Viera Korenova, robotnicka, Podbrezova:
- Ja si myslim, ze trest domaceho vazenia nerespektuju uz ani skolaci. Neviem aky to bude mat vyznam, aj ked ho bude kontrolovat nejaky uradnik. Trest moze odsudeny dodrzat na par dni a co potom? Domace vazenie nemalo vyznam volakedy v skolach a nie to dnes, za tychto okolnosti. Myslim si, ze trest domaceho vazenia nema ziadnu buducnost, hoci vela zalezi aj od toho odsudeneho cloveka.

Marta Babiakova, dochodkyna, Valaska:
- Tazko sa mi odpoveda, ked o treste domaceho vazenia vela neviem. No velmi neverim, ze by to malo nejaky ucinok. Odsudeni budu asi unikat a skryvat sa. Vo vazeni je viac zarucena prevychova.

Pavel Nosko, manazer, Brezno:
- O treste domaceho vazenia som uz pocul. Poviem vam perlicku: Myslim si, ze na Slovensku je to tak, ze osemdesiat az devatdesiat percent chlapov uz ma domace vazenie, pretoze nesmu nikde ist, kym im to nedovoli zena. Co vsak nie je moj pripad.

Dusan Vanik, dochodca, Brezno:
- Nemam s tym skusenosti, lebo nikoho nezatvaram, ani ja som nebol zatvoreny. Podla mna trest domaceho vazenia bude asi dobry, aj to bude forma trestu za miernejsie preciny. Ktovie, ako to dopadne.

Olga Strmenova, dochodkyna, Brezno:
- Nie som si celkom ista, ale myslim si, ze takato forma trestu by mohla pomoct. Domace vazenie bude pre stat urcite lacnejsie, ako chovat odsudenych vo vazeniach.

Milan Singer, mechanik, Brezno:
- Tazko povedat. Myslim si, ze forma trestu domaceho vazenia asi neprevychova, pretoze byt doma, vo svojom byte, v teple a v pohodli, z toho neplynie ziadna prevychova. Ved aj mensie previnenie je zavazna vec. Vazenie skor pomoze. Ked niekoho zavriete doma, spravite mu len dobre. Podla mna to nie je trest.

(ng, ma)

Zakladam si svoju firmu

   My ziaci 9. A triedy v ZS s MS Mazornikovo sme uskutocnili projekt  Zakladam si svoju firmu na obcianskej vychove - tema podnikanie. Pouzili sme inovativne formy a metody prace, preto nasa ucitelka E. Libicova zvolila formu projektoveho vyucovania. Na tychto projektoch sme pracovali aj vo svojom volnom case, preto sme uskutocnili verejnu prezentaciu -otvorenu hodinu, kde sa mohli prist pozriet vsetci ucitelia nasej skoly. Splnili sme vytycene ciele ako realny pohlad na podnikanie, skupinovu pracu, ochotu spolupracovat, rozvoj ekonomickych schopnosti a najma rozvoj tvoriveho myslenia. Rozdelili sme sa do styroch skupin, v ktorych sme si zakladali svoje firmy: SALAS U VESELEHO BACU (J. Medved, M. Medved, L. Brozman a T. Dikasz), IMPRESION (P. Auxt, V. Chladekova, D. Kirdajova, K. Lepkova, P. Zikmundova),  KAPRIK (M. Futas, M. Snek, T. Breznican, M. Szabo),  LAMM ( L. Sitarcik, A. Weis, M. Podstavek, M. Vetrak).
D. Kirdajova, K. Lepkova

Postreh

   Rada by som sa s vami podelila o jeden postreh. Mam osemdesiat rokov, som po tazkej operacii srdca, mam preukaz ZTP a maleho psika (bastardika). Doposial drzitelia preukazu ZTP nemuseli platit dan za psa. V tomto roku vsak uz aj my dan 1000 korun musime zaplatit, ak byvame v bytovom dome. Na druhej strane ale majitelia psov v rodinnych domoch tuto dan platit nemusia.
   Pri mojom dochodku necelych 7000 korun a pri neustale sa zvysujucich poplatkoch za byvanie, kurenie, elektrinu, plyn mi to poriadne nabura rozpocet. Mozno namietnete, ze chovat psa ma stoji viac penazi. Je to pravda, zaroven je to vsak pre mna spolocnik, ktory ma motivuje hybat sa. Bez neho by som zalahla a mozno bola viac na obtiaz rodine ci mestu. Ved opatrovatelka by stala viac. A zatial ani pri mojom veku nezaberam miesto v ustave ci penzione. Vdacim za to pohybu a mojmu psikovi.
   Psika vodim na remienku a zbieram po nom vylucky, hoci ich velakrat musim hodit do kosa na ostatne odpadky, lebo kosov na psie vylucky je po meste poriedko. Moj pes sa ani netula, ako tie z rodinnych domov.
   Mozno, ze drzitelia ZTP a zaroven majitelia psa zneuzivali odpustenie dane, ale to sa bude dat aj teraz, ked sa v rodinnych domoch nebude dan platit.
   Specialny vycvik, ktory sa pozaduje, aby bol pes oslobodeny od dane, maju asi len slepecke psy. Ja, ani vacsina drzitelov preukazu ZTP, si ho so znamych (financnych) dovodov nemozeme pre psika dovolit.

(ap)

Prelomila vo mne barieru

   Zacina sa treti den roka 2006 a konecne som sa aj ja odhodlala napisat prispevok do vasich novin. Citam ich rada, najma spolocenske rubriky. Zvlast ma tesia pribehy zo zivota nasich slavnych predkov, ale i sucasnikov, ktori nemrhaju svojim talentom a ziju prikladnym tvorivym zivotom.
   Ked sa mojej kamaratke podarilo vytiahnut ma medzi ludi prvy raz, bolo to na vianocny koncert Dychoveho suboru ZP v Podbrezovej. VTEDY prelomila vo mne barieru niekolko rokov budovaneho strachu zo stretnutia s ludmi, ale najma zo zdravotnych problemov. A potom ma vylakala na oslavy SNP do Banskej Bystrice a na festival dychovych suborov do Valaskej. Zakazdym som uverila jej nevinnemu klamstvu, ze sama tam nemoze a nechce ist. Postupne som uz aj bez nej chodila na kulturne podujatia do Valaskej a stale viac som bola nadsena tym, co hudobnici, spevaci, ucitelia zo zakladnej umeleckej skoly a ich zverenci ponukali verejnosti pre radost a potesenie. Po skonceni kazdeho podujatia ma vzdy ovladla tuzba podelit sa s peknym zazitkom a vyjadrit obdiv profesionalom i ochotnikom za predvedene vykony. Ale vzapati som si uvedomila, ze bude lepsie, ked o tom napisu odbornici. Mnohi ma aj karhali, ked som sa im zdoverila so svojimi vycitkami svedomia pre nevyslovene ci nenapisane slova vdaky a obdivu.
   Dnes splacam dlh minulosti a znova davam na papier svoje pocity, nazory a tuzby. Konecne takto plnim aj zelanie mojho syna, ktory uz asi styri roky odmieta odo mna prijat darcek k meninam, narodeninam alebo spod vianocneho stromceka so slovami: „Ked zase uvidim tvoj clanok v novinach, to bude ten pravy darcek pre mna od teba.“ Zimu 2006 som sa rozhodla venovat splacaniu dlhu, priznavam sa bez mucenia, nielen mojmu synovi.
   Slovo je vzacny umelecky nastroj, ale sluzi len tomu, kto si ho vazi a neplytva nim. Urcite som to niekde citala a usilujem sa tym riadit. Zda sa, ze sa to budem musiet ucit cely zivot.

(mr)

Nemcinari hotelovej a obchodnej akademie bodovali

   Studenti strednych skol v Breznianskom okrese mali opat moznost otestovat si svoje vedomosti, tentoraz z nemeckeho jazyka. Vo stvrtok 12. januara sa uskutocnilo okresne kolo olympiady z nemeckeho jazyka. Vitazne 1. miesto medzi ziakmi 1. a 2. rocnikov strednych skol, gymnazii a ucnovskych skol okresu obsadil Peter Jakuba z hotelovej akademie. V kategorii 3. a 5. rocnikov sa na 1. mieste umiestnil Peter Adamsky z obchodnej akademie. Uspechy tychto skol v rovnakej kategorii este potvrdil Ondrej Miklas 2. miestom.
   Blahozelame vitazom, dakujeme za vybornu reprezentaciu skoly a zelame vela uspechov vo vyssich sutaziach.

(ha)