Neznama pani z Podbrezovej:
- Zelala by som si, aby sa uz konecne nieco urobilo so psimi vykalmi, pretoze ich psickari nezbieraju do zbernych vrecusok. V prvom rade, ked ide clovek do roboty, stupi do vykalov. Inak sa mi v Podbrezovej paci.

Blazena Malicka, dochodkyna, Brezno:
- Prajem si, aby v zimnom obdobi lepsie posypali chodniky, nech sa stari ludia nemusia bat, ze si zlomia nohu. Inak som vcelku spokojna.

Jan Gajdos, invalidny dochodca, Brezno:
- Som velmi nespokojny s cestami, lepsie by sa mali starat aj o chodniky, ale kompetentni asi zaspali. Chodniky by mali upravit nielen v centre namestia, ale aj v prilahlych uliciach a okolo obchodov, pretoze su katastrofalne.

Mgr. Anna Bartova, ucitelka, Brezno:
- Zelam si, aby ulica na juznej strane namestia v Brezne bola opat pesou zonou. Dalej, aby sa zlepsili sluzby v meste, ide hlavne o odvoz smeti a poriadok okolo kontajnerov. Prajem si, aby medziludske vztahy boli stale take dobre, ba este aby sa vylepsili, aj ked v dnesnej dobe je situacia taka, aka je.

Martina Batisova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Myslim si, ze v Brezne je strasne vela cinskych obchodov a bank. Prijala by som si, keby sme mali viac potravin, cajovni, chyba tu cukraren. Roznymi predajnami sme presyteni a to, co by tu malo byt, nam chyba.

Rudolf Havrila, dochodca, Brezno:
- V novom roku si zelam, aby nakupujuci v Bille nerobili okolo obchodu neporiadok. Myslim si, ze by sa to mohlo nejako odstranit, som s tym velmi nespokojny. Byvam na Clementisovej ulici 7, kde je pekne prostredie, o co ktore sa pricinili sami obyvatelia.

Erika Tholtova, nezamestnana, Podbrezova:
- Prajem si, aby uz v Podbrezovej nemeskali autobusy. Som velmi nespokojna s cestami, vobec ich nepluhuju a neposypaju. Byvam na Stiavnicke, vedenie obce sa o cesty vobec nestara.

(ma, am)

Dva postrehy

Odpadove kose by mali stat a nie lezat

Cestou do nemocnice som videl, ako v priekope lezia dve nadoby na odpad. Pomyslel som si, asi su unavene od tarchy ich obsahu. Opak bol pravdou. Lezali tam preto, ze ich tam strcil nejaky vandal, ktoremu zavadzali v ceste. No nech je, ako je, ale nemali tam lezat, ci je uz kultura ludi taka zla? Verim, ze nie. Dospely clovek by to nespravil, ale nie je vylucene, vsak? No mame sa vela ucit od Nemcov a podobne, kde aj ohorok z cigarety patri do kosa na odpadky. Mame co dohanat, starsi to vedia. Zial, je to tak. Pravda je taka, co sa da robit. Mame co robit, ked chceme ist do Europskej unie. Nevieme, ako tam bude. Dufajme vsak, ze lepsie. Je to otazka casu - dvadsiatich az tridsiatich rokov.

Ci sme az taki nedbali a lahostajni?

Neveril som vlastnym ociam pri prechadzke lesom nasou krasnou prirodou, aka je zahadzana plastovymi flasami a roznym inym odpadom. Keby len v lesoch, ale aj v parkoch v samotnom meste Brezne. Nerad konkretne menujem, ale chtiac – nechtiac v parciku pred Billou. Pisem pravdu, kto neveri, nech sa paci pozriet a da mi za pravdu. Spomeniem este takmer skladku plastovych flias na stanici medzi autobusmi a ohradou zahrady vpravo, ked prichadzate na stanicu. Je tam stol s dvoma lavicami na odocinok pre vodicov SAD, no zial, je to tak. Nech sa zamyslia ti, ktori to tam robia a splietli si to so smetiskom.

Jozef Pekar

Vianocne posolstvo o narodeni Jeziska v jaslickach v Betleheme priniesli pocas vianocnych sviatkov aj mladi z dvoch romskych osad v Telgarte pod Kralovou holou na javisku kulturneho domu.
Obcianske zdruzenie aktivistov pre rozvoj romskej kultury, remesiel a tradicii so zameranim na deti a mladez Romano ternipen v Telgarte zorganizovalo pekne podujatie. Pritomnych prisiel pozdravit aj starosta obce Martin Mekel. S posobivym programom prispeli aj ziaci zo Specialnej zakladnej skoly v Telgarte, ako aj mlady nadejny huslista Adrian Harvan a tiez romska mladez zdruzena v subore Romano ternipen.
Pod vedenim Anastazie Kovacovej uz takmer tri roky cvicia a vystupuju s romskymi pesnickami a tancami, ale aj duchovnymi piesnami. Prezentuju svoju romsku kulturu v sprievode vybornych muzikantov pod vedenim primasa Laca Harvana. Posobivymi tanecnymi figurami a rytmickymi piesnami vedia okamzite strhnut publikum. Tento subor ma este jedneho maleho tanecnika, stvorrocneho Davidka Stajera, ktory vystupuje so svojou mamou Veronikou. Zdruzenie aktivistov chce pokracovat v tychto tradiciach a prezentovat romsku kulturu aj takymto sposobom.

Helena Knizkova, Telgart

Skolenie programu Mikrofond

Komunitne centrum n. o. v Ciernom Balogu v spolupraci s Nadaciou Integra pripravili v oktobri a v novembri dvojtyzdnovy kurz pre zeny – podnikatelky. Zislo sa nas 16, od Liptova, Bansku Bystricu, Brezno, Cierny Balog, Drabsko, az po Pohronsku Polhoru. Skolenie nam intenzivnym, zvacsa zazitkovym ucenim a vymenou vlastnych skusenosti vytovorilo priestor pre ujasnenie si toho, co potrebuje vediet majitelka maleho podniku o podnikani a o sebe, ci su nase podnikatelske myslienky naozaj “podnikatelske”, kto su nasi zakaznici a konkurencia, aky je potencial nasho trhu a ake su pravidla uspesneho marketingu, ako zlepsit komunikaciu, riesit krizy v podnikani, mat prehlad o legislative a svete financii. Vysledkom nasho studia su kvalitne a triezvo spracovane podnikatelske zamery. Po ich obhajobe v decembri, poskytne zaujemkyniam Nadacia Integra pozicky na realizaciu novych zamerov, ci rozsirenie a inovaciu uz zabehnutych malych podnikov. Tak vdaka Integre v blizkej dobe mozete v nasom regione a blizkom okoli postrehnut nove cukrarne, obchodiky, jazdecku skolu, male ubytovacie zariadenia, centrum pre “alternativne odburavanie stresu”, “adrenalinovu cestovku”, odevy a bytove doplnky v “etno-style”...
Vynimocnost tohto skolenia a skolitelov nie je len v kvalite ziskanych informacii, financnej podpore, vlastnej regionalnej konzultantke, novych priatelstvach, ale aj v dalsom stretavani sa pre lahsie zvladnutie tazkych chvil z neuspechu a podelenie sa o tie pekne z uspechu.

(mb)