Spomienky na "pltnicu"
Zijuci pltnik sedemdesiatosemrocny Jan Kaclik z Filipova nam napisal o
svojich spomienkach na plavenie dreva dolu Hronom, z ktorych sme vybrali: |
"Moj otec, ktory sa narodil v roku 1886, bol tiez pltnikom a od neho
som sa dozvedel, ze okolo roku 1900 sa pltilo dolu Hronom od Bacucha, odkial bolo najviac
pltnikov. Zastavili sa pri Gasparove na pile, kde nabrali na plte naklad (rezivo, dosky) a
s nim pokracovali po Hrone dalej az do Dunaja. Po Dunaji sa dostali az k mestu Parkan, kde
plte prebrali "dakysi Kriziaci" a pokracovali az do Cierneho mora. Potom nastala
pltnicka prestavka.
Pltnicu dolu Hronom obnovili az v roku 1930. Z Kamenisteho dolu Hroncianskou
dolinou, lebo tam bol tajch, cize zapravena dolina a na tej vode plte sli az do Banskej
Bystrice na pilu. Potom sa pltilo Lopej - Bystrica, Svaty Ondrej - Bystrica. Pltnica
skoncila v roku 1942 z Bacucha do Stiavnicky.
Robota to bola vesela, ale pre zdravie nedobra. Muselo sa pltit vcasne na jar, kym
bolo viacej vody zo snehu. Ja som bol priamym ucastnikom pltnice v rokoch 1940 - 42.
Pltnicu podporovala voda z tajchov, ktore boli vybudovane v Bacuchu a v
Hroncianskej doline. Bola to velmi lacna furmanka pre lesne zavody.
Pltnikom sa prihovarali aj takto: "De skala, tam skala, bodaj sa vam plt
roztrepala" a odpoved znela: "Bodaj sa tebe ... roztrepala", alebo "De
budete krmit" a odpoved "Tebe na pupku akolo Slovenskej Lupce, pltnici dobri
robotnici, Pan Boh vam pomahaj, dajte mi drevko".
Spomenul som uz, ze to bola praca vesela a veselych prihod bolo ojojoj ..."
|
Uplynul rok odvtedy, co sa navzdy zastavilo jeho srdce, navzdy sa stratil
jeho usmev. Niet uz medzi nami toho, koho pritomnost pre nas znamenala vzacnu podporu,
zivotnu istotu, zdroj spolupatricnosti.
Myslim si,, ze nielen ja a jeho rodina, ale aj ostatni si s laskou spomenu na
Andreja Jursu. Cloveka, ktory zil a pracoval nielen pre rodinu, ale aj pre mesto. Cloveka,
toreho najvacsou zalubou sa stali divadlo. Pocas posobenia v Divadelnom subore Jana
Chalupku v Brezne vytvoril niekolko postav, ktorym vdychol zivot, obohatil ich vlastnou
originalnou hereckou dikciou.
Viem, navratu uz niet. A preto v tichom zadumani uctime si jeho pamiatku.
Sestra Hana |
|