Peter Svantner, spolupracujuca osoba, Jasenie:

- Sidli vedla mestskeho uradu, ale este som tam nebol, takze presne neviem, ake sluzby poskytuje. Myslim si, ze su to informacie o podujatiach v meste, o pamiatkach a rozne sluzby pre turistov i domacich, pokial nevedia, kde co je.

Renata Kubove, predavacka, Valaska:

- Asi by mala turistov informovat o moznostiach cestovania, o cenach, podavat informacie o meste i o okoli, poskytovat propagacne materialy. Ale kde ma sidlo, to neviem.

Vlastimil Bury, nezamestnany, Horna Lehota:

- Este som tam sice nebol, ale viem, ze je na namesti. Vsimol som si vyklad, v ktorom su rozne suveniry a propagacne materialy, ktore tam predavaju. Turistom poskytuju informacie o celom Horehroni, je tam aj predpredaj vstupeniek na podujatia i kopirovacie a rozne ine sluzby.

Ing. Lucia Simicakova, na materskej dovolenke, Michalova:

- Viem, ze je na namesti, ale ake sluzby ponuka, to neviem. No, kedze je to turisticko-informacna kancelaria, moze poskytovat informacie z okolia Brezna.

Vojtech Babic, dochodca, Valaska:

- Nepocul som o tom, ze v Brezne existuje takato kancelaria, ale urcite je potrebna, pretoze oblast, v ktorej zijeme, je pozoruhodna po kazdej stranke. Je to kraj bohaty na prirodne bohatstvo. Myslim si, ze by sa zislo aj viacej spropagovat tuto oblast, pretoze nie je tu vela turistov. Mohlo by sa ich objavovat viacej. O Horehroni sa vela hovori, ale nie je to dost ucelne. Napriklad velmi je zanedbana oblast Nizkych Tatier, Chopok, Kralova hola. V minulosti sa tam zhromazdovalo ovela viacej turistov nielen zo Slovenska, ale aj z Ciech a z cudziny. Za to by bolo treba viacej propagacie, alebo vylepsit pomery a podmienky, ktore tam boli lepsie ako dnes. Napriklad vytah na Chopok nefunguje dva roky, to je chyba, pretoze to odlaka ludi. V lete aj v zime bolo na Srdiecku plno turistov, parkovisko plne aut. Ked tam idete dnes, tak mate dve, tri auta a v zime obrovska lyzovacka, ale hore sa nedostanete.

Michaela Tokarova, nezamestnana, Nemecka:

- Nepocula som este o takejto kancelarii. Myslim si, ze by mohla sprostredkovavat zajazdy, dovolenky a rekreacne pobyty.

Dakujeme ...

V maji a v juni bola Matilda Pampurikova hospitalizovana v breznianskej nemocnici v internom a anesteziologicko-resuscitacnom odeleni vo velmi kritickom zdravotnom stave. Usilie, odborny a obetavy zasah lekarov a zdravotnych sestier tychto oddeleni pod vedenim primarov MUDr. Jana Mackina a MUDr. Miroslava Szentivanyiho bolo korunovane zachranou zivota pacientky, za co im vyslovujeme srdecnu a uprimnu vdaku.

Cela rodina

...

Ziaci 2. - 3. rocnika Zakladnej skoly v Myte pod Dumbierom sa v dnoch od 11. do 15. juna zucastnili na plaveckom vycviku v hoteli Myto v Myte pod Dumbierom. Chcu sa touto formou podakovat riaditelovi hotela Dr. Ondrejovi Terekovi za umoznenie uskutocnit vycvik v tomto zariadeni a za velmi dobre poskytnutie sluzieb. Deti boli velmi spokojne a na plavecky vycvik budu este dlho spominat.

...

Hoci bolo len 23. maja, uz sme dostali svoj prvy darcek k MDD. Boli sme na skolskom vylete v Banskej Stiavnici, videli sme Antol a prezreli sme si banu, odniesli sme si plno nezabudnutelnych zazitkov, na ktore budeme dlho spominat.
Chceme sa srdecne podakovat riaditelovi ZP Sport, a. s., Podbrezova Vladimirovi Vanikovi, ktory nam za vyhodnych podmienok pozical auobus, a tak sa na vylete mohli zucastnit aj ziaci zo socialne slabsich rodin. K dobrej pohode a nalade prispel aj ujo sofer Milan Kubove, ktory mal vela trpezlivosti a pochopenia pre nas.

Tretiaci zo Zakladnej skoly vo Valaskej

Obcianske zdruzenie Concordia informuje

Pre dalsie posobenie obcianskeho zdruzenia sme rozbehli tzv. projekt nacuvania. Zrealizovali sme ho s rodinami, ktore maju deti v predskolskom veku v predmestskych castiach Brezna: Predne, Zadne Halny, Bujakovo.
Zacali sme 8. februara, pracovnicka OZ VOKA z Banskej Bystrice skolila clenov nasho zdruzenia. Ona nas uviedla do projektu, vysvetlila, co je to projekt nacuvania, aky ma zmysel a ako sa ma postupovat.
Samotna realizacia projektu prebiehala od 12. marca do 1. aprila. Vytvorili sme styri dvojclenne skupiny, ktore navstivili spominane rodiny. Ucitelky z Materskej skoly v Zadnych Halnoch vyplnili dotazniky s rodicmi, ktorych deti navstevuju matersku skolu. O vysledkoch projektu sme informovali zucastnene rodiny pri prilezitosti Dna matiek v Materskej skole v Zadnych Halnoch, kde boli pozvani aj poslanci z danych volebnych obvodov.
Z prieskumu vyplynulo, ze v tychto lokalitach je najvacsi zaujem o vybudovanie detskych parkov a ihrisk. Obcianske zdruzenie ma moznost na zaklade napadov a pripomienok obcanov vypracovat projekty a tie predlozit prislusnym nadaciam, odkial je moznost ziskat financne prostriedky na ich realizaciu.
Dufame, ze vybudovanim a skraslenim zivotneho prostredia a prispenim vlastnou pracou sa vztahy medzi ludmi upevnia a zlepsia.

M. Kristofova

Spomienky na minulost

Moj otec bojoval v prvej svetovej vojne. Ked sa s podlomenym zdravim vratil zo zajatia na Sibiri, dlho uz s nami nepobudol. Ostalo nas pat surodencov. V dome sme byvali styri rodiny, dovedna dvadsat ludi. Popri tom bola velka bieda.
Mal som vtedy patnast rokov a ako najstarsi som uz v hore sadil stromky. Byvali sme v kolibe, spavali na cecine, zohrievalo nas teplo vatry. Cas nam utekal, pretoze ako mladi sme povystrajali aj huncutstva. Zaujimala ma priroda, kvety a malby. Ako sedemnastrocny som uz pracoval na trati v Harmanci. Nasledovala vojenska sluzba. Narukoval som k "pinierom", kde bola tazka a zodpovedna sluzba na vode i na zemi. Po osmich mesiacoch nas transportovali na vychodne Slovensko. V Papine sme budovali piloty a dreveny most. Po ukonceni mostu prekazky a minove pole. Na zaciatku Slovenskeho narodneho povstania velitelia usli a my sme nevedeli, kam sa pohnut. Sami sme sa rozhodli: horami, dolinami na stredne Slovensko. Napadli nas vsak Nemci a v nocnych hodinach vo velkom dazdi nalozili do vagonov. Smer: Madarsko. Pred Komarnom transport zastal. Hlad nas donutil vyskocit z vagonov a nazbierat si zeleninu, pricom nas madarski zandari hnali do vagonov. A pokracovalo sa dalej. Smer: Vieden, Fulda, Kassel. Po ukonceni nas obstali Nemci a hnali po siestich lesnou cestou na vrch, kde sme videli veze, reflektory a drotene oplotenie lagra BAD-ORD-IX. Prechadzali sme osmimi branami a videli zajatcov ruskych, francuzskych, talianskych. Pri jednej brane nas prosil rusky vojak a krical: "Davaj kusat, kurit". Jeden z nas mu pomedzi droty ohrady hodil cigaretu. Ked to zbadal Nemec, zacal strielat. Bolo to hrozne. Nerozumeli sme po nemecky, nastastie bol medzi nami clovek, ktory nam prekladal. Po case jeden zajaty knaz vyziadal od Nemcov povolenie odsluzit svatu omsu, kde sme spievali piesen Matko, neopustaj nas. Po nejakej dobe zacali hukat sireny a nas odviezli autami do mesta Kassel, kde sme vykonavali nebezpecne prace, zbierali bomby.
Po oslobodeni z lagru som prisiel na Slovensko. Matka pri zvitani doma odpadla. Neverila vlastnym ociam. Zila v tom, ze som mrtvy, ako jej to povedali partizani. Po case mi prislo predvolanie na vojensku spravu do Tisovca. Nastupil som do Michaloviec. Potom ma urcili zo stanice Sahy sledovat po kolaji miny. Pri trhnuti rusna mi zranilo palec na nohe. Po miernom vylieceni v nemocnici v Sahach som nastupil k druhej rote v Parkane (Sturovo). Zranenie nohy mozno bolo pre mna stastim, pretoze pri odstranovani minoveho pola prislo o zivot vela chlapov. Konecne do civilu. Ale prisli starosti, kde sa zamestnat. Az raz prisiel za mnou prednosta zeleznicnej stanice, ci nechcem robit vyhybkara signalistu. A tak som tu bez nehody odpracoval tridsatsest rokov. Iba raz som zlyhal. Velmi vycerpany o jedenastej vecer som si zdriemol. Ale sila Bozia mi pomohla. Vo sne som videl Pannu, ktora ma budila. Na co som hned prisiel a zabranil nehode. Za to, ze som sa staral o kulturu cestovania, dostal som niekolko odmien od spravy zeleznic.

Jan Obrtanec, Polomka

Nase parky a sidliska

Chcem sa podakovat Technickym sluzbam Brezno a zaroven ich pochvalit za to, ze sa tak vzorne staraju o nase mesto, ze sa staraju o kvetinovu vyzdobu a o vsetky parky a sidliska, ktore su vzorne vykosene. Pred rokmi sidliska kosili bud neskoro, alebo ich pokosili a trava ostala lezat, az pomedzi nu vyrastala nova. Kazdy den mam moznost sledovat park pred poliklinikou, o ktory sa tiez vzorne staraju. Prave dnes znovu okopavali tzv. ladvinku. Prave to ma inspirovalo napisat vam a aj to, ze ked sa niekomu nieco nepaci, hned napise (ako napr. o skalke pred EKA-modou), ale nevidi na druhej strane, co vsetko urobili dobre. Dufam len, ze sa nenajdu taki, co budu kvetinovu vyzdobu nicit, to by bolo naozaj prizemne a zle.

K. Giertlova

Deti na Dubravke

V jedno slnecne dopoludnie sa deti z Materskej skoly Hradby vybrali na Dubravku spoznat verneho priatela cloveka - psa. Nadpraporcik I. Cipka v spolupraci s praporcikom D. Andreanskym zoznamili malych predskolakov s dvoma cvicenymi policajnymi psami, ktore si deti hned oblubili.
Psiky Max a Rex boli naozaj velmi sikovne. Detom predviedli pocuvanie na povely, aport i chytanie zlodeja. Na putavom vylete sa buduci prvaci dozvedeli nielen o chove psikov, ale aj o narocnej starostlivosti o nich a o vycviku. Na zaver Max a Rex za svoju odvahu a usilovnost ziskali malu odmenu, oblubenu lopticku a potlesk od malych divakov.
Vdaka ochotnym pracovnikom Policajneho zboru mesta Brezna zazili skolkari krasne dopoludnie plne nezabudnutelnych dojmov a spomienok.

(lk)

...

Podakovanie psovodom Okresneho riaditelstva PZ v Brezne M. Petrekovi a D. Andreanskemu za ukazku vycviku sluzobnych psov v pondelok 18. juna prislo aj zo Zakladnej skoly vo Valaskej od triednej ucitelky Mgr. Aleny Kindernayovej.

Vdaka mily ucitelsky zbor, rodicia i stari rodicia!

Pred niekolkymi rokmi stali na prahu skoly a mali plnu hlavu pochybnosti - co ak sa uz v prvych mesiacoch ukaze, ze to nie je ono? So srdieckom plnym strachu a obav prisli spolu so svojimi rodicmi na prijmacie skusky, neskor cakali na svoje prve vyucovanie, tesili sa na svojho noveho ucitela.
Ste zvedavi, o kom je rec? No predsa o absolventoch Zakladnej umeleckej skoly v Brezne, ktori 13. juna uspesne ukoncili svoje studium na verejnom absolventskom koncerte spojenom s vystavou prac ziakov vytvarneho odboru. Dokazali nam vsetkym, ze ten strach a obavy neboli opodstatnene, ze roky prezite u nas v skole neboli zbytocne. Vsetkym pritomnym sprijemnili vsedne dni a ich odmenou pri vyradovani absolventov nebol len kvietok a fotoalbum, ktory dostali na pamiatku, ale aj potlesk pritomnych v preplnenej sale. Dnes mozu uz len s usmevom na tvari spominat na svoje zazitky z prvych rokov. Pocas svojho studia v ,,zuske" sa zucastnili na roznych sutaziach v hudobnom ci vytvarnom odbore, ucinkovali na roznych koncertoch v ramci mesta, skoly ci okresu a tymto absolventskym koncertom ci prekrasnou vystavou prac ziakov vytvarneho umenia odboru zavrsili svoje studium.
No neda mi, aby som v mene absolventov nepodakovala pedagogickemu zboru za obetavost, za lasku, s ktorou k svojim ziakom pristupovali, dali im kus svojho srdca a naucili ich rozumiet hudbe i umeniu.
Druhe dakujem patri ich rodicom a starym rodicom, ktori si nasli vzdy cas, aby stravili hodiny na lavickach pri triedach, pocuvali prve falosne tony, prezivali s tremou ich prve vystupenia, ci cakali na prve malby.
Dnes mi iste daju za pravdu vsetci, ktori na absolventskom koncerte boli a zapocuvali sa do tonov roznych hudobnych skladatelov, ze z nasich bojazlivych skolkarov vyrastli mladi a sikovni umelci, ktori miluju hudbu, a preto mi dovolte rozlucit sa kratkym, no vystiznym mottom: ,,Tam, kde kvitne hudba, rozvija sa vsetko spolocenstvo ludi a odzrkadluje obraz kulturnej vyspelosti skoly, mesta, okresu..."

Miroslava Vetrakova

 Malo je niekedy viac

Prosim, aby ste neposudzovali tychto par riadkov podla toho, kto som, co robim, v com by som mala byt odbornik a do coho ma nic nema byt, ale podla toho, o com pisem. V Horehroni bolo niekolko kritickych, ale aj pozitivnych ohlasov k novovytvorenym objektom verejnej zelene. Vzhladom na to, ze ide o zelen nachadzajucu sa na verejnych priestranstvach, treba ju hodnotit najma z toho hladiska, ci je odborne vytvorena, pretoze ide o dolezity krajinotvorny prvok, ku ktoremu treba pristupovat velmi citlivo. Nemozno technickym sluzbam ubrat na zasluhach v ich starostlivosti o mestsku zelen, lenze iba snaha nestaci. Sme uz okresnym mestom, chceme byt vyhladavanym turistickym centrom, a preto by nam malo zalezat na tom, ake je nase verejne priestranstvo.
Novovzniknute objekty verejnej zelene hodnotim nie ako uplny laik, pretoze sama mam zahradu, snazim sa studovat prislusnu literaturu a predtym, ako som si vybudovala skalku, prestudovala som nejednu odbornu publikaciu. To, ako si vysadim vlastnu zahradu, aku mam skalku, je len moja vec, je to vysledok mojej prace, urcitych odbornych vedomosti a estetickeho citenia, do toho nikoho nic nie je. Ale skalky vybudovane pred EKOU a na krizovatke ciest Rury - Dubravka "na Branicke" su na verejnych priestranstvach, tie musia splnat odborne kriteria krajinotvorby a verejnej zelene. Uznam, ze to nie je vec jednoducha, pretoze na vysokej skole v Nitre je zriadena cela jedna katedra zahradnej a krajinnej architektury, ktora vychovava odbornikov pre tuto oblast. Tu uz nestaci snaha, tu sa vyzaduje odbornost.
Prosim tvorcov tychto skaliek nech sa neurazaju, ale obidve su prikladom gycovitosti, su skolskym prikladom toho, ako skalka nesmie vyzerat. Ma byt co najprirodzenejsia, ma co najvernejsie kopirovat prirodu. Toto si uz postupom casu zrejme niekto uvedomil, lebo najvacsi spicom posadeny kamen, vrchol skalky pred EKOU zmizol. Pri skalke "na Branicke" by bolo potrebne zvazit, ci jej presne ohranicenie do obdlznika zdola cementovymi panelmi z dalsich troch stran okruhliakmi je esteticke, vobec treba zvazit celkovu jej lokalizaciu (pod lipami). Uvazujem aj nad tym, ci borovice zasadene do betonovych valovcov po lavej strane Chalupkovej ulice budu mat dost miesta na rast v asi 30 cm zemine.
Zdoraznujem, ze mi nejde o to, aby som nieco kritizovala, ale ide mi o vzhlad nasho mesta, na ktorom by malo zalezat kazdemu jeho obyvatelovi.
Na zaver dakujem pracovnikom technickych sluzieb mesta za ich snahu, do dalsej ich prace im prajem, aby sa tato ich snaha spojila s co najvacsou odbornostou.

JUDr. Elena Lamerova

Vylet v autobuse

Nasa trieda sa uz dlho tesila na 19. jun. Mali sme ist na koncorocny vylet do Bojnic. Boli sme prekvapeni, aky ,,cisty" autobus nam dali vo firme Diago. Smeti bolo viac ako nas. To by vsak nebolo to najhorsie. Z Brezna sme vyrazili o siedmej a uz o pol deviatej sme stali v Ziari nad Hronom na zastavke s pokazenym autobusom. Tu sme stali ,,len" od pol deviatej do stvrt na jednu. Pocas tychto hodin ho opravovali opravari zo Ziaru, ktori doniesli nove suciastky, ale na nase sklamanie novy autobus nie. Po ,,kratkej" oprave sme sa konecne pohli. Cela nasa trieda piskala, kricala a tlieskala od radosti. Ale vtedy sme este netusili, ze po desiatich minutach cesty znova uviazneme. Tentoraz sme dopadli este horsie. Uviazli sme v ,,zapadakove" pred Bojnicami. Triedna ucitelka nam oznamila, ze do Bojnic nejdeme, ale otocime sa a pojdeme domov. Pravdaze, ak este nastartujeme. Nas sofer sa snazil autobus opravit, ale marne. Nikdy sme nezazili ,,lepsi" vylet. Nastastie pri nas zastavil autobus, ktory sa vracal z Bojnic a sofer bol ochotny nas zobrat do Banskej Bystrice. Touto formou sa chceme podakovat panovi soferovi Hyriakovi zo SAD za ochotu a pomoc. S usetrenymi peniazmi do Bojnic sme navstivili hypermarket Tesco, aby sme nakupili darceky. Kedze sme nemali vlastny autobus, vybrali sme sa o pol siestej peso na autobusove nastupiste. Pocas cesty sa s nami telefonicky spojil sofer nasho autobusu, ze je opat schopny jazdy, a ze nas moze zobrat z Banskej Bystrice domov. O tristvrte na sedem sme sa vsetci zdravi, ,,stastni" a sklamani vratili z vyletu do Brezna. Chceme sa podakovat panovi Brozmanovi zo SAD za jeho ochotu a trpezlivost opravovat autobus.
Firma Diago netrvala na zaplateni za tento nas ,,vylet" a ponukla nam nahradny termin s patdesiatpercentnou zlavou. Hoci je to lakava ponuka, odmietli sme ju. Radsej si za autobus zaplatime viac, akoby sme si mali pokazit dalsi vylet.

Ziaci sekundy,
osemrocne gymnazium