Peter Kovacik:
Svaty z Handlov |
je nazov novej knihy, ktorej krst na sklonku
roka 2003 zorganizovala Statna vedecka kniznica v Banskej Bystrici. Na slavnostnom akte a
nasledne v beprostrednej besede sa pred pocetnou kulisou verejnosti predstavil sam autor -
rodak z Cierneho Balogu, vydavatel a riaditel vydavatelstva Slovensky spisovatel Martin
Chovanec, rodak z Lopeja. Nechybala ani Slovenska televizia a rozhlas.
Svaty z Handlov je roman o zivote Handelcov a ich najvyznamnejsej postave, lesnickom
priekopnikovi Jozefovi Dekretovi Matejovie (1774-1841). Dekret bol jednym z prvych lesnych
hospodarov na svete a svoj bohaty zivot naplnal kredom "...lesy zanechat
potomkom". Chudobny chlapec z Dobroce (osada v Ciernom Balogu) to vo svojom zivote
dotiahol az na cisarsko-kralovskeho lesmajstra lesneho distriktu, na poziciu, ktoru v
Uhorsku zastavali len slachtici. To, ze tuto knihu napisal dalsi znamy Handelec a pokial
ide o vychodzie socialne zazemie aj s podobnym osudom - spisovatel Peter Kovacik, z nej
robi vynimocnu vypoved o dobe a o ludoch. Rozpravanie o Dekretovom zivote a praci
zachytava najma jeho ludsky rozmer, strieda sa s takmer kronikarsky podanymi udalostami.
Dekret bol s Handelcami spaty nielen svojim rodiskom, ale citil s nimi i socialne. Kde
mohol, tam im pomohol. Jednoduchi ludia ho z vdacnosti zacali nazyvat Svaty Jozef z
Handlov.
Citatelia z nasho regionu, v ktorom sa dej odohrava, sa mozu dozvediet veci, o ktorych ani
netusili. K najzaujimavejsim novym informaciam o Dekretovi a Handelcoch sa autor
dopracoval v archivoch Banskeho archivu v Banskej Stiavnici. Tak sa mozeme dozvediet, ako
v roku 1813 v ciernobalockych lesoch vypestoval prve sadenice zo semien v zahradke, ktoru
nazval skolka, ako doviezol v roku 1815 do nasho regionu zemiaky, ktore chudobny lud
pomenoval drevorubacskym chlebom (vznik halusiek), ako majstrovsky vyriesil prvy velky
strajk handelskych drevorubacov v roku 1820, ako doviezol z Bavorska rucnu pilu, ktora
zvysila nielen produkciu, bezpecnost prace, ale aj zarobky drevorubacov. Zasadil sa o
zavedenie krongeltu - dnes socialnych davok v chorobe, aby rodina nehladovala,
pridelovanie erarnej pody aj pre vdovy. V roku 1820 zachranil svojho rodaka a byvaleho
spoluziaka z gymnazia v Brezne, na smrt odsudeneho kovaca - penazokazca Juraja Kovacika z
Dobroce.
Na krstinach svojej knihy sa autor rozhovoril aj o povode pojmu Handel - Handelec a
historickom poslani cisarsko-kralovskych drevorubacov - Handelcov. Pomenovanie vyplynulo z
pracovneho pomeru drevorubacov, z ktorych prvi drevorubacski majstri boli do tychto koncin
kolonizovani banskou komorou z rakuskych Alp. Tento sa nazyval Behandlungssystem a
organizacia tohto sposobu obhospodarovania lesov sa nazyvala po nemecky Holzhandlung
(obchod s drevom). Nazov sa preniesol na pomenovanie lesnych osadnikov - Handelcov a nimi
obyvaneho uzemia Handle - Biele na Bielom a Cierne na Ciernom Hrone. Pomenovanie Handle a
Handelec sa pouzivalo aj v uradnom styku a v ludovej slovesnosti prezilo dodnes.
Drevorubaci - Handelci od roku 1564 rubali a splavovali drevo urcene ako palivo najprv pre
medene hute v Banskej Bystrici, neskor aj pre vysoke pece v Hronci a v Podbrezovej.
Samotna Banska Bystrica si tuto historicku skutocnost zvecnila sochou drevorubaca s
capinom (nastrojom na manipulaciu s tazkymi drevami) v nadzivotnej velkosti, ktora je
umiestnena napravo pred budovou velkej zeleznicnej stanice. Predlohou k soche bol zrejme
Handelec, ktory viac ako 300 rokov zasoboval drevom uhliarov paliacich drevene uhlie na
tychto miestach a na blizkych Uhliskach, dnes starsie sidlisko rovnak=ho pomenovania..
Rozvoj hutnictva vyzadoval coraz vacsie mnozstva dreva ako paliva a polotovaru na vyrobu
dreveneho uhlia. Po drevorubacoch ostavali len rubaniska a holiny. Dekret
prvy pochopil vyznam lesa pre zivot ludi. Upozornil, ze k ich obnove uz nestaci len
prirodzena samoobnova. Do sadenia lesa vnasal aj duchovny rozmer - podanie ruky buducim
generaciam. Lesnik seje, ale urodu zberaju potomkovia. To, ze robim pre nich ma neubija,
ale povznasa. Naslednici jeho dielo pochopili a v jeho slapajach pokracovali. Na znak
ucty, vsade kde posobil, je zvecneny bud pomnikom, pamatnou tabulou alebo nazvom ulice.
Takto sa s nim dnes mozeme stretnut v jeho rodisku na Dobroci, pred Lesnym zavodom v
Ciernom Balogu, v Brezne na budove piraristickeho gymnazia, pri buste na Narodnej ulici v
Banskej Bystrici, v Dolnom Jelenci na Starych Horach, v Kovacovej pri Zvolene. Pripravuje
sa i premenovanie Vysokej skoly lesnickej a drevarskej vo Zvolene na Lesnicku akademiu J.
Dekreta Matejovie.
 Banska Bystrica na Mestskom cintorine prichylila tohto odbornika a
predovsetkym ludskeho cloveka aj na vecnost. Prave k jeho hrobu smerovali nase kroky v
zavere tejto milej kulturno-spolocenskej a vlasteneckej akcie.
Nova kniha P. Kovacika by mala oslovit najma vsetkych Handelcov, ci uz na Bielych alebo
Ciernych Handloch, lesnikov a lesnych hospodarov, ale i vsetkych, ktorym je historia nasho
regionu a Slovenska blizka.
Knihu si mozete objednat aj priamo vo vydavatelstve Slovensky spisovatel, Ulica A. Plavku
12, 813 67 Bratislava 1, za cenu 170 Sk plus 30 Sk za postovne a balne.
Ing. Milan Kovacik
Foto: Obalka knihy - vyrez z reprodukcie
oltarneho obrazu G. K. Zechentera - Laskomerskeho v katolickom kostole v Bacuchu s motivom
zo zivota Handelcov.
Zasluzena
pocta Ladislavovi Horskemu |
(clen siene slavy Medzinarodnej hokejovej
federacie IIHF)
V novembri minuleho roku sme si pripomenuli 20. vyrocie umrtia vyznamneho
sportovca Ladislava Horskeho. Povodne som si zaumienil vsimnut si ho z ineho pohladu,
ako je hokejovy. Chcel som sucasne vyzvat nasich rodakov, sportovcov, pedagogov a
priatelov tejto osobnosti, aby nam ho priblizili v serii clanov zo svojho pohladu
kazdy z inej oblasti. Zasluzi si to nas hokejovy odchovanec aj nasa verejnost.
Vzacne udalosti, ktore sa medzitym odohrali, ma vsak prinutili vratit sa este znovu
k hokeju. Tlac priniesla spravu, ktora potesila celu slovensku verejnost, a nas
Breznanov hreje hlboko pri srdci. Nas Lacko Horsky, celkom opravnene sa stal novym clenom
siene slavy Medzinarodnej hokejovej federacie (IIHF) v Zürichu, ako dlhorocna
osobnost ceskoslovenskeho hokeja. Tuto poctu dostal spolu s Matejom Bucknom,
kanadskym Slovakom, ktoreho rodicia pochadzali zo Slovenska z oravskeho Podbielu.
Nebudem sa vracat k hokejovym uspechom nasho Lacka Horskeho. To uz bolo
zverejnene v Horehorni v 39. cisle m. r. Len spomeniem, ze Hokejova sien slavy ma
teraz 119 clenov z dvadsiatich krajin. Medzi nimi su slovenski hokejisti: Vladimir
Dzurila, Jozef Golonka, Jan Starsi a Peter Stastny.
Zoznam novozavedenych clenov Siene slavy IIHF: kategoria funkcionarov: Mike Buckna
(Kan), Ladislav Horsky (SR), Cutomu Kawabuci (Jap), Miroslav Subrt (CR); kategoria hracov:
Rudi Ball (Nem), Vitalij Davidov (Rus), Lou Nanne (USA), Ronald Peterson (Sved), Nikolaj
Sologubov (Rus), Frantisek Tikal (CR).
Vsetci citatelia uznaju, ze tato udalost dostala prednost pred inymi pohladmi na
taku osobnost, aka v Brezne vyrastla.
Teraz mi dovolte vratit sa k svojmu povodnemu zameru, ako je uvedeny
v prvom odstavci tohto clanku. Vo svojom prispevku sa chcem pozriet a zahlbit na jeho
slovenske narodne povedomie. Zaklady si priniesol z rodiny, ktore rozvijal studiom a
presadzoval vo vhodnej spolocnej cinnosti.
Uz v minulom clanku bolo spomenute, ze bol seftrenerom prvoligoveho hokejoveho
oddielu pri VSZ Kosice v sezone 1973. Bol si vedomy, ze uspech muzstva na lade
dosiahne len po vynikajucej fyzickej priprave a tuto si naplanoval v rekreacnom
stredisku VSZ Kosice v pomori v Bulharsku na brehu Cierneho mora. Zhodou
okolnosti do tohto strediska pripravil jeden strnastdnovy turnus aj ZV ROH v Mostarni
Brezno za velkej ochoty a porozumenia SZ Podbrezova, ktorym nadlho bude patrit nasa vdaka.
Tam som si potvrdil, ze Horskeho zasada velkej narocnosti, tvrdosti treningu, discipliny a
jeho natura vyzadovala od kazdeho hokejistu v priprave nadludsky vykon. A nielen to.
Nikto sa nesmel rozptylovat mimotreningovymi myslienkami, zabavou a pod. Takze poznatky
nasho slovenskeho hokejistu Golonku boli a su v tomto smere pravdive.
Nezahalal ani hlavny seftrener, ktory celu pripravu organizoval, planoval a
kontroloval. Realizaciu zabezpecovali jeho pomocni treneri. Spravnost jeho pripravy potom
v sezone potvrdili vysledky a 1. miesto VSZ Kosice v ligovej sutazi.
Denne sme sa stretavali a volny cas, ktory si nasiel, rad prezival s nami
Breznanmi – mostarmi. Navrhol organizovat sportove sutaze - volejbal, stolny tenis a
pod. V tomto smere sa prejavilo najlepsie jeho vnutro, jeho slovenske sebavedomie,
jeho vztah k Slovakom a Slovensku. Vsade prejavoval k nam Breznanom svoju lasku,
k Horehroniu, k svojej otcine. Krasne a nezabudnutelne boli nase spolocne posedenia.
Nabadal nas k tomu, aby sme si i na dovolenke vsimali svojich spolupracovnikov, teda
cloveka, a tak dochadzalo k blahozelaniam menin, narodenin s lucnymi kvetmi
v naruci. V tomto smere nas neobmedzili ani zaverecne hodiny a nocny klud.
Nasiel riesenie. Prestahovali sme sa k moru a na jeho brehu za odlivu a prilivu
morskych vln, pod jeho vedenim, prejavenej velkej aktivity a krasnych pocitov vyspievali
sme vsetky nase hymnicke, narodne, ludove, smutocne aj vesele slovenske piesne. Len morske
vlny a zablesk mesiaca nam kontroval. Nerusili sme nocny klud, ale sme daleko od domova
prejavovali svoju lasku patriacu malemu Slovensku.
Tam sa prejavil aj nas Lacko Horsky, ze je hrdy, presvedceny a roduverny Slovak.
Splynul s nasim kolektivom mostarov – Breznanov do jedneho kolektivu. Jemu
patri, aj ked po odstupe tridsiatich rokov, velky podiel na preziti krasnej dovolenky,
nacerpani a obnoveni dusevnych aj fyzickych sil.
Pri posedeni sa vzdy vracal do svojej mladosti, spominal si na polne cesty a
chodnicky, po ktorych chodieval do poli a hor, na drevenicky so sindlovou strechou. Rad
mal nase breznianske studnicky so zdravou studenou vodou. Pri nasej, vtedy este
ceskoslovenskej, ciernej kave, tvrdil: “Kto neokusil chut praveho ovcieho syra a
domaceho chleba, ten nevie, ako vonia rodny kraj.” Dar, ktory dostal od svojho
rodneho kraja, kraja, ktorym preteka rieka Hron, si nenechaval len pre seba. Odovzdaval ho
vsetkym, ktori chcu porozumiet prostej slovenskej krase slovenskeho cloveka a prirody.
Lacko Horsky mal silne slovenske narodne povedomie, bol v tomto smere
prikladom pre svojich studentov ako pedagog, bola to osobnost, ktora vstupi do dejin nasho
mesta, Horehronia, Slovenskej republiky, ale aj do zahranicia. Aj v tomto smere je
treba preto hodnotit a vyzdvihnut jeho duchovne hodnoty velmi vysoko.
Oto Baldovsky
| Optimizmus 2004 Zaciname Novym rokom.
Vykrocme don rezkym krokom.
Nech nas v nom nic neprekvapi,
ved kazdy ma pravo zit,
len vzdy musi vyuzit vsetky sance, ktore pridu.
Nevracaj sa dozadu!
Co uz bolo, nevratis viac,
ale nie je neskoro.
Ved preto je zivot zvlastny,
vsetko sa da napravit,
este vzdy mas pravo zit.
Mysli vzdy len pozitivne,
nenechaj sa odradit.
Nerozmyslaj, co sa neda,
premen plany v skutocnost.
Uvidis, ze zivot nie je ako chmurna tmava noc.
Nepremyslaj: “Dnes to nejde!”
a napady nezahod,
ze nie je ta prava chvila, este pride druha.
Uz nebude..., lebo vsetko len chvilocku trva.
Ak nie teraz, tak uz nikdy.
Riad sa tymto heslom.
Nebude viac taka chvila,
nenastane taky cas,
ze to bude este raz. |
Urob teraz, neodkladaj!
V dnesnej dobe nezahalaj.
Chod dopredu, necakaj,
dni a tyzdne nerataj.
Vyskusaj a uvidis, ved za pokus to stoji.
Nik nic nema v dnesnej dobe,
ked sa vopred boji.
V tomto roku vraj nastane velky zlom.
Nech nie je nam postrachom.
Den za dnom a bude prec.
My pripravime novu rec,
na dalsi rok, ten, co pride.
Povieme si: “Nebolo to take hrozne
ako sme si mysleli,
zas nas vopred strasili.”
Vzdy robime len podstatne,
z coho mame vsetci radost.
Zachovajme v dusi
- mladost,
- optimizmus,
- radost,
- silu...
Vyuzime kazdu chvilu
na rozumne veci len.
A rok prejde ako den.
Misa |
|
