahnutiu kvalitatívnych parametrov výroby ocele na špičkovej európskej úrovni a zároveň aj príspevkom k skvalitneniu životného prostredia. Chýbali však peniaze na dofinancovanie výstavby. Po revolúcii analytici hutníctvo považovali za neperspektívne priemyselné odvetvie a ani výsledky hospodárenia v tom čase neboli naklonené tomu, aby spoločnosť bez problémov získala dôveru v bankách. Napokon jej Všeobecná úverová banka prisľúbila úver, podmienkou však bola garancia štátu. Vedenie úver získalo a dostavba mohla byť dofinancovaná.
Od položenia základného kameňa po spustenie novej elektrooceliarne, vyrobenej talianskou firmou Tagliaferri, uplynulo tisícdvadsaťštyri dní. Prvá teplá skúška sa uskutočnila 24. februára 1993. Šesťdesiattonová elektrická oblúková pec bola uvedená do prevádzky 19. marca 1993. Pec ožila v čase, keď mnohé fabriky bojovali o svoju holú existenciu a ani situácia v železiarňach nebola jednoduchá. Intenzifikácia však sľubovala nové perspektívy do budúcnosti.
S intenzifikáciou elektrooceliarne úzko súvisela aj ďalšia významná investícia, ktorej realizácia bola tiež veľmi náročná. Za chodu bola postupne odstavovaná stará, tridsaťročná kyslikáreň, ktorej kapacita nestačila novým požiadavkám a 26. marca 1993 bolo dané do skúšobnej prevádzky nové zariadenie na výrobu kyslíka a dusíka.
V tomto roku došlo aj k spečateniu spolupráce s Ústavom materiálového výskumu SAV v Košiciach, so zámerom spoločného riešenia inovácií a zavádzania nových technológií. Tento ústav sa ako jediný v republike zaoberal základným aplikovaným výskumom v oblasti fyzikálnej metalurgie ocele.

V prvom roku bolo odliatych 121 937 ton ocele, v roku 1994 to bolo 143 161 ton ocele, v roku 1995 bolo odliatych 230 517 ton, v roku 1996 bolo odliatych 208 929 a v roku 1997 už 283 324 ton ocele. Po piatich rokoch od zavŕšenia modernizácie výroby ocele - 15. januára 1998 bola v elektrickej oblúkovej peci odliata miliónta tona ocele. V roku 2001 to bolo 291 068 ton ocele. Dlhoročné úsilie prinieslo svoje ovocie a výroba ocele dosiahla špičkovú európsku úroveň. Za prvých desať rokov existencie bolo na tandeme GO/50 1 UHP EBT, pracujúcej v náväznosti na LF pec, vyrobených a odliatych cez zariadenie plynulého odlievania ocele 2 335 205 ton ocele.
Počas prvých desiatich rokov bolo realizovaných v oceliarni niekoľko významných krokov, ovplyvňujúcich ďalší rozvoj prevádzkarne. V roku 1994 to bola realizácia nových posúvačových uzáverov LS50 pre hlavné panvy. V roku 1995 boli do výroby zavedené nové formáty – kvadrát 160 a 225 milimetrov. V roku 1996 získala oceliareň certifikát systému riadenia kvality podľa ISO 9002. V tomto roku bol zavedený do výroby nový priemer kruhového formátu 150 milimetrov. V roku 1997 pribudli ďalšie tri formáty plynulo odlievaných oceľových blokov – kvadrátu 180 milimetrov a kruhu 180 a 210 milimetrov.
V roku 1998 sa uskutočnila realizácia informačného systému výroby UNIX v celej prevádzkarni. V apríli roku 1999 bol do nisteje pece EAF nainštalovaný tzv. DPP systém (Direct Porosity Plug- priamo porézna tvárnica), systém prefukovania tekutej ocele inertným plynom, čo prinieslo zvýšenie kvality, zníženie nákladov vo forme elektrickej energie a skrátenie tavby. V tomto roku sa uskutočnila rekonštrukcia ohrevov medzipanvy, inštalovaná bola nová elektrická piecka na ohrev ponorných trubíc a ďalších častí súvisiacich s technológiou ohrievania. V roku 2001 boli zavedené dva nové formáty plynulo odlievaných oceľových blokov kruhu 260 milimetrov a kvadrátu 150 milimetrov.






    Otázka 15. kola:


    Kedy bola odliata miliónta tona ocele?


    Odpovede zasielajte do desiatich dní od vydania tohto čísla do redakcie novín,
    s uvedením správnej odpovede:


    Odpoveď: .....................................................................................

    Meno a priezvisko: .........................................................................

    Prevádzkareň, útvar: ......................................................................



Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová