20.7.2023 10:44:44
Mám tu svoje zázemie, vo fabrike je istota zamestnania a ak má človek záväzky, nemôže hazardovať

Od roku 2004, kedy vychádzali prví absolventi Súkromnej strednej odbornej školy hutníckej Železiarní Podbrezová až do súčasnosti z celkového počtu 969 absolventov do práce v materskej spoločnosti nastúpilo 530 mladých vyučencov, z toho 309 odišlo. Oslovili sme tých, ktorí sú železiarňam verní od svojho prvého vstupu a zhovárali sme sa aj so zamestnancom, ktorý si to vyskúšal v zahraničí a vrátil sa späť:



Michal AUXT, ťaháreň rúr

Do Železiarní Podbrezová a.s. ste nastúpili pred dvanástimi rokmi ako absolvent Súkromného stredného odborného učilišťa hutníckeho ŽP. Naplnili sa vaše predstavy o povolaní, ktoré ste si zvolili?

- Musím sa priznať, nevytváral som si žiadne predstavy o budúcnosti. Keď som sa rozhodoval kde pôjdem do školy, mal som pätnásť rokov. Vedel som, že je tu fabrika, v ktorej sa vyrábajú rúry.

Rozhodol som sa pre študijný odbor hutník operátor. Až keď som nastúpil na prax, spoznával som výrobný proces. Mali sme inštruktorov a pod ich vedením sme sa oboznamovali s výrobou. Začínal som ako hrotovač, dnes som vedený v chemickej prevádzke ako morič, ale mám absolvované školenia na viac profesií a tak môžem zaskočiť na mostovom žeriave, na žeriave na diaľkové ovládanie, pri fosfátovaní... Ja som so svojou prácou spokojný. Bývam v Brezne a hrám futbal za Dolnú Lehotu. Podal som si žiadosť o byt v Piesku, takže sa teším, že ho dostanem.

Myslíte si, že bývanie je ten problém, ktorý spôsobuje odchod mladých ľudí z fabriky?

-Tí, ktorí odchádzajú, majú iste svoje dôvody, ale nemyslím si, že práve bývanie je ten kľúčový. Skôr mladým nevyhovuje nepretržitý pracovný režim, chcú mať cez víkendy voľno a tu to vždy nie je možné.




Marcel MRAVEC, ťaháreň rúr

Do Železiarní Podbrezová a.s. ste nastúpili pred desiatimi rokmi ako absolvent Súkromného stredného odborného učilišťa hutníckeho ŽP. Naplnili sa vaše predstavy o povolaní, ktoré ste si zvolili?

-Ja som si vybral podbrezovskú školu preto, že som tam mal veľa kamarátov a všetci boli spokojní. Rozhodol som sa pre profesiu hutník operátor, počas školy sme chodili na prax a mne sa to celkom zapáčilo. Pred desiatimi rokmi som začínal ako ťahač, potom som začas robil pri zhodnocovaní rúr a v súčasnosti som opäť ťahačom.

V práci som spokojný. Hoci platovo som postúpil za to obdobie o dve triedy, pochopiteľne peňazí nikdy nie je dosť, ale tu mám svoje zázemie, vo fabrike je istota zamestnania a ak má človek záväzky, nemôže s tým hazardovať.

Čo myslíte, prečo mladí odchádzajú?

-Do zahraničia za lepšími platmi, ale tu na Slovensku sú tie podmienky všade porovnateľné, až na to, že v Podbrezovej sú určité stabilizačné prvky, ktoré dávajú ľuďom istotu. Mladí však podľa mňa odchádzajú aj preto, že im nevyhovuje práca počas víkendov. Chcú sa zabávať a chcú mať viac voľna.





Marcel DANOVE, ťaháreň rúr

Do Železiarní Podbrezová a.s. ste nastúpili pred dvanástimi rokmi ako absolvent Súkromného stredného odborného učilišťa hutníckeho ŽP. Naplnili sa vaše predstavy o povolaní, ktoré ste si zvolili?

-Do školy v Podbrezovej som nastúpil, lebo na okolí bol problém nájsť si prácu a tu sľubovali po ukončení štúdia istú prácu, čo aj splnili. V tej dobe, keď som šiel do školy, bol hutník operátor jediný odbor zameraný na spracovanie kovov. Nastúpil som hneď po ukončení štúdia na pozíciu delič oblúkov.

Mal som trojku triedu, časom som sa dostal na odhraňovača a sústružníka oblúkov, tým sa zvýšila aj moja trieda. Neskôr som začal robiť redukcie a dostal som možnosť urobiť si destársky a žeriavnicky preukaz. Na báze viacprofesijnosti sa mi opäť zvýšila platová trieda.

Čo myslíte, prečo mladí odchádzajú?

-Mladí podľa mňa odchádzajú hlavne preto, že majú vyššie platové nároky. Väčšinou tí, ktorí nemajú ešte záväzky, odchádzajú za lepšou prácou, často do zahraničia.




