20.7.2023 10:45:00
O rozhovor sme požiadali Ing. Miloša Dekréta, ktorý bol menovaný 1. augusta 2014 do funkcie výrobného riaditeľa

Vaše profesionálne začiatky sa spájajú s Podbrezovou. Prečo ste si vy, strojár, vybrali práve Podbrezovú?
-Po skončení SVŠT Strojníckej fakulty v Bratislave som chcel prioritne ostať bývať v rodisku. Keď som sa rozhodoval kde sa zamestnám, zo všetkých ponúk, ktoré som dostal, bola tá zo Železiarní Podbrezová jednoznačne najvýhodnejšia. Veľmi významným faktorom bolo, že tu už pracovala moja manželka. V Železiarňach Podbrezová pracoval dvadsaťsedem rokov aj môj otec ako žeriavnik v oceliarni. Do zamestnania som nastúpil 2. augusta 1989 do technického odboru, oddelenia automatizácie a robotizácie, ako konštruktér.
Najdôležitejší medzník, ktorý ovplyvnil moje budúce profesijné pôsobenie, bol marec 1995. V tom roku som nastúpil do prevádzkarne ťaháreň rúr 2 ako technológ. Táto práca ma veľmi zaujala, čo ma naštartovalo k postupnej rekvalifikácií zo strojára na hutníka – strojára.

Od mája 1997 som vykonával profesiu vedúceho strediska ťahacích stolíc a žíhacích pecí. Žíhacie pece a celá problematika súvisiaca s tepelným spracovaním sa stala v tomto období viac menej mojou záľubou.
Od 1. októbra 2007 som bol menovaný do funkcie vedúceho výroby ťahárne rúr 2 a od februára 2009 do funkcie vedúceho prevádzkarne už spojenej ťahárne rúr.


Vo fabrike ste už dvadsaťpäť rokov a za toto obdobie ste tu zažili obdobia expanzií, aj recesií. Čo vo vás zanechali všetky tieto skúsenosti.
-Keď zhodnotím celé moje doterajšie obdobie vo všetkých riadiacich funkciách, ktoré som vykonával, období expanzií a recesií bolo hlavne v ťahárni rúr 2 dosť. V rokoch 1997 – 2000 napĺňanie objemu zákaziek nebolo v jednotlivých mesiacoch rovnomerné. Celé toto obdobie si vyžadovalo v riadení veľa operatívnych rozhodnutí. V rokoch 2000 – 2008 zažívala ťaháreň rúr obdobie neustáleho zvyšovania objemu výroby. Z roka na rok sme zvyšovali počty zamestnancov, celá pracovná atmosféra bola v tomto období veľmi dobrá.
Najkrízovejšie obdobie vo výrobe, ktoré som počas môjho dvadsaťpäťročného pôsobenia vo fabrike zažil, bol štvrtý kvartál 2008 a takmer celý rok 2009. Objem výroby v ťahárni rúr klesol na 50 percent objemov predchádzajúcich rokov. Malo to veľmi negatívny dopad na zamestnanosť. Po takýchto životných skúsenostiach si človek naplno uvedomí, že v súčasnom svete musí tvrdo bojovať o svoju prácu.


Počas doterajšej kariéry počet vašich podriadených rástol a s ním aj vaše riadiace skúsenosti. Keďže spokojnosť zamestnancov sa odráža na ich výkonoch, na mieste je otázka, v čom je podľa vás úspech dosiahnutia obojstrannej spokojnosti?
-Ako vedúci strediska ťahacích stolíc a žíhacích pecí som mal zodpovednosť za zhruba 150 - členný kolektív. Vo funkcii vedúceho výroby som riadil asi 550 zamestnancov. Vo funkcii vedúceho prevádzkarne som zodpovedal za približne 950 zamestnancov ťahárne rúr a oblúkarne.
Najdôležitejšie v riadení takého veľkého kolektívu je mať na prvom mieste spravodlivé a rovnocenné kritéria voči všetkým zamestnancom. Tých, ktorí sa snažia odviesť dobrú a kvalitnú prácu, treba odmeniť finančne a umožniť im aj profesijne rásť.


Naposledy ste v rozhovore pre Podbrezovan prezradili čosi aj zo súkromia. Zmenilo sa odvtedy niečo?
-Svoje súkromie si každý z nás stráži. Jedno je však isté. Bez dobrého rodinného zázemia, ktoré mi vytvára moja rodina, by bolo omnoho ťažšie byť plne sústredený na pracovné problémy, ktoré treba denne riešiť. Môj najstarší syn je už vysokoškolák, druhý syn tento rok maturuje, tretí syn nastúpil do prvého ročníka strednej školy a najmladšia dcéra je v siedmom ročníku základnej školy.


Zároveň ste konštatovali, že vašim koníčkom je práca okolo domu, na iné nezostáva čas. Stále to platí alebo pribudli aj iné záujmy?
-Určite toto stále platí, ale ako som bol menovaný do funkcie výrobného riaditeľa, na túto činnosť mám oveľa menej času. V prácach okolo domu toho rodine už nestíham veľa pomáhať. Moje deti s manželkou ma našťastie dokážu v mnohých veciach zastúpiť, za čo som im vďačný.


Čo je vašim najväčším želaním do posledných mesiacov tohto roka?
-Tých želaní mám určite viac, ale dve sú z nich momentálne najdôležitejšie. Prvým je, aby sme na november a december mali dostatočný objem zákaziek pre všetky výrobné prevádzkarne. Druhým je, aby decembrové opravy vo valcovni rúr a oceliarni boli urobené kvalitne. Toto je veľmi dôležité pre nasledujúci rok 2015, aby prevádzkarne vyrábali bez zbytočných prestojov.
Všetkým zamestnancom Železiarni Podbrezová želám veľa pracovných úspechov, spokojnosti a pohodu v súkromnom živote. Verím, že nasledujúci rok 2015 bude minimálne tak dobrý, ako tento končiaci rok 2014.




Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová