|
Januarove pranostiky
o Januar ku dnu prida hodinu jednu
o Ak v januari mnoho prsieva, na cintorine zahonov pribuda
o Ked dazd januar
zmaca, nejeden neduh s nim kraca o Januarovy dazd mokri role a hnoji svate
pole o Ak sa v januari hrom ozve, mozno ocakavat hojnost vina
o Ak tancuju
v januari komare, ziaden sedliak sa pokojne netvari o Ked je v januari teplo,
siaha bieda az na dno o Ak rastie v januari trava, mava v juni nudzu krava
o Ak lietaju v januari muchy, bude rok na urodu skupy o Ak je januar teply,
odovzdaj sa osudu o Ak nie je v januari snehu, nebude v lete hub o Zima
makka, doktor caka. Lacna zima, drahy liek o Januarove hmly vestia mokru jar
o Ked je januar mierny a polia dazdom rosi, nezatupia sa koscom v oziminach
kosy o Ked je zaciatok i koniec januara pekny a lahodny, byva ten rok
pozehnany a urodny o Dazd ked nesie januar, netesi sa hospodar o
Mgr. Jozef Pupis
Prva lastovicka
Nachadzame sa
v Niznej nad Vysnou. V dedine, ktora vyhrala prve miesto v medzinarodnej
sutazi Najekologickejsie miesto na zemeguli. Vzduch je tu skutocne cisty,
nezvyknutym plucam az vyraza dych. Pri mikrofone mam starostu obce.
„Pan starosta,
mohli by ste nam povedat nieco blizsie o tomto jedinecnom uspechu?“
„Ano. Myslim
si, ze si to prve miesto pravom zasluzime. Ako ste si uz iste vsimli,
v nasej obci nepremavaju vobec ziadne auta. Za to mozeme dakovat zvyseniu
cien pohonnych hmot, vsetky motorove vozidla postupne skoncili na srotovom
poli. Ak sa pozriete okolo seba, uvidite sest kominov, ktore predtym dymili
a smogom zamorovali krajinu. Dnes nastastie uz vsetkych sest dokladne
vytunelovanych fabrik nic neprodukuje.“
„A ako je
zabezpecena preprava obyvatelov?“
„Dopravu ako
taku tu vlastne ani nepotrebujeme. Deti maju skolu v obci, nezamestnani a
dochodcovia cestovat nepotrebuju. Raz denne premava do okresneho mesta
autobus na ludsky pohon. Funguje to tak, ze kazdy cestujuci je povinny po
nastupeni sliapat do pedalov umiestnenych pod sedadlom. Oslobodeni su len
invalidi a postihnuti. Inak chodi kazdy peso a dostatok pohybu sa odrazil i
na priaznivom zdravotnom stave nasich obcanov.“
Oproti mne ide
miestny ucitel a ja si dovolim ho oslovit.
„Pan ucitel,
ako sa zije v obci s takou unikatnou klimou?“
„Po nastupeni
tohto zdraveho zivotneho stylu sa vysledky dostavili velmi rychlo. Pomohlo
nam i to, ze medzitym doslo k dalsiemu zdrazovaniu. Tak napriklad: voda.
Zasadne nepijeme vodu z vodovodu, ale z miestneho mineralneho pramena, ktory
je zadarmo. Sem sa chodime i umyvat a otuzovanie ide nasmu obyvatelstvu
velmi k duhu. Voci vsetkym chorobam su nasi ludia natolko imunni, ze nam
nerobilo problem, po zdrazeni elektriny a plynu, odstavit kurenie vo
vsetkych domacnostiach. Nik tym neutrpel ujmu, naopak, kvitujeme to ako
velmi sikovny tah zo strany nasich vladnych predstavitelov a dakujeme im.
Vysoky obsah litia v prameni ma za nasledok nielen to, ze populacia je
absolutne zdrava, ale uz pat rokov nikto v nasej obci neumrel.“
Pristavil sa
pri nas najstarsi obcan obce Benjamin Matuzalem.
„Chcete k tomu
i vy nieco povedat?“
„Mozem to len
potvrdit. Mam 136 rokov a citim sa na tridsat. My starsi z ludu sme sa
zisli, aby sme porozmyslali, ako by sa na nasom postaveni dalo este nieco
vylepsit, ale na nic mudre sme uz neprisli. Raz darmo, nemame taku
vynaliezavost ako nasi politici, skratka, su to mozocky, kam sa my na nich
hrabeme. Nuz, a co sa mna tyka, nielenze zomriet este nechcem, ale ani
nemozem. Z dochodku si odlozim mesacne nanajvys tak 50 korun, nuz a to si na
truhlu nasetrim najskor o tridsat rokov. Ale, prepacte, musim sa ponahlat,
dnes sa zeni moj otec a ja nie som este vyrichtovany.“
„Coze? Vas
otec sa zeni? A to sa mu v takom vysokom veku este chce?“
„Nuz, pravdu
povediac, velmi sa mu nechce, ale on sa musi. Tak do videnia!“
Ostavam
v nemom uzase. Tak takto to teda je. Ja somar som chodil po mitingoch,
strajkoch, krical som a nadaval pri kazdom zdrazovani a zatial to nasi
vladni predstavitelia mysleli s nami dobre. Naozaj nas zvysovanim zivotnych
nakladov viedli ku krajsim zajtrajskom, k blahobytu a... Nakoniec, prave som
to videl na vlastne oci. Chudaci poslanci sa trapia, spekuluju, nicia si
svoje zdravie vysedavanim v parlamente a my sme taki nevdacni. Ostava nam
dufat, ze tato dedina je zatial len prvou lastovickou a ze pocinanie nasich
politikov pochopia vsetci volici a Slovensko sa stane jednym velkym
ekologickym rajom.
Takto zadumany
idem hore dedinou, ked tu zrazu... Moment, volaco tu nehra. Lepsie povedane,
hra. Ano, pocujem smutocnu hudbu. Nuz, ale ci ucitel nepovedal, ze v dedine
uz pat rokov nik neumrel? Zeby ma oklamali? V zaujme objektivity idem celu
vec presetrit. A naozaj, na cintorin kraca smutocny sprievod a na jeho cele
truhla, dokonca dve. Nuz, vyzera to tak, ze som im poriadne naletel.
„Hej, teta,“
oslovim tetusku v ciernom, „ ktoze zomrel?“
„Vy to
neviete?“ vyvalila na mna uplakane oci. „Aha, vy nie ste tunajsi. Nuz,
opustili nas, nech im je zem lahka, nas lekar a hrobar.“
„A, coze,
zdravie im nesluzilo?“ pytam sa, aby som tomu prisiel na koren.
„Certa
rohateho, boli zdravi ako repa. Zomreli od hladu.“
Emilia Molcaniova
Posedenie s Tvorbou
Tvorba –
casopis pre kulturno-literarny a duchovny zivot. Vychadzat zacal v roku
1940. Zakladatel E. B. Lukac. Tvorba v minulosti na svojich stranach
priniesla clanky od takych osobnosti, akymi boli J. Jesensky, J. Ponican, S.
Krcmery, Z. Zguriska, M. Figuli, R. Brtan...
Sucasnost je
obdobna. V roku 2006 sa v nej objavili zname i menej zname mena, ako J.
Findra, M. Gafrik, I. Kadlecik, J. Krcmery-Vrtelova a... Peter Glocko, rodak
z Murana, ponukol citatelovi uryvok z pripravovanej vacsej prace o P.
Dobsinskom Rozpravkar a rozpravnica. Ukazka ma nazov Nebeske znamenia. Od E.
Gindla sa v Tvorbe objavili zivotopisne spomienky na najvacsieho slovenskeho
grafika, Kolomana Sokola. Ten isty autor ponuka citatelovi Novembrove
RAPrechadzky s A. Sladkovicom pod Polanou.
V minulom roku
vo veku osemdesiatdva rokov, 8. augusta, zomrel Milan Kraus, rodak z Tisovca,
basnik, ktory prispieval i do Tvorby. Na rozlucku s dobrym clovekom
rozpomienky napisali J. Marusiak, J. Vanovic, S. Ocenasova-Strbova, ktora
pripojila i jednu, vari, z poslednych jeho basni V zajati vody. Uprimne
slova vyslovili i I. Gallo v Literarnom tyzdenniku a Z. Kasac v Evanjelickom
posle spod Tatier. K smutnoznejucim slovam sa isto-iste pripoja vsetci ti,
ktori sa ucili recitovat jeho Zlomky. Tromi zaverecnymi versami si ich
pripomenme: Zlomky, zlomky./Klonim hlavu na ram fotela,/pomozte najst
spolocneho menovatela...
S. Giertl
Erby obci Breznianskeho okresu Vazeni
citatelia, na zaver serialu o heraldickych symboloch obci Breznianskeho
okresu uverejnujeme opravu vyobrazenia erbu Valkovne a erb obce Sihla,
ktoreho podobu potvrdila Heraldicka komisia MV SR az po uzavierke serialu.
Valkovna
Valkovna je jednou z najmladsich
obci Breznianskeho okresu, jej historia siaha na prelom 18. a 19. storocia.
V porovnani s ostatnymi obcami gemerskeho Horehronia nebola zalozena na
valaskom prave. Osady Nova Masa, Svabolka, Valkovna a Zlatno, ktore od roku
1954 tvoria obec, vznikli pri samostatnych hutnickych prevadzkach v chotari
Sumiaca a boli sucastou Pohorelskeho zeleziarskeho komplexu.
Najstarsou osadou je Nova Masa,
zalozena v 2. polovici 18. storocia. Postavili tu zlievaren, hamre,
strojarsku dielnu, valcovnu. V roku 1895 pribudla nova huta (Ferdinandova
huta). Svabolka bola kedysi samotou s hostincom, od konca 18. storocia v nej
pracovali tri hamre a v roku 1833 tu vybudovali novi majitelia komplexu -
Coburgovci prvu valcovnu plechov v Uhorsku. Zlatno malo od konca 18.
storocia tri hamre a od roku 1848 valcovnu na tycove zelezo. Obec je
pomenovana podla osady Valkovna, v ktorej bola postavena v roku 1834
valcovna plechov.
Hoci zeleziarska tradicia v osadach
zanikla v medzivojnovom obdobi, spolocna historia osad bola zvecnena v
heraldickych figurach novotvaru obecneho erbu.
Heraldicky popis erbu:
V
cervenom stite hlboka strieborna hutnicka panva, prevysena zlatymi
prekrizenymi nastrojmi - dlhym drziakom so striebornym teglikom a kliestami.
Sihla
Vznik komorskej osady suvisi so
zalozenim cisarsko-kralovskej sklarne v roku 1760, nedaleko drevorubacskej
lokality Zakluky, v chotari obce Valaska. Vyber miesta postavenia novej
sklarskej huty, vyrabajucej technicke sklo, nebol nahodny. Dreva -
nevyhnutnej suroviny na jej fungovanie - tu bolo nadostac, rovnako aj
kremena. Novymi obyvatelmi sa stali sklarski robotnici zo Zvolenskej a
Hontianskej stolice a pomenovanie dostala podla mladeho smrekoveho lesa,
nazyvaneho sihlina.
Heraldicky popis erbu:
V cervenom stite zo zelenej
oblej pazite vyrastajuci zlaty smrek sprevadzany v hornych rohoch stitu
striebornymi bankami.
Pripravilo Horehronske muzeum
|