Vladimír PREČUCH, ťaháreň rúr

Čo vás viedlo k rozhodnutiu ísť sa vyučiť do Podbrezovej?

-Chcel som mať istotu, že dostanem prácu a v tejto škole to garantovali a aj som ju dostal.

Naplnili sa vaše predstavy o budúcom povolaní?

-Určite áno. Do práce som nastúpil tam, kde som aj praxoval, poznal som už kolektív a boli sme dobrá partia. Za štyri roky od skončenia školy som sa toho veľa naučil a bol som spokojný. Lákalo ma však skúsiť zarobiť si viac v cudzine, a tak som vlani odišiel do Anglicka.

    Aké to tam bolo?

    -S kamarátom sme šli cez agentúru a prvý kontakt s novou krajinou nebol veľmi príjemný, nebolo to celkom tak, ako sme očakávali, ale zvykli sme si. Vykladali sme tovar v TESCU, v porovnaní so zárobkom na Slovensku som zarobil viac, ale robota to bola veľmi jednoduchá, monotónna a tak som vydržal tri mesiace a vrátil som sa domov.

    Aké sú vaše poznatky z cudziny?

    -No, anglicky som sa naučiť nestihol, jednak to bolo krátko a jednak som sa pohyboval len medzi Slovákmi. Dokonca aj nadriadených sme mali Slovákov a čo ma zarazilo, Angličania sú veľmi slušní ľudia, no „slovenskí šéfovia“ nezabúdali prejavovať voči nám svoju aroganciu a boli veľmi nepríjemní.

    Mali ste problém zohnať prácu po návrate domov?

    -Keď som odchádzal zo ŽP, otvorene som hovoril, že idem za vyšším zárobkom do cudziny, ale nevylučoval som možnosť vrátiť sa späť. A tak, keď som sa vrátil, zobrali ma naspäť tam, kde som bol predtým a som spokojný. V Anglicku som zarobil viac, ale tu robím vo svojej profesii, ktorej sa rozumiem a práca ma baví.

    Jednoznačné je, že v zahraničí sú platy na inej úrovni ako na Slovensku a to mladých láka von. Čo ešte podľa vás spôsobuje, že mladí odchádzajú?

    -Ja si myslím, že aj spoločenský život je dôvodom, že odchádzajú. Sú mladí, chcú sa zabávať a tých príležitostí tu veľmi niet.


    " V Anglicku som zarobil viac, ale tu robím vo svojej profesii.



    Žiaci získavajú prax pod vedením inštruktorov.

    Žiaci získavajú prax pod vedením inštruktorov. Ilustračné foto A. Nociarová







    Múdrosť je odovzdávaná z generácie na generáciu




    Učňovské školstvo má v našej firme už takmer 80 – ročné tradície a stále platí, že múdrosť našich predkov je odovzdávaná z generácie na generáciu. Svedčí o tom aj úryvok z článku v Podbrezovane z roku 1946 (bez úprav):

    Keď učeň nastúpi do dielne a je dobre vedený, táto doba je najlepšou príležitosťou na vypestovanie vedomia stavovskej solidárnosti. Každý inteligentný tovariš, majster, učiteľ, učňa šťastne prevedie do stavu dospelosti, keď už sám bude vedieť čeliť prekážkam a bude vďačný za dobrú školu. Vychádzajúc z tohto poznania je možné splniť úkol, ktorý nám doba ukladá, že to vyžaduje veľké obete od inštruktorov, pod ktorých dozor sú zverení učni, aby z nich vychovali a vyškolili moderných praktických odborníkov. Sú i takí učnia, ktorí sa nijako nevedia a možno ani nemôžu prispôsobiť k povinnostiam, ktoré od nich požadujeme a s ktorými sa len zbytočne vyčerpáva trpezlivosť inštruktorov, že učni sami zistia, že ich dráha nie je správna a zrieknu sa pokroku a vývoja alebo ich pracovný poriadok jednoducho vyradí ako nehodníkov. Príslovie hovorí: “Kto vydrží, ten zvíťazí.“ U mladých ľudí sú všetky predpoklady vydržať a zvyknúť si na život dospelého remeselníka, ktorý je predurčený na to, aby sa z neho stal žiadúci odborník, fyzicky a duševne kvalifikovaný.“

    Pred nami je obraz rozšírenia výroby nášho závodu, čo môžeme úspešne previesť len za asistencie dobrých remeselníkov, ktorých je v tomto čase nedostatok. Budúcnosť Podbrezovej sa zrkadlí v rysoch, že každý mladý muž prv, než bude zapojený do výroby, prejde takou prípravnou odbornou školou, ktorá mu poskytne všetky základné vlastnosti duševných a fyzických síl, bez ktorých moderný závod nemôže existovať. Preto je veľká zodpovednosť vložená do rúk inštruktorov a majstrov, ktorí majú bezprostredný a najväčší vplyv na učňa.


    " Keď učeň nastúpi do dielne a je dobre vedený, táto doba je najlepšou príležitosťou na vypestovanie vedomia stavovskej solidárnosti.

    (Podbrezovan 1946)






    Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová