20.7.2023 11:02:24
Tour de France

Tour de France po slovensky


Toto leto bolo vo Francúzsku veľmi zaujímavé v súvislosti s históriou slovenskej, ale aj svetovej cyklistiky. Môže za to mladý, len 22 - ročný cyklista zo Žiliny, Peter Sagan. Samozrejme, nezabúdame ani na dvoch ďalších- Petra a Martina Velitsovcov. Tohtoročná Tour bola veľmi úspešnáa Sagansi udržal zelené tričko až do Paríža.
Sledovať celú Tour bolo pre mňa veľmi zaujímavé a obohacujúce. Cyklistika ma totiž baví. A máme ju aj v rodine. Môj otec robil v minulosti cyklistiku pre ŽP ŠPORT Podbrezová a bol v nej úspešný. Za ŽP pretekal kedysi aj môj bratranec Michal Prachár a moja sestra Daniela je na bicykli ako doma. Keďže prázdniny trávim posledné roky v Londýne pri ocinovi, spoločné rozhodnutie, že pôjdeme aj na TourdeFrance 2012 a neskôr na OH,sa uskutočnilo veľmi rýchlo.


Bol to nezabudnuteľný zážitok

S odstupom pár dní sa chcem s vami podeliť o moje dojmy z Tour. Dostali sme sa tak blízko ako málokto. Boli sme celkom na šiestich etapách, na začiatku, aj na konci.
Najprv sme boli na prvej etape -Seraing - v Belgicku, kde Peter Sagan zaznamenal svoje prvé víťazstvo. A to bol úplný nováčik. My sme vtedy čakali v cieli. Diváci pri televíznych obrazovkách mohli vidieť pri jeho dojazde našu vlastnoručne vyrobenú zástavu ,,prezidentovu štandardu“. Peťova radosť bola jasná a naša tiež. Predviedol tu svoje prvé gesto - ako lieta. A my sme lietali od šťastia tiež. Tešili sme sa z Peťa na stupni víťazov. Tá atmosféra sa nedá ničím opísať, ani vyjadriť, aj keď nás bolo zo slovenských fanskupín veľmi málo. Na Slovensku totiž ešte netušili, akého výsledku sa dočkáme a že všade zavládne Saganománia.Po skončení sme sa presunuli do cieľa druhej etapy, do mesta Tournai. Táto etapa nebola pre Peťa taká úspešná. Tesne ho vytlačili a zablokovali a skončil ,,len“ na druhom mieste. Ale my sme ho povzbudzovali o dušu i naďalej.
V tretej etape sme cyklistov čakali opäť v cieli - Boulogne-sur-Mer. Stáli sme tam vyše päť hodín. Chceli sme si udržať skvelé miesta, ktoré sa nám podarilo „chytiť“. Keďže sme predtým závodne plávali za ŽP Podbrezová, mali sme všetci dresy s logom železiarní a slovenskými znakmi. K tomu, ako vždy, veľa vlajok a rapkáče, boli sme doslova neprehliadnuteľní. Popri čakaní na záver pretekov sa pri nás zastavil aj Peťov Saganov otec Ľubomír. Bol to pre nás obrovský zážitok. Peťov otec bol veľmi príjemný a milý. Povedal nám, že ráno sa s Peťom rozprával, hoci všetci z tímu Liquigas sú nervózni, Peťo je v pohode a dnes sa chystá vyhrať ... A tak sa aj stalo. Peter zvíťazil tým svojím famóznym spôsobom a my sme si šli hrdlá vykričať. Stretli sme aj Peťovho osobného masera Maroša Hlada, ktorý mimochodom kedysi robil tiež v ŽP Podbrezová. Keďže sme vždy boli riadne hluční pri povzbudzovaní, všimli si nás rôzne televízne stanice a rádia z Francúzska, Nemecka, Anglicka, s ktorými sme robili rozhovory o tom ako sa nám páči na Tour a komu fandíme. Keď za nami prišla aj naša STV –čka, tak sme sa už cítili ako „mini“ celebrity a hneď sme aj volali domov, čo sa deje. Ani sme nevedeli, ako ubehla celá tretia etapa a do cieľa sa valil pelotón. Ako prvý prišiel Peťo a ukázal aj svoje nové- teraz už všetkým známe gesto, keď sa prežehnal a napodobnil ForrestaGumpa. To sme úplne šaleli, kričali a mávali. Nádherne prišiel do cieľa aj Peter Velits na krásnom treťom mieste. Boli sme pri tom, keď dvaja Slováci v etape obsadili popredné miesta. Historický úspech. Potom sme dokonale šťastní už len čakali na vyhlásenie víťazov jednotlivých tričiek.
Peter Sagan bol na stupni víťazov a teraz dokonca dvakrát – jednak ako víťaz etapy a ešte aj víťaz zeleného dresu šprintéra. Po dekorácii hodil svoju kyticu otcovi a on ju doniesol mojej sestre Daniele, ktorá z nej mala veľkú radosť. Nasledovalo ešte veľké zborové slovenské „ďakujeme“ pre Sagana . Všetky fotoaparáty sa otočili vtedy na nás a stali sme sa na päť sekúnd tvárami Eurošportu a iných TV staníc. Bolo to neuveriteľné.
Peťovmu otcovi sme sľúbili, že ak sa bude synovi dariť a aj naďalej bude v zelenom drese a donesie ho až do Paríža, tak prídeme za ním. Boli to nádherné okamihy a atmosféra, ale museli sme sa vrátiť plní zážitkov do Londýna. Tu sme každý deň sledovali Tour len v televízore, tak ako všetci ostatní a naďalej fandili Saganovi, aby sa mu darilo čo najlepšie.
Peťo splnil naše očakávania, a tak sme sa rozhodli, že ešte budeme pokračovať v našej Tour a pôjdeme opäť za našimi cyklistickými hrdinami na 19.a 20. etapu do Paríža. Srdcia nám bili nedočkavosťou a očakávaním.
Devätnásta etapa bola pre nás veľmi zaujímavá, bola to naša prvá časovka. Zase sme si pár hodín museli vystáť miesto v cieli, aby sme čo najlepšie videli .A oplatilo sa. Najprv sme videli prejsť Martina Velitsa , ktorý bol veľmi ochotný a podpísal sa nám a dokonca sa aj odfotil s nami. Peťo Sagan prešiel časovkou rýchlo, ale k nemu sa už nedalo dostať. Hneď ho obkľúčili fotografi a novinári a už sme ho nevideli. Mrzelo nás to, no nedalo sa s tým nič robiť. Ešte sme čakali na Petra Velitsa, ktorý štartoval medzi poslednými, vďaka svojmu celkovému umiestneniu. Mal pritom bronchitídu a musel mať antibiotiká. Zadarilo sa mu a nakoniec skončil na krásnom štvrtom mieste. Pred ním bol už len nositeľ žltého trička Wiggins ,potom Froome a SanchezLuis-Leon. Na konci bolo opäť vyhlásenie najlepších a medzi nimi zase nechýbal ani náš Peťo Sagan v zelenom tričku. Jasné, že si nás všimol, opäť tak ako aj kamery, a hodil nám svoju kyticu, ale bohužiaľ tentoraz sa netrafil priamo k nám. Uchmatla nám ju jedna staršia pani spred nosa. Asi aj ona bola jeho veľkou fanúšičkou.
Na konci vyhlásenia sme si počkali na našichhrdinov a dostali sme od nich podpisy. Veľa to pre nás znamenalo a už teraz sa tešíme, keď nám budú visieť zarámované v detskej izbe. Chalani boli veľmi milí, skromní a bolo vidno že sa už tešia na zajtra, na poslednú etapu.
V dvadsiatej etape sme už boli v Paríži na Champs-Élysées. Museli sme sa tam presunúť už deň vopred, takže celú noc sme spali v aute. Hotely boli väčšinou už vypredané. Ráno sme skoro vstali, prešli sa po vyzdobenom Paríži, až sme došli na určenú ulicu. Našli sme si dobré miesto, odkiaľ by mohol byť dobrý výhľad a opäť sme si počkali pár hodín. Všetci cyklisti si to celé užívali, a to bolo na nich aj vidno. Bol to posledný deň na Tour 2012. Navzájom sa rozprávali, všade bola pokojná atmosféra. My sme to všetko pozerali na veľkoplošných obrazovkách a zároveň si užívali ruch na ulici.
Tesne pred každým príchodom cyklistov sa na cestách ešte objavili sponzorské autá alebo alegorické vozy, ktoré boli veľmi zaujímavé.Každé z nich bolo iné,s rôznymi motívmi. Boli tam napr. sponzori zo Škody, autá prezentujúce Haribocukriky, Nesquik, LCL, francúzske pečivo a vodu Vittel a iné. Všetky tieto vozy rozhadzovali rôzne suveníry, od náramkov, šiltoviek, fľaškovej vody, cukríkov..., ba dokonca rozdávali aj pečivo natreté Nutelou. Popritom bolo aj veľa zabávačov, kúzelníkov , ktorí robili tú atmosféru pretekov ešte krajšou ako bola. Nás si títo zabávači veľmi obľúbili lebo, ako jediní pozorovatelia, sme im stále točili rapkáčikmi,ktoré sme si doniesli zo Slovenska. Im sa to páčilo a preto sa nám takmer vždy niečo ušlo.
Po príchode na Champs-Élysées mali prejsť cyklisti posledných necelých 60 kilometrov a prechádzať okruhy po tej krásnej ulici . Posledné zvonenie a príchod posledného kolečkasignalizovalo, že všetci cyklisti začali špurtovať, aby mohli získať posledné víťazstvo na Tour. Na čele celého pelotónu bol tím SKY. Ako sa blížila posledná zákruta, peletón sa začal rozpadať a na čele za objavili najlepší šprintéri, medzi nimi Cavendish, Goss a samozrejme aj náš Peter Sagan, ktorý dal do toho všetko. Vyzeralo to nádejne, ale Cavendish ho predbehol. Peťovi ostalo zase druhé miesto. Pre Cavendisha to bola už štvrtá výhra na Tour v Paríži na Champs-Élysées . Peťo sa jednoducho ukázal v tom najlepšom svetle v akom sa len dalo.
Po slávnostnom vyhlásení, kde sme naozaj boli všetci šťastní kvôli Petrovi a jeho zelenému dresu, sa všetky tímy predviedli spoločne v poslednom rozlúčkovom kole, kde sa nám ušli nejaké rozhovory a poďakovania za fandenie a stisky rúk nielen od našich cyklistov, ale aj od Nibaliho, ktorý po nás kričal Sagaaan, lebo si nás tak pamätal. Samozrejme, my so sestrou sme ešte zbehli do zeleného autobusu Liquigasu a získali viaceré podpisy a na pamiatku aj poháriky, z ktorých si pripíjali šampanským na svoje víťazstva nielen Peťo, ale aj ostatní členovia tohto tímu.


Daniela s VincenzomNibalim

Bolo to úžasných šesť dní, aké sa tak rýchlo nezopakujú. Našli sme si kopu priateľov medzi organizátormi, samotnými cyklistami či už bratmi Velitsovcami, Peťom Saganom, Nibalim, ale aj ich masérmi, pánom Saganom starším či inými ľuďmi, ktorí boli v tom kolotoči TDF. Zažili sme kopu emócií a videli kopu nových miest.
TourdeFrancesú preteky, o ktorých sníva veľa fanúšikov a nám sa splnil tento sen. Byť súčasťou tej atmosféry bolo ako byť stredom vesmíru. Zmenilo sa veľa a nielen pre nás.Zmenila sa aj cyklistická história nielen u nás na Slovensku, ale aj svetová cyklistika, lebo sa tam podstatne zapísali aj naši cyklisti. Zvlášť jeden v zelenom-náš Peter Sagan. Ale aj Peter Velits, ktorého je škoda, že nešiel na Olympijské hry.
A my spolu s dresmi ŽP a slovenskými vlajkami sme boli pri tom. Síce nám odišli hlasivky, ale to nevadí. Kričali sme za vás všetkých. Teraz už len môžeme očakávať Petrove nasledujúce výsledky na olympiáde v Londýne, kde budeme určite tiež pritom. Ale o tom už nabudúce.




Autor (zdroj): Michaela Vrábliková, absolventka SGŽP